Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812200698
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812200698.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: LESY

Slovenskej republiky š. p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Eduard
Šoška, advokát so sídlom D. Dlabača 21, Žilina, proti žalovanému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX, právne zastúpený JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom Podbiel 177, v konaní o zaplatenie
637,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 637,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 31.03.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 38 Eur v lehote do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 637,17 eur s úrokom
z omeškania 9 % ročne od 01.02.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v období od 01.02.2010 do 01.02.2012 bez právneho dôvodu

užíval pozemky vo vlastníctve štátu, ktorých je žalobca správcom. Na pozemku vedenom na LV č. XXXX
kat. úz. J. nad P. ako KN-C parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 51 m2 má žalovaný postavenú
chatu a pozemok KN-C parcelu č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 522 m2 užíval žalovaný ako
obslužný priestor chaty a prístupovú komunikáciu.

V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 26.03.2012 č. k. 4Ro/32/2012-12 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, obsahom ktorého bol nesúhlas so žalobou

poukazujúcnato,žezaúčelomvyňatiapôdyzpôdnehofonduanáslednémuprevoduvlastníckehopráva
dal vypracovať na vlastné náklady znalecký posudok č. 64/2008, za ktorý uhradil 2 000,-eur, pričom len
nečinnosťoužalobcudošlokzmareniuprevoduajemukvznikuškody.Poukázalnato,žeužívapozemok
pod chatou a nie pozemok okolo chaty. Neskôr v písomnom podaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu
poukazujúc na to, že po trvalom vyňatí lesného pozemku rozhodnutím Obvodného lesného úradu Dolný
Kubín č.j. OLÚ-2009/00045-UHF zo dňa 15.01.2009 - sa tento pozemok stal pozemkom, ktorý neplní
funkciu lesov, a preto nemôže byť v správe žalobcu.

S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného, ktorí aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu nedostavili na pojednávanie a svoju
neúčasť neospravedlnili dôležitým dôvodom, pre ktorý by žiadali pojednávanie odročiť.Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe poukazujúc na to, že žalovaný užíva pozemok bez
právneho dôvodu a neplatí žiadnu náhradu. Žalobca ako správca majetku štátu má určenú minimálnu

všeobecnú hodnotu ročného nájomného za pozemok v danej lokalite a predstavuje sumu 0,556 eur/m2/
rok.Bezdôvodnéobohateniepovyčíslenípredstavuje637,17eur.Kpriľahlémuachatounezastavanému
pozemku uviedol, že k chate je možný prístup len cez parcelu C KN XXX/XX, ktorú žiadal žalovaný vyňať
z dôvodu, že ide o ním užívaný okolitý priestor.

Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomne podaného odporu a vyjadrenia považujúc žalobu za
nedôvodnú. Ohľadom priľahlého pozemku zobrazenom ako parcela č. XXX/XX uviedol, že k jej vyňatiu
došlo z dôvodu usporiadania pozemkov okolo rekreačnej chaty, ktorá bola postavená na C KN parcele
č. XXX/X viac ako 30 rokov. Nie je zrejmé, na žiadosť koho bol vypracovaný geometrický plán, ktorým
bol určený rozsah a hranice trvalého vyňatia, a ktorý mal byť vyhotovený dňa 29.04.1996.

Vrámcidokazovaniasasúdoboznámilsobsahomlistíntvoriacichsúčasťspisuasobsahompripojeného
spisu 8C/42/2012.

V konaní nebolo sporným, že vlastníkom pozemkov KN-C parcela č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 522 m2 bol v období

01.02.2010 až 01.02.2012 štát - Slovenská republika, čo nepochybne vyplýva z obsahu listu vlastníctva
č. XXX kat. úz. J. nad P. a uvedené nepopieral ani žalovaný. Tiež bolo nesporné a podložené aj kópiou
katastrálnej mapy a výpismi z príslušných listov vlastníctva (LV č. XXXX a XXX), že pozemok KN-C
parc. č. XXX/X je v celosti zastavaný chatou súp. č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného
(LV č. XXXX), pričom pozemok KN-C parc. č. XXX/XX tvorí bezprostredné okolie chaty, resp. obklopuje

celý zastavaný pozemok KN-C parcelu č. XXX/X, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj kópia ortofotomapy
predloženej právnym zástupcom žalobcu. Z kópie katastrálnej mapy a ortofotomapy bolo zistené, že
chata žalovaného je obklopená pozemkom - parcelou č. XXX/XX, pričom z prístupovej cesty ku chate je
možný prístup jedine po tomto pozemku (parcele XXX/XX), keďže tvorí bezprostredné okolie. Nepopieral
to ani žalovaný (jeho právny zástupca), za ktorým účelom neponúkol súdu dôkaz v podobe vykonania

ohliadky na mieste samom. Skutočnosť, že žalovaný počas žalovaného obdobia užíval celý pozemok
KN-C parcelu č. XXX/X o výmere 51 m2 tým, že má na nej postavenú chatu a aj pozemok KN-C
parcelu č. XXX/XX minimálne v rozsahu ako prístup k svojej chate, keďže iný prístup vzhľadom na
situovanie pozemkov možný nie je, bola preukázaná nepochybnými tvrdeniami účastníkov (ich právnych
zástupcov) a tiež aj obsahom vyššie uvedených listín.

Hoci spočiatku žalovaný v písomne podanom odpore namietal, že pozemok v celej výmere neužíva
a ani ho neužíval, v ďalšom dokazovaní (na pojednávaní) ani len netvrdil, ktorú konkrétnu časť užíval
(užívať musel s prihliadnutím na situovanie pozemkov) a v tomto smere ani nenavrhoval doplniť
dokazovanie podporujúce jeho tvrdenie, výsledkom ktorého by bolo určenie (vyčlenenie) reálne užívanej

časti sporného pozemku, slúžiacej či už ako prístup ku chate alebo časť prináležiaceho okolia. Naopak, z
vykonaných dôkazov v súvislosti s tým čo uviedli právni zástupcovia účastníkov mal súd za preukázané,
že žalovaný užíval sporný pozemok KN-C parcelu č. XXX/XX v celej výmere 522 m2.

Preto pokiaľ žalovaný nielenže nepreukázal ale ani netvrdil existenciu určitého právneho titulu, ktorý

by ho v danom období oprávňoval užívať sporné pozemky, znamená to, že si neoprávnene prisvojoval
ich úžitkovú hodnotu. Síce sa tým jeho majetkový stav fakticky nijako nezväčšil, zároveň sa ale ani
nezmenšil ako by sa mal, ak by si žalovaný úžitkovú hodnotu pozemkov prisvojoval oprávnene - na
základe určitého právneho dôvodu (napr. na základe nájomnej zmluvy). Znamená to, že žalovaný získal
majetkový prospech bez právneho dôvodu. V tomto smere judikatúra (viď R XX/XXXX) dospela k záveru,

že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové
majetkové hodnoty ale aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo ak by
obohatený plnil svoje povinnosti. O bezdôvodné obohatenie ide preto aj v prípade užívania pozemkov
bez právneho titulu (viď napríklad rozsudok NS SR 3Cdo/298/2006, publikovaný v periodiku Zo súdnej
praxe pod č. 62/2007).

Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade určuje, že majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričompodľa § 456 Občianskeho zákonníka prvej vety sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie

spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Majetkový prospech žalovaného spočíval
v neoprávnenom si prisvojovaní úžitkovej hodnoty pozemkov. Žalovaný vzhľadom na povahu prijatého
plnenia ho nemôže vrátiť „in natura“ a je preto podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať
bezdôvodné obohatenie formou peňažnej náhrady. Pretože účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia
je odčerpať prostriedky toho, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor iného, je potrebné výšku peňažnej

náhradyzaneoprávnenéužívaniecudziehopozemkuodvodzovaťodprospechu,ktorýzískalobohatený.
Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by za obvyklých okolností musel bezdôvodne sa
obohacujúci vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, inými slovami táto čiastka
predstavuje tzv. trhové nájomné.

Žalovaný nenamietal výšku žalobcom požadovanej náhrady 0,556 eur/m2/ročne za užívanie pozemkov,

ktorá vychádza z výpočtu jednotkovej ceny ročného nájmu pozemkov (pri všeobecnej hodnote pozemku
6,24 Eur/m2) použitím vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Naopak,
žalovaný sa cestou právneho zástupcu vyjadril, že v tejto výške je ochotný platiť „nájomné“ (i keď z
menšej výmery) a keďže iné dôkazy v tomto smere vykonať nežiadal, súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi čiastku 637,17 Eur (522 m2 + 51 m2 = 573 x 0,556 Eur/m2/ročne x 2 roky)

predstavujúcu peňažnú náhradu za užívanie sporných pozemkov bez právneho dôvodu pri aplikácii
vyššie uvedených ustanovení v spojení s § 50 ods. 3 a 6 a § 50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o
lesoch v platnom znení.

Pokiaľ ide o žalovaným namietanú vecnú legitimáciu žalobcu, súd vychádzal z už ustáleného právneho

názoru konštatovaného v rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 29.10.2012 č.k. 8C/42/2012-58
potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Žiline z 25.04.2012 č.k. 10Co/24/2013-78, právoplatným
dňa 02.09.2013, hovoriaceho o aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súvislosti s vyňatím pozemkov v
kat. úz. J. nad P.. Dôsledkom vyňatia pozemkov z lesného fondu je to, že tento sa stáva tzv. ostatným
majetkomvovlastníctveštátu,ktoréhosprávunaďalejvykonávažalobcapodľa§50ods.3a6vspojenís

50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v platnom znení. Žalobca spravuje aj ostatný majetok štátu
súvisiaci s lesným majetkom štátu podľa ustanovenia § 50a ods. 1 tohto zákona, keďže je právnickou
osobou, ktorej zakladateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Ak teda aj v tomto prípade došlo k
vyňatiu jedného zo sporných pozemkov z plnenia funkcií lesov, nedošlo bez ďalšieho k zmene subjektu
správcu týchto pozemkov, ktorým naďalej zostal, aj po trvalom vyňatí, žalobca, ktorý je oprávnený

požadovať priznané bezdôvodné obohatenie.

K uplatnenej istine súd priznal aj úrok z omeškania, pri rozhodovaní ktorého vychádzal súd z právnej
úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom k 01.01.2009 vzhľadom na prechodné ustanovenia § 10c

uvedeného nariadenia. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 8 % vyššia ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Žalovaný sa so zaplatením žalovanej čiastky dostal do
omeškaniaspoukazomnaustanovenie§563Občianskehozákonníkavspojenísustanovením§41ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku dňom 31.03.2012, pretože dňa 30.03.2012 prevzal platobný rozkaz
spolu so žalobou, keďže splatnosť žalovaného nároku nebola určená dohodou účastníkov, právnym

predpisom ani rozhodnutím. Žalovaný sa nedostal do omeškania skôr, pretože až dňom 30.03.2012 bol
preukázateľne doručením žaloby vyzvaný na zaplatenie žalovanej náhrady za neoprávnené užívanie
pozemkov. Do omeškania sa nemohol dostať v dôsledku listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa
20.07.2011, lebo neobsahuje výšku sumy požadovanej žalobcom od žalovaného a je iba upozornením
na neoprávnené užívanie sporných pozemkov. Navyše bol datovaný ešte pred uplynutím žalovaného

obdobia a nebolo preukázané, že by list vôbec bol žalovanému doručený. Preto súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 637,17 Eur iba od 31.03.2012 a vo zvyšku požadovaných
úrokov z omeškania už od 01.02.2012 žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi majúcemu neúspech iba

v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania 38 eur vzniknutých titulom zaplateného
súdneho poplatku za podaný žalobný návrh. Právny zástupca žalobcu v stanovenej lehote trovy konania
nevyčíslil, preto súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi len náhradu týchtrov, ktorých vznik vyplýva zo spisu a v takom prípade nie je viazaní rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).