Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211205421
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6211205421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

KmeťovejazčlenieksenátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.MárieJamriškovejPhD.vprávnejveci
žalobcu Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 35 865 491, zast. JUDr.
Marek Furda, M. Rázusa 11, Michalovce, proti žalovanej Z.. J. N., T. XX, T. X., zast. JUDr. Vladimír Zvara,
advokát, AK ul. Y. X/A, T. X., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/40/2011-419 zo dňa 25. septembra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/40/2011-419 zo dňa 25. septembra
2013 mení tak, že návrh žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.554,11 Eur (z toho 165,50 Eur náhrada
súdneho poplatku, vo zvyšku trovy právneho zastúpenia).

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva zo dňa 24. 09. 2008, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Veľký Krtíš dňa 25. 09. 2008 pod č. V1879/2008, ktorou dlžník
Y. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, T. X. darca previedol na odporkyňu ako obdarovanú
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., okres T. X. zapísaných
pôvodne na LV č. XXX, v súčasnosti na LV č. XXXX, vedenou Správou katastra Veľký Krtíš a to stavba

súpisné č. XXX, popis stavby: výrobná hala nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X a stavba súpisné č.
XXX, popis stavby: nadstavba - sklad nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X je voči žalobcovi právne
neúčinná (prvá výroková veta) a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na
účelné uplatňovanie práva (druhá výroková veta).

Žalobca sa domáhal v konaní proti žalovanej vyslovenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa
24. 09. 2008, ktorou dlžník žalobcu - Y. N., T. XX, T. X. previedol na žalovanú nehnuteľnosti zapísané

predtým na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R. ako stavba súp. č. XXX ( výrobná hala) nachádzajúca sa
na parc. č. XXXX/X a stavba súp. č. XXX (nadstavba - sklad) nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X,
ktoré boli vlastníctve prevodcu, Y. N.. Žalobca uviedol, že dňa 26. 11. 2007 žalobca ako predávajúci
uzavrel so spoločnosťou ROS s. r. o. ako kupujúcim Zmluvu o splátkovom predaji, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k linke na výrobu drevenej dlažby zo žalobcu na ROS s. r. o., a kupujúci sa
zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 16.138.323,- Sk. Jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti ROS s. r. o. bol Y. N., nar. XX. XX. XXXX, a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo

dňa 26. 11. 2007 malo byť splnenie záväzkov kupujúceho zo zmluvy o splátkovom predaji zabezpečené
záložným právom k nehnuteľnostiam - pozemkom a stavbe, ktoré kupujúci využíval pri vykonávaní svojej
podnikateľskej činnosti a ktoré boli vo výlučnom vlastníctve Y. N. (nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.
ú. R., okr. T. X., zapísané na LV č. XXX, vedenou Správou katastra Veľký Krtíš, a to pozemok parc. č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 6106 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 838 m2, pozemok parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 135
m2 a stavba súp. č. XXX rodinný dom, parc. č. XXXX/X). Nakoľko kupujúci ROS s. r. o. kúpnu cenu v

dohodnutých splátkach neuhrádzal, žalobca sa rozhodol pristúpiť k výkonu záložného práva, miestnym
šetrením sa však zistilo, že nehnuteľnosti boli označené v záložnej zmluve v rozpore so skutkovým
stavom, v dôsledku čoho predmetom záložného práva podľa uvedenej záložnej zmluvy sa stali len
parcely uvedené na LV č. XXX, nebolo teda zriadené záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré
kupujúci využíval pri vykonaní svojej podnikateľskej činnosti, čím sa celkové zabezpečenie splnenia

záväzkov kupujúceho zo zmluvy znížilo o sumu 6.196.639,81 Sk.

Nakoľko kupujúci ROS s. r. o. sa plneniu svojich záväzkov zo zmluvy o splátkovom predaji naďalej
vyhýbal a neposkytol ani dozabezpečenie plnenia týchto záväzkov, žalobca podal dňa 03. 11. 2008 na
Okresnom súde Bratislava V návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie sumy vo
výške10.971.972,-Skvrátanepríslušenstva,atoprotikupujúcemuakovystaviteľovizmenkyaprotiS.N.

ako avalistovi zmenky (konanie vedené pod sp. zn. Zm 600/2008). Po podaní návrhu na vydanie ZPR sa
žalobca dozvedel, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. R. zapísané na LV č. XXX vedenou Správou
katastra Veľký Krtíš, ktoré pôvodne podľa dohody mali byť predmetom záložného práva v prospech
žalobcu (stavba súp. č. XXX a stavba súp. č. XXX), S. N. ako výlučný vlastník previedol darovacou
zmluvou na žalovanú, ktorá je jeho dcérou. Žalobca s poukazom na § 42 a) Občianskeho zákonníka

žiadal, aby súd určil, že uvedená darovacia zmluva zo dňa 24. 09. 2009, ktorá ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči S. N. ako dlžníkovi, je voči žalobcovi právne neúčinná.

Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Namietala, že o uvedené nehnuteľnosti mala záujem, nakoľko chcela
spolu s priateľom podnikať a ich zámerom bolo vyrábanie PVC hadíc, keďže nemali vhodné priestory

a s otcom S. N. mala dohodu z minulosti, že pokiaľ bude chcieť začať podnikať, tak jej otec tieto
nehnuteľnosti daruje. Tvrdila tiež, že práve predmetná nehnuteľnosť bola ideálnou na prevádzkovanie
zamýšľanej podnikateľskej činnosti, pričom aj keď žalovaná v čase prevodu týchto nehnuteľností
nebývala vo T. X. v spoločnej domácnosti s rodičmi, ale v U., kde aj pracovala, jej zámerom bolo
vrátiť sa domov a chcela spolu s priateľom podnikať a rozbehnúť výrobu PVC hadíc v uvedených

nehnuteľnostiach. Nakoľko sa však neskôr s priateľom rozišla a táto nehnuteľnosť pre ňu bola zbytočná,
následne ju predala a ostala žiť v U., a to až do roku 2009. Žalovaná namietala, že pokiaľ sa týka otca,
nikdy sa s ním nerozprávala o jeho podnikaní a pracovných záležitostiach, nemala vedomosti o tom,
ako sa financovali jeho firmy a nikdy sa ani otca na tieto otázky nepýtala. Tvrdila, že nemohla mať preto
žiadnu vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov Y. N.,
D. N. (rodičia žalovanej) a Z. O. (bývalý partner žalovanej).

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že jeho predchádzajúce rozhodnutie vo

veci - rozsudok č. k. 6Cb/40/2011 - 346 zo dňa 08. 10. 2012, ktorým určil neúčinnosť vyššie uvedenej
darovacej zmluvy bol na odvolanie žalovanej uznesením KS Banská Bystrica ako súdu odvolacieho č.
k. 43Cob/250/2012-397 zo dňa 30.05.2013 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odvolací súd v uznesení 43Cob/250/2012-397 zo dňa 30.05.2013 súhlasil so súdom prvého stupňa v
tom, že Y. N. ako zmenkový ručiteľ je dlžníkom žalobcu, a prijal záver, že platnosť zmenky kvalifikovaným
spôsobom spochybnená nebola, námietky žalovanej týkajúce sa právneho základu záväzku Y. N.
(zmenkové ručenie) preto nie sú opodstatnené. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí súhlasil aj s
názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o včasosť uplatnenia odporovacej žaloby, uviedol však, že súd

prvého stupňa sa s obranou žalovanej ohľadne jej vedomostí o úmysle dlžníka - jej otca ukrátiť žalobcu
akojehoveriteľavodôvodnenísvojhorozhodnutiadostatočnenevysporiadal.Rozpoznaťúmyseldlžníka
ukrátiť svojho veriteľa predovšetkým predpokladá vedomosť blízkej osoby o tom, že dlžník má veriteľa,
teda v tomto prípade je to predpoklad, že žalovaná vedela o tom, že jej otec ako fyzická osoba bol
zmenkovým ručiteľom za zmenkového dlžníka ROS s. r. o. Odvolací súd tiež upozornil na osobitný

charakter záväzku, zmenkové ručenie za zmenkového dlžníka ROS s. r. o., nejde teda o záväzok Y.
Rojíka ako dlžníka napr. z úverovej, leasingovej, resp. kúpnej zmluvy, v prípade ktorých by vedomosť
žalovanejbolomožnévyvodiťajzjejvyhodnoteniarodinnýchvzťahov,akotourobilajsúdprvéhostupňa.Súd prvého stupňa po zrušení rozsudku zo dňa 08.10.2012 v tejto veci vyzval v ďalšom konaní žalobcu
aj žalovaného na predloženie návrhov na doplnenie dokazovanie, účastníci konania však ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania nepredložili a nepredniesli ani po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Žalobca

na pojednávaní dňa 04. 09. 2013 trval na podanej žalobe s tým, že jedinou otázkou, ktorá zostala
nezodpovedaná je to, či žalovaná vynaložila náležitú starostlivosť pri uzatváraní právneho úkonu, podľa
žalobcu je obrana žalovanej účelová a s prihliadnutím na všetky okolnosti (časová následnosť právneho
úkonu, tvrdenie žalovanej o tom, že sa nezaujímala o majetkové a finančné pomery svojho otca,
najmä že sa nezaujímala o pozemky, ktoré sa nachádzajú pod stavbou, ktorú jej otec daroval, tvrdenia

žalovanej týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti, ktorú však žalovaná nepreukázala, nepreukázala ani
záujem o túto činnosť, nepožiadala o vydanie živnostenského oprávnenia) žalovaná nepreukázala, že
vynaložila náležitú starostlivosť, pri ktorej je podľa žalobcu potrebný aktívny prístup osoby, ktorá túto
starostlivosť vynaložiť má. Žalobca nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu vyslovenými v odôvodnení
zrušujúceho rozsudku, že základnou podmienkou pre rozpoznanie úmyslu otca ukrátiť svojho veriteľa
je vedomosť žalovanej o tom, že jej otec bol zmenkovým dlžníkom. Podľa názoru žalobcu stačí, že

žalovaná vedomosť nemusela mať, ale ju mať mohla.

Žalovaná žiadala, aby súd návrh zamietol, pričom poukazovala na to, že sám jej otec Y. N. si nebol
vedomý toho, že zmenku podpisoval on ako avalista, bol si len vedomý toho, že časť nehnuteľností bola
založená a s týmito on nenakladal. Nehnuteľnosti, ktoré dcére daroval založené neboli, a preto nie je

podľa nej dôvod predpokladať, že jej otec previedol na ňu nehnuteľnosti preto, aby tým ukrátil veriteľa.
Namietala, že v zmysle argumentácie žalobcu o náležitej starostlivosti by to znamenalo, že pri každom
prevode by mal nadobúdateľ byť aktívny a mal by aj zisťovať úmysel dlžníka, pričom jej otec nemal
k dispozícii ani listinu, z ktorej vyplývalo, že je zmenkovým ručiteľom a žalovaná nemohla vynaložiť
akúkoľvek starostlivosť, keďže zmenku v origináli mal k dispozícii výlučne žalobca.

Súd prvého stupňa zistené skutočnosti posúdil podľa § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom
vychádzal z toho, že v prípade, keď dlžník urobil právny úkon v prospech blízkych osôb, predpokladá
sa vedomosť u týchto blízkych osôb o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa (platí vyvrátiteľná právna
domnienka); aby blízka osoba dosiahla zamietnutie odporovacej žaloby, musí preukázať vynaloženie

náležitej starostlivosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaná tvrdením, že nežila v spoločnej
domácnosti s rodičmi, že študovala a potom neskôr pracovala a domov dochádzal len sporadicky a ďalej
tvrdeniami o tom, že o podnikateľských aktivitách a finančnej situácii rodiny a svojho otca v podnikaní
nemala žiadne vedomosti, nemohla sa účinne zbaviť zákonom stanovenej domnienky vedomosti o
úmysle dlžníka, teda svojho otca ukrátiť žalobcu ako veriteľa iba tvrdením, že o jeho záväzku nemala

vedomosť, že nemala vedomosti o tom, že jej otec ako fyzická osoba bol zmenkovým ručiteľom a ani
tým, že s ním nežila v spoločnej domácnosti a nemala vedomosti o jeho finančnej situácii, že nemala
vedomosti o stave podnikania a ani tým, že prijala dar, ktorý jej vlastne sľúbil otec už v predchádzajúcom
období, pričom uznala, že v čase uzavretia darovacej zmluvy si nezisťovala, či darca, teda jej otec
má nejaké záväzky, uspokojenie ktorých môže byť zmarené napr. aj týmto darom. Podľa názoru súdu

žalovaná bola v tejto súvislosti povinná preukázať, čo všetko vykonala v záujme poznania takéhoto
úmysludlžníkavzhľadomnavšetkyokolnostiprípaduzjejstranymaloísťotakúčinnosť,abysaoúmysle
dlžníka, teda svojho otca aj dozvedela. Zákon od blízkej osoby vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch
s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech týmto spôsobom presvedčila,
že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba

dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu
dlžníka takú činnosť, aktivitu, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného
právneho úkonu z jej výsledkov poznala, t. j., aby sa o tomto úmysle dozvedela. Po vydaní zmenkového
platobného rozkazu a nadobudnutí právoplatnosti mal žalobca nielen vymáhateľnú, ale aj vykonateľnú
pohľadávku na základe exekučného titulu proti Y. N., ktorého bolo potrebné považovať za jedného z

dlžníkov žalobcu, úkony ktorých mohli byť predmetom posudzovania z hľadiska odporovateľnosti.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že nemala vedomosť o úmysle svojho
otca darovacou zmluvou ukrátiť žalobcu, keďže o pohľadávke žalobcu voči jej otcovi ani nevedela,
tak žalovaná ako osoba blízka dlžníkovi mala preukázať, že vynaložila náležitú starostlivosť, aby

takúto vedomosť získala, pričom z dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa týmito skutočnosťami
vôbec nezaoberala ani v čase, kedy prijala dar od svojho otca. Tvrdenie svedka Y. N., že si
neuvedomil, že zmenku podpísal aj on ako fyzická osoba, považoval súd prvého stupňa za účelové.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo rodičov žalovanej aj samotný chod domácnostibol bezproblémový, podľa súdu nie je pravdepodobné ani to, že by sa rodičia žalovanej o zmenke
žiadnym spôsobom nezmienili, čo potvrdzuje aj vyjadrenie svedkyne N., ktorá pri svojom výsluchu
uviedla, že nevedela, či išlo o záväzok spoločnosti alebo fyzickej osoby, čo podľa súdu nasvedčuje tomu,

že svedkyňa o existencii zmenky vedela. Pokiaľ ide o žalovanú a jej stanovisko k vzniku záväku otca
ako zmenkového ručiteľa, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opakovane poukazoval na zákonom
stanovenú domnienku vedomosti o úmysle dlžníka, t. j. otca žalovanej ukrátiť žalobcu ako veriteľa, ktorá
sa tejto nemôže zbaviť len tvrdením, že dar prijala v dôsledku toho, že jej bol už dávnejšie sľúbený a
že o podnikaní otca a jeho finančnej situácii nevedela, o toto sa nezaujímala a týmto svojim konaním

podľa súdu preukázala, že náležitú starostlivosť, ktorú vynaložiť mala, nevynaložila. Súd prvého stupňa
preto návrhu žalobcu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP s tým, že po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodne samostatným uznesením o výške náhrady trov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu na určenie neúčinnosti zamietne. Žalovaná

namietala, že v konaní na súde prvého stupňa došlo k vadám, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Žalovaná zotrvala na všetkých svojich námietkach, v zmysle ktorých ručiteľský záväzok Y. N. nie je

jednoznačne vyznačený na zmenke v súlade so zmenkovým zákonom, keď pri jeho podpise na zmenke
chýba označenie per aval, resp. ručiteľ. Namietala, že tak prvostupňový ani odvolací súd sa neoboznámil
ani len s fotokópiou zmenky aby posúdil jej formálne stránky, vychádzali jedine a výlučne zo zmenkového
platobného rozkazu 1Zm/600/08 zo dňa 20. 02. 2009, pričom žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za
to, že primárny dlžník, resp. Y. N. nevzniesli zákonné námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu,

kde platí koncentračná zásada. Nesúhlasí ani s názorom súdu, že Y. N. musel jednoznačne vedieť, že je
ručiteľ, pretože vyplňoval aj dohodou o vyplňovacom práve. Žalovaná zotrvala aj na uplatnenej námietke
premlčania, keď nesúhlasila s tým, že by dňa 18. 01. 2012 došlo len k upresneniu petitu žaloby podanej
na súd v 3-ročnej lehote v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovanej išlo o
nový návrh najmä z toho dôvodu, že súd tento návrh uznesením na novo pripúšťa a pripustenie zmeny

návrhu sa vždy považuje za nový návrh. Trvala na tom, že pokiaľ sa porovná obsah žalobného petitu v
pôvodnom návrhu podanom na súd dňa 16. 12. 2008 s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa nejde o
totožný skutok, najmä čo do identifikácie právneho úkonu, ku ktorému sa žalobca domáha neúčinnosti.

Hlavne však žalovaná namietala proti tej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, kde súd uvažoval o

existencii vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Uviedla, že zo súdnej praxe ani teórie
nie je ozrejmené, čo treba rozumieť pod termínom náležitá starostlivosť, a ani pri pozornom výklade §
42a ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno presne vyvodiť, čo pod pojmom náležitá starostlivosť treba
rozumieť, resp. čo mala žalovaná vykonať alebo ako sa mala správať v súvislosti s prípravou darovacej
zmluvy, aby mohla preukázať, že prezumovaný úmysel dlžníka nepoznala ani nemohla poznať, teda

ako má preukazovať opak zákonného predpokladu - opak zákonnej domnienky. Preukazovanie toho,
či úmysel ukrátiť veriteľa má byť druhej strane známy alebo nie je podľa žalovanej vždy zložitou
skutkovou otázkou, ktorú treba posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu
úkonu, čo však súd prvého stupňa neurobil. Žalovaná tvrdila, že preukázala dôvod samotného konania
z jej strany, ktorý spočíval v tom, že mala záujem podnikať, čo bolo dôvodom uzavretia darovacej

zmluvy. Opakovane poukazovala na to, že ani samotný Y. N. si nebol vedomý, že je dlžníkom, resp.
ručiteľom a podľa žalovanej len pri veľmi násilnom výklade zmenkového zákona o akcesorite vyplýva,
že v zmenkovom práve ručiteľ je už aj priamo dlžníkom, keďže ho netreba vyzvať na splnenie. Žalovaná
odmieta akúkoľvek úvahu, že každá blízka osoba nemá robiť právne úkony, nemá uzatvárať so svojimi
rodičmi darovacie zmluvy. Tvrdila, že to, že nevedela o dlžníkovom úmysle je postačujúce na to, aby

vyvrátila domnienku o existencii a o úmysle dlžníka, keď ani súd bližšie nešpecifikoval, akú činnosť,
resp. akú aktivitu mala vyvinúť. Žalovaná podľa nej v konaní preukázala, že v dobe právneho úkonu
nemohla poznať úmysel svojho otca, že tento dar uskutočňuje preto, aby ukrátil veriteľa. Úmysel sa
síce predpokladá, vedomosť žalovanej o ňom by však mohla vzninúť len vtedy, ak by úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa skutočne aj existoval, žalovaná nemôže vedieť o neexistujúcom úmysle. Poukazovala

tiež na to, že zmenka sa stala splatnou až podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, dovtedy
išlo len o bianko zmenku a jej otec ešte nebol ani dlžníkom, ani ručiteľom. Darovacia zmluva medzi
otcom a ňou bola uzavretá dňa 24.09. 2008, pričom žalobca ako veriteľ podal na OS Bratislava návrh na
vydanie zmenkového platobného rozkazu až dňa 03. 11. 2008, teda po uzavretí zmluvy. Právo veriteľana zaplatenie vystaviteľom vystavenej zmenky vzniklo až podaním návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, teda po uzavretí zmluvy. Žalovaná tvrdila, že v čase uzavretia darovacej zmluvy
Y. N. nebol ani nepriamym dlžníkom.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 06.11.2013 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože tento je podľa neho vecne správny. Pokiaľ
žalovaná namieta, že sa nemohla dozvedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa z dôvodu, že v
čase uzatvorenia darovacej zmluvy ešte neexistovala pohľadávka zo zmenky, žalobca poukazoval na

rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/142/02, v ktorom súd konštatoval, že „pre aplikáciu § 42a Občianskeho
zákonníka je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho
úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takého úkonu nebol s dlžníkom v právnom vzťahu, ak takýto
nárokuplatnilvlehote3rokovoduzavretiaodporovateľnéhoúkonu(darovacejzmluvy)".Dňa06.09.2008
bola zo strany žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť kúpnej ceny zo zmluvy o splátkovom predaji, a
zároveň bola spoločnosť ROS s. r. o. ako dlžník z tejto zmluvy upozornená, že v prípade nezaplatenia

kúpnej ceny dôjde k realizácii poskytnutého zabezpečenia a vymáhania súdnou cestou, takže Y. N.
ako jediný spoločník a konateľ ROS s. r. o. mal v tom čase vedomosť o tom, že dôjde k realizácii
poskytnutého zabezpečenia (okrem iného aj jeho zmenkového ručenie) a k vymáhaniu kúpnej ceny
súdnou cestou tak voči ROS s. r. o. Pôtor, ako aj voči zmenkovému ručiteľovi, následne dňa 24.09.2008
bola uzatvorená darovacia zmluva medzi Y. N. a žalovanou, v decembri 2008 podal žalobca žalobu o

určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a v januári 2009 žalovaná predala nehnuteľnosti nadobudnuté na
základe darovacej zmluvy tretej osobe. Podľa žalobcu aj z tejto časovej súvislosti úkonov je zrejmé, že
tak Y. N., ale aj žalovaná robili všetky kroky k tomu, aby sa zbavili majetku a aby z tohto majetku nebolo
možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Namietal, že pre úspešnosť obrany žalovanej ako osoby blízkej
dlžníkovi podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka nepostačuje len tvrdiť, že o úmysle dlžníka ukrátiť

veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale musí tvrdiť a preukázať to, že o tomto úmysle nevedela ani
nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a
išlo pritom o náležitú starostlivosť. Poukazoval na viaceré rozhodnutia NS ČR, ktoré tiež vychádzali zo
záveru, že blízka osoba musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzavretia právneho úkonu činnosť
- aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať), a že táto aktivita

predstavovala vzhľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takúto aktivitu v
dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa
už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Vynaloženie náležitej starostlivosti teda predpokladá,
že žalovaná ako osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k
obsahu právneho úkonu dlžníka takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa poznala, aby sa o

tomto úmysle dozvedela. Žalovaná v konaní opakovane potvrdila, že sa o majetkových a finančných
pomeroch s otcom nerozprávala, ani sa o to nezaujímala, tiež žiadnym spôsobom nezisťovala právny
stav pozemkov, na ktorých stáli darované nehnuteľnosti a ktoré boli založené v prospech žalobcu, a to
napriek tomu, že podľa svojho tvrdenia plánoval na týchto nehnuteľnostiach vykonávať podnikateľskú
činnosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti podľa § 42a ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka podľa

žalobcu si vyžaduje aktívny prístup osoby, ktorá starostlivosť vynakladá, nie je možné zamieňať si ju
s nečinnosťou.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací nariadil na prejednanie tejto veci pojednávanie na
28.05.2014, na ktorom doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa o opakovaný výsluch

žalovanej.

Žalovaná na pojednávaní na odvolacom súde trvala na podanom odvolaní, zotrvala na všetkých
predchádzajúcich vyjadreniach vo veci a osobitne zdôrazňovala, že sám jej otec Y. N. v čase uzavretia
darovacej zmluvy nemal vedomosť o tom, že má záväzok ako zmenkový ručiteľ, keď viackrát na súde

prehlásil, že si to vôbec neuvedomoval. Namietala, že pokiaľ si sám jej otec ako dlžník neuvedomoval
svoj záväzok zmenkového ručiteľa, nemohla o ňom vedieť ani ona ako jeho dcéra, a preto nemala prečo
robiť nejaké opatrenia, pokiaľ ide o ukrátenie veriteľa otca.

Žalobca rovnako zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a namietal proti tvrdeniu žalovanej, že

sám dlžník, Y. N. nemal vedomosť o tom, že je dlžníkom ako aval zo zmenky vystavenej obchodnou
spoločnosťou ROS s. r. o. Poukazoval na to, že Y. N. bol aj konateľom obchodnej spoločnosti, mal sa
preto náležito zaujímať o všetky aspekty súvisiace s podnikaním. Uviedol tiež, že už listom zo dňa 27.
08. 2008 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom predaji, a to ku dňu06.09.2008, zároveň bolo Y. N. ako konateľovi ROOS s. r. o. oznámené, že žalobca sa bude domáhať
svojej pohľadávky a využije aj všetky zabezpečovacie inštitúty vrátane zmenky, ktorú vystavila obchodná
spoločnosť a avaloval jej konateľ. Žalobca súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že žalovaná v

konaní nepreukázala, že vykonala náležitú starostlivosť, teda vyvinula príslušnú činnosť, aby mohla
rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Poukazoval na dobré vzťahy, ktoré v rodine boli a ktoré boli
preukázané, a tvrdil, že žalovaná ako osoba vysokoškolsky vzdelaná v ekonomickom smere mohla mať
širšie vedomosti ako bežný občan, podľa žalobcu nevenovala náležitú starostlivosť tomu, že pozemky
pod nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy sú založené v prospech žalobcu. Mohla

maťotominformáciuzkatastranehnuteľností,nežiadalavšakodotcaktomubližšieinformácieasamasi
to nevyhodnotila, čo podľa žalobcu možno považovať minimálne za ľahkovážne konanie, rozhodne však
žalovaná nevenovala náležitú pozornosť majetku, ktorým bola obdarovaná a s ktorým údajne chcela
podnikať.Opakovanepoukazovalnačasovúsúslednosťvsúvislostisvyhlásenímpohľadávkyzasplatnú
ku dňu 06.09.2008, s uzavretím darovacej zmluvy dňa 24. 09. 2008 a s ďalším postupom žalovanej,
ktorá už v januári 2009 predala tieto nehnuteľnosti ďalšej osobe. Poukazoval na niektoré rozhodnutia NS

SR a ČR s tým, že tvrdenie dlžníka a blízkej osoby, že nevedeli o záväzku nepostačuje na preukázanie
toho, že žalovaná ako blízka osoba vyvinula náležitú starostlivosť na rozpoznanie toho, či jej otec nechce
ukrátiť svojho veriteľa. Tvrdil, že nie je podstatné, aký bol charakter záväzku Y. N., žalovaná sa pri
uzatváraní darovacej zmluvy mala podľa neho aj zaujímať, či jej otec vôbec mal nejaké záväzky, a až
potom by bolo možné hovoriť o náležitej starostlivosti z jej strany. Žalobca navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Žalovaná tvrdila, že pri uzatváraní darovacej zmluvy s otcom bola dostatočne pozorná, záložné práva
v evidencii nehnuteľnosti vyznačené neboli, nemala o nich ako vedieť, domnievala sa, že dostáva od
otca nehnuteľnosti v riadnom stave. Má síce ekonomické vzdelanie, vyštudovala marketing a obchod,

nemá však právnické vzdelanie a v živote zmenku ani nevidela. Pokiaľ ide o podnikanie jej otca v čase
darovacej zmluvy, vedela o tom, že otec má viacero firiem, nevedela však, či je v nich spoločníkom
alebo či podnikal ako živnostník, vedela, že podnikal v drevospracujúcom priemysle. Prehlásila, že
doma sa nikdy o jeho podnikaní nerozprávalo, otec to nemal rád, nechcel dokonca ani aby sa o
jeho podnikanie zaujímala matka a otázka podnikateľských aktivít bola pokiaľ ide o rozhovory v ich

domácnosti tabu. Uviedla tiež, že nevedela o tom, aká je štruktúra v spoločnosti ROS s. r. o., ani o
tom, aké tam má postavenie jej otec, rovnako nemala žiadne informácie o zmluve uzavretej medzi
žalobcom a spoločnosťou ROOS s. r. o. dňa 26. 11. 2007. Uviedla tiež, že nevedela o tom, že obchodná
spoločnosť ROOS s. r. o. vystavila blanko - zmenku v prospech žalobcu, prehlásila, že nemala o tom ani
potuchy, rovnako nemala ani potuchy o tom, že otec zmenku vystavenú obchodnou spoločnosťou ROOS

s. r. o. podpísal ako ručiteľ. Prehlásila tiež, že nevedela o tom, že pozemky, na ktorých sa nachádzajú
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy boli založené. Uviedla, že otec jej vždy tvrdil,
že pokiaľ ide o majetok je všetko v poriadku, že žalovaná bude mať čo dediť, preto nemala dôvod pri
uzatváraní darovacej zmluvy sa otca pýtať, či má vôbec nejaké záväzky. Žalovaná navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,odvolacísúdmázato,žesúdprvéhostupňa
v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasí však s právnym posúdením zistených skutočností.

Žalobca sa v tejto veci domáhal proti žalovanej vyslovenia právnej neúčinnosti Darovacej zmluvy zo

dňa 24.09.2008, ktorou jeho dlžník Y. N. ako darca previedol na žalovanú - svoju dcéru nehnuteľnosti
uvedené vyššie, ktoré boli vo vlastníctve prevodcu. Žalobca má proti Y. N. pohľadávku z titulu
zmenkového ručenia za záväzok vystaviteľa zmenky obchodnej spoločnosti ROS s.r.o. Pôtor. Zmenkou
vystavenou dňa 26.11.2007 bola zabezpečená pohľadávka žalobcu ako predávajúceho z kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 26.11.2007 so spoločnosťou ROS s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k linke na výrobu drevenej dlažby. Žalobca ako zmenkový veriteľ si nárok zo
zmenky uplatnil na Okresnom súde Bratislava V voči zmenkovému dlžníkovi ROS s.r.o. Pôtor a proti
zmenkovému avalistovi Y. N. dňa 03.11.2008. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 20.02.2009 pod č.
k. 1Zm 600/08-51 zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému nepodal žiaden z odporcov námietky a
nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2009.

Odvolací súd zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v uznesení 43Cob 250/2012 zo dňa
30.05.2013, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci (rozsudok č.k.
6Cb 40/2011-346 zo dňa 08.10.2012) pokiaľ ide o závery, že Y. Rojík ako zmenkový ručiteľ je dlžníkom
žalobcu. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa odvolací súd vyjadril aj k postaveniu zmenkovéhoručiteľa, ktorý je zaviazaný rovnakým spôsobom ako ten, za koho sa zaručil. Zmenkový platobný
rozkaz, ktorý bol v tejto veci vydaný nadobudol právoplatnosť, preto je potrebné vychádzať zo záveru,
že platnosť zmenky kvalifikovaným spôsobom nebola spochybnená. Platnosť zmenky vystavenej

26.11.2007 vyhodnotil Okresný súd Bratislava V pred vydaním zmenkového platobného rozkazu , proti
ktorému námietky podané neboli. Nie je preto dôvod, aby prvostupňový alebo odvolací súd hodnotili
platnosť zmenky v zmysle Zákona zmenkového a šekového. Námietky žalovanej v odvolaní týkajúce
sa právneho základu záväzku Y. N. (zmenkové ručenie) preto podľa názoru odvolacieho súdu nie sú
opodstatnené. Rovnako odvolací súd zotrváva na svojich záveroch, pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia

odporovacej žaloby, ktorá bola žalobcom podaná včas, v zákonom stanovenej 3-ročnej prekluzívnej
lehote od uskutočnenia právneho úkonu.
V ust. § 42a/ ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, a tento úmysel musel byť druhej strane známy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v

prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.
V zmysle cit. § 42a/ ods. 2 Občianskeho zákonníka pri odporovaní právnemu úkonu, ktorý bol urobený
medzi dlžníkom a osobou blízkou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle sa predpokladá. Druhá strana, teda osoba dlžníkovi blízka, má však možnosť preukázať, že v

čase uskutočnenia právneho úkonu úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nepoznala a nemohla ho poznať ani
pri náležitej starostlivosti.
Po preskúmaní veci podľa § 212 ods. 1 OSP vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania odvolací súd
predovšetkým uvádza, že bez ohľadu na to, že zákon v prípade právnych úkonov urobených v prospech
blízkych osôb úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá, vychádzajúc z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa je možné dospieť k záveru, že otec žalovanej ako dlžník úmysel ukrátiť svojho
veriteľa pri uzatváraní darovacej zmluvy skutočne aj mať mohol.
Vo výzve na zaplatenie splatného záväzku a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky
zo zmluvy o splátkovom predaji (list žalobcu zo dňa 27.08.2008, ktorým žalobca vyzval ROS s. r. o. Pôtor
na úhradu splatnej pohľadávky najneskôr do 05.09.2008 a vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky v

deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty na zaplatenie pohľadávky, t. j. 06.09.2008 s tým, že žalovanému
určillehotunazaplatenieceléhozostatkukúpnejcenyajnákladovspojenýchsmimosúdnymvymáhaním
do 10 dní t. j. 16.09.2008) nie je uvedené, že žalobca pristúpi aj k realizácii zabezpečenia zmenkou
proti konateľovi ROS s. r. o. Y. N. ako zmenkovému avalovi ako to tvrdil právny zástupca žalobcu na
pojednávaní na odvolacom súde. Vo výzve žalobca oznámil spoločnosti ROS s. r. o., že v prípade

neuhradenia pohľadávky v lehote a výške podľa tejto výzvy pristúpi žalobca k realizácii poskytnutého
zabezpečenia a k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Žalobca sa následne rozhodol realizovať
výkon záložných práv voči ROOS s. r. o. (z uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26. 11.
2007) pričom zistil, že toto nie je možné pretože nehnuteľnosti uvedené v záložnej zmluve boli označené
v rozpore so skutkovým stavom na príslušnom LV v katastri nehnuteľností. Návrh na zmenkový platobný

rozkaz podal žalobca na OS Bratislava V dňa 03.11.2008. Aj keď teda Y. N. nebol osobitne upozornený
na možnosť žalobcu uplatniť si pohľadávku zo zmenky aj voči nemu ako zmenkovému avalovi, odvolací
súd súhlasí so žalobcom v tom, že ako konateľ obchodnej spoločnosti a osoba zbehlá v podnikaní si mal
byť vedomý svojho podpisu na zmenke, a to nielen za obchodnú spoločnosť ROOS s.r.o. ako vystaviteľa
zmenkového dlžníka, ale aj za svoju osobu, ako zmenkového ručiteľa. Pokiaľ napriek tomu v konaní

prehlasoval, že si vôbec nebol vedomý svojho záväzku zo zmenky, je to možné hodnotiť ako hrubú
nedbanlivosť z jeho strany.
Pre rozhodnutie o žalobe žalobcu v tejto veci je však podstatné posúdiť, či žalovaná pri vynaložení
náležitej starostlivosti mohla jeho úmysel ukrátiť veriteľa rozpoznať.
Odvolací súd zotrváva na názore, že rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá

vedomosť blízkej osoby o tom, že osoba, ktorá v jej prospech právny úkon urobila, má veriteľa, teda že
je dlžníkom. Súhlasí aj s názorom žalobcu, že postačuje, že blízka osoba takúto vedomosť mať mohla.
Pre zodpovedanie otázky, či osoba blízka dlžníkovi mohla alebo nemohla pri náležitej starostlivosti
rozpoznať dlžníkovi úmysel ukrátiť veriteľa je potrebné určiť, čo všetko táto blízka osoba mala, resp.
mohla v konkrétnom prípade urobiť, aby mohla rozpoznať ukracujúci úmysel dlžníka. Pri stanovení

kritérií tzv. náležitej starostlivosti je nepochybne potrebné zohľadniť aj postavenie blízkej osoby voči
dlžníkovi, jej status, vzťahy s dlžníkom, ale aj ďalšie známe okolnosti prípadu. Odlišne sa posudzuje
otázka náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o blízku osobu, ktorá je v rovnocennom postavení k dlžníkovi,
napr. súrodenec, ktorý je tiež podnikateľom, ako keď ide o dcéru, ktorá nepodniká, otcovi plne dôverujea nemá prečo predpokladať, že by otec mohol mať nejaké nesplnené záväzky a že darovaním majetku
dcére chce ukrátiť veriteľa. Ináč sa posudzuje otázka náležitej starostlivosti u osôb napr. s právnickým
vzdelaním, resp. u takých osôb, ktoré majú informácie o podnikaní a finančnej situácii dlžníka, alebo

aspoň skúsenosti s podnikateľskou činnosťou ako takou.
Odvolací súd zohľadnil, že blízkou osobou v tomto prípade je dcéra žalovaného, ktorá v čase
uzavretia darovacej zmluvy študovala mimo bydliska rodičov a nemala preto bližšie informácie o otcovej
podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že žalovaná mala s rodičmi dobrý vzťah (čo súd prvého stupňa
ustálil na základe vykonaného dokazovania a odvolací súd s jeho záverom súhlasí) nie je len dôvodom

pre záver, že mohla mať informácie o záväzkoch otca, ale aj pre záver, že plne dôverovala otcovi, ktorý
doma nikdy nechcel rozprávať o svojom podnikaní, pričom dcéru zároveň ubezpečoval, že všetko je v
poriadku a žalovaná bude mať čo dediť. Žalovaná sama informácie o otcovom podnikaní nemala.

Je možné súhlasiť so žalobcom aj v tom, že zákon u osôb, v prospech ktorých dlžník právny úkon
vykonáva, vyžaduje aktívny prístup, takže je možné ustáliť, že žalovaná sa mala, resp. mohla v súvislosti

s nadobudnutím nehnuteľností darom od otca zaujímať, či vôbec otec nemá nejakých veriteľov, resp.
dlhy. Žalovaná na pojednávaní na odvolacom súde uviedla, že otcovi podobnú otázku nepoložila, a to
práve z dôvodu, že otcovi plne dôverovala a vždy ju ubezpečoval, že je všetko v poriadku. Odvolací
súd vychádzal z názoru, že aj v prípade, ak by sa žalovaná bola otca spýtala, či má nejakých veriteľov,
resp. nejaké dlhy, nemuselo by to viesť u nej k rozpoznaniu jeho úmyslu ukrátiť veriteľa. Otec by zrejme

bol žalovanej povedal, že všetko je v poriadku. Ako už bolo uvedené, žalovaná samotná informácie o
otcovom podnikaní nemala, takže požadovať od nej v tomto smere ďalšiu aktivitu by zrejme viedlo k
záveru, že žalovaná otcovi nemala plne dôverovať a mala si preto zisťovať nejaké ďalšie informácie
ohľadne jeho podnikateľských aktivít, resp. dlhov (takýto záver by bol možný namieste napr. pri osobách
vykonávajúcich niektoré z právnických povolaní). Pokiaľ aj na pozemkoch pod nehnuteľnosťami boli

zapísané ťarchy, žalovaná by musela byť osobou s určitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami,
aby v čase uzavretia darovacej zmluvy pochybovala o otcových slovách, že všetko je v poriadku.
V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že záložné práva k pozemkom
pod budovami (ktoré boli predmetom darovacej zmluvy), boli na príslušnom LV, na ktorom boli tieto
budovy ako stavby vedené, skutočne aj vystavené. V spise je založený výpis LV č. XXXX, k.ú. R. zo

dňa 08.12.2008, teda po nadobudnutí vlastníctva žalovanou na základe darovacej zmluvy k uvedeným
stavbám, na ktorom je len zapísaná poznámka, že právny vzťah k parcelám, na ktorých stavby ležia, je
evidovaný na inom liste vlastníctva. Takýto stav bol pri sporných nehnuteľnostiach zapísaný zrejme aj
pri predchádzajúcom zápise vlastníctva S. N., ako to napokon potvrdil aj právny zástupca žalobcu na
pojednávaní na odvolacom súde.

V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol aj k tomu, že dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa
bolo preukázané, že žalovaná chcela podnikať s priateľom, a to v podobnej oblasti podnikania, v akej
jej priateľ predtým už podnikal s rodinou (výroba PVC hadíc), takže zrejme aj v súvislosti s prípravou
na spoločné podnikanie s priateľom v priestoroch nehnuteľností, ktoré jej otec daroval, sa spoliehala
skôr na skúsenosti a vedomosti svojho priateľa. Práve skutočnosť, že po uzavretí darovacej zmluvy sa

s priateľom rozišla a zostala v U. bola dôvodom, že nehnuteľnosť, ktorú dostala darom od otca, sa pre
ňu stala zbytočnou a predala ju. Bývalý priateľ žalovanej, s ktorým chcela spolu podnikať Z. O. bol na
súde prvého stupňa vypočutý ako svedok a jeho svedecká výpoveď nebola spochybnená. Napokon,
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na následný predaj nehnuteľností osobitne
nepoukazoval.

Odvolací súd prihliadol aj k tomu, že v tomto prípade si žalobca uplatňuje odporovací nárok na
základe pohľadávky voči žalovanému ako ručiteľovi zo zmenky. Ako odvolací súd uviedol už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.05.2013 sp. zn. 43Cob 250/2012, pri posudzovaní otázky
vynaloženia náležitej starostlivosti v tomto prípade je potrebné zohľadniť aj osobitný charakter záväzku
- zmenkové ručenie za zmenkového dlžníka ROS s.r.o.

Nejde teda o záväzok S. N. ako dlžníka napr. z úverovej, leasingovej, resp. kúpnej zmluvy, v prípade
ktorých by vedomosť žalovanej o tomto záväzku bolo možné vyvodiť aj z vyhodnotenia rodinných
vzťahov tak, ako to urobil aj súd prvého stupňa, a následne požadovať preukázanie aktivít, ktoré urobila,
aby získala vedomosť o tom, či jej otec nemá pri uzavretí darovacej zmluvy v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa. Zmenka je cenným papierom, ktorý sám v sebe obsahuje práva a povinnosti s ňou späté. Po

podpise zmenky vystaviteľom je táto odovzdaná veriteľovi, vystaviteľ už zmenku nemá, samozrejme
nemá ju ani avalista. V prípade záväzku S. N. voči žalobcovi išlo navyše o tzv. blankozmenku, keď
až doplnením príslušných údajov do zmenky sa zmenka stala perfektnou a predstavovala priamu
pohľadávku majiteľa, ktorej zodpovedal priamy záväzok dlžníka a rovnaký záväzok zmenkovéhoručiteľa. Žalovaná by teda mala mať vedomosť o záväzku otca ako ručiteľa na blankozmenke vystavenej
obchodnou spoločnosťou ROS s.r.o. (dňa 26.11.2007) v čase uzavretia darovacej zmluvy (zo dňa
24.09.2008), a potom mohla vyvíjať náležitú aktivitu v smere zisťovania úmyslu svojho otca ako dlžníka

(avala zo zmenky) ukrátiť žalobcu ako svojho zmenkového veriteľa.
Ako už bolo uvedené, je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že S. N., ktorý bol jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti ROS s.r.o. potom, ako žalobca oznámil obchodnej spoločnosti, že vyhlásil
mimoriadnu splatnosť pohľadávky z kúpnej zmluvy a že ak nebude táto v súlade s požiadavkami žalobcu
uhradená, pristúpi k realizácii poskytnutého zabezpečenia a k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou

(list žalobcu zo dňa 22.08.2008 doručený ROS s.r.o. Pôtor dňa 27.08.2008) mal vedomosť o tom, že
dôjdekvymáhaniukúpnejcenysúdnoucestouvočispoločnostiROSs.r.o.,amaldôvodpredpokladať,že
bude uplatnený nárok aj voči nemu ako zmenkovému ručiteľovi, čo mohlo viesť aj k uzavretiu darovacej
zmluvy dňa 24.09.2008. Uvedené však ešte neodôvodňuje záver, že žalovaná mohla takýto úmysel
svojho otca rozpoznať. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo zistené, že žalovaná mala
so svojim otcom už v minulosti dohodu, že pokiaľ bude chcieť začať podnikať, otec jej predmetné

nehnuteľnosti daruje, rovnako ako to, že žalovaná chcela so svojim priateľom v týchto nehnuteľnostiach
podnikať. Nebol preto dôvod, aby žalovaná pri uzatváraní darovacej zmluvy podozrievala otca, že chce
ukrátiť svojho veriteľa a práve preto sa otec rozhodol pristúpiť k naplneniu uvedenej dohody v danom
čase (september 2008).
Pokiaľ aj NS SR ako súd dovolací vo svojom rozhodnutí v tejto veci (zo dňa 28.04.2011, č. k.

5Mobdo/7/2010-188) uviedol, že v súdnom konaní nebolo ničím objektívne preukázané, že žalovaná
ako obdarovaná úmysel svojho otca a konateľa ROS s. r. o. ukrátiť uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky za daných okolností pri náležitej starostlivosti nepoznala, odvolací súd upozorňuje, že
dovolací súd pri tomto hodnotení vychádzal z konaní na okresnom a krajskom súde, ktoré predchádzali
jeho rozhodnutiu, kde tak súd prvého stupňa (v rozsudku č. k. 7Cb/64/2008-90 zo dňa 20.05.2009,

ktorým návrh zamietol), ako aj súd odvolací (v potvrdzujúcom rozsudku č. k. 41Cob/240/2009-125 zo
dňa 30.09.2009) vychádzali zo záveru, že Y. N. ako ručiteľ nie je priamym dlžníkom žalobcu, a preto
sa vôbec nezaoberali otázkou, či žalovaná ako blízka osoba mohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa. Až po rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorý vyslovil záver, že ručiteľ zo zmenky je tiež dlžníkom
a v súvislosti s jeho právnymi úkonmi je možné uplatniť odporovateľnosť sa súd prvého stupňa zaoberal

okolnosťami prezumpcie vedomostí žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Po zhodnotení vyššie uvedených okolností prípadu odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa, že žalovaná svojim konaním preukázala, že náležitú starostlivosť, ktorú vynaložiť mala,
nevynaložila. Odvolací súd dospel k opačnému záveru a to, že žalovaná pri uzatváraní vyššie uvedenej
darovacejzmluvyaniprináležitejstarostlivostinemohlarozpoznaťúmyselsvojhootcaakodlžníkaukrátiť

žalobcu ako svojho veriteľa. Odvolací súd preto podľa § 220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že návrh zamietol.

Podľa § 224 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol odvolací súd aj o trovách
prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania. V konaní bola úspešná žalovaná, a preto jej

odvolací súd priznal náhradu trov celého konania na základe vyúčtovania predloženého právnym
zástupcom žalovanej.
Právny zástupca žalovanej žiadal, aby súd žalovanej priznal náhradu trov konania v celkovej výške
32.212,08 Eur, z čoho suma 32.046,58 Eur predstavovala odmenu za zastupovanie advokátom, pri
vyúčtovaní ktorej právny zástupca žalovanej vychádzal z toho, že hodnotou sporu je hodnota veci, ktorá

bola predmetom prevodu, t. j. 533.694,- Eur (16.138.323,- Sk), preto výška odmeny za 1 úkon právnej
služby s poukazom na § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 1.488,85 Eur. Odvolací súd
vychádzal zo záveru, že predmetom sporu je určenie neúčinnosti právneho úkonu, čo je právo, hodnotu
ktorého nie je možné vyjadriť v peniazoch, a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.
stanovil výšku odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu vychádzajúc z

toho, že v roku 2009 bol výpočtový základ vo výške 721,06 Eur (výška odmeny bola preto 55,50 Eur), v
roku 2011 bol výpočtový základ vo výške 741,00 Eur (hodnota úkonu bola 57,00 Eur), v roku 2012 bol
výpočtový základ 763,00 Eur (výška úkonu 58,70 Eur), v roku 2013 bol výpočtový základ 781,00 Eur
(výška úkonu 60,00 Eur) a v roku 2014 je výpočtový základ 804,00 Eur (výška odmeny 61,80 Eur).
Odmena za zatupovanie žalovanej advokátom bola preto určená nasledovne: z celkom 18 úkonov

právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie na súd zo dňa 04.03.2009, 3.
účasť na pojednávaní dňa 20.05.2009, 4. vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, podanie zo dňa 22.07.2009
(4 úkony právnej služby vykonané v roku 2009), 5. vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu, podanie zo
dňa 08.02.2011, 6. zastupovanie pri pojednávaní na okresnom súde dňa 30.11.2011 (2 úkony právnejslužby vykonané v roku 2011), 7. účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 18.01.2012, 8. písomné
vyjadrenie vo veci zo dňa 03.02.2012, 9. zastupovanie na pojednávaní dňa 27.02.2012 (nemeritórne, 1
hodnoty úkonu, t.j. 14,68 Eur), 10. účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012, 11. účasť na pojednávaní dňa

18.06.2012, 12. účasť na pojednávaní 17.09.2012, 13. účasť na pojednávaní 08.10.2012 (vyhlásenie
rozsudku, 1 hodnoty úkonu, t. j. 14,68 Eur), 14. vypracovanie odvolania dňa 19.10.2012 (teda celkom
8 úkonov právnej služby uskutočnených v roku 2012, z toho 2x odmena vo výške 1/4), 15. účasť na
pojednávaní 04.09.2013, 16. účasť na pojednávaní 25.09.2013 (vyhlásenie rozhodnutia, odmena vo
výške 1 základnej odmeny, t. j. 15,- Eur), 17. podanie odvolania zo dňa 10.10.2013 (3 úkony právnej

služby uskutočnené v roku 2013, z toho 1 nemeritórny) a 18. účasť na pojednávaní na odvolacom súde
dňa 28.05.2014, spolu odmena za úkony právnej služby vo výške 914,36 Eur + 18 x režijný paušál vo
výške 134,40 Eur (4 x 6,95 Eur, 2 x 7,41 Eur, 8 x 7,63 Eur, 3 x 7,81 Eur a 1x 8,04 Eur vychádzajúc z
príslušného výpočtového základu), spolu na odmene 1.048,77 Eur zvýšené o DPH v hodnote 209,75
Eur predstavuje odmena za zastupovanie žalovanej advokátom sumu 1.258,52 Eur. Oproti vyúčtovaniu
predloženému právnym zástupcom žalovanej odvolací súd nepriznal odmenu za úkon: písomné podanie

vo veci samej 19.06.2012 (takéto podanie v spise nie je) a úkon: obrana k vyjadreniu 07.01.2014 (išlo
o podanie komentujúce vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej).
Žalovanej na náhrade trov konania priznaná suma 1.554,11 Eur bola preto určená nasledovne: odmena
za zastupovanie advokátom 1.258,52 Eur, náhrada cestovného za cestu na pojednávanie na odvolacom
súdedňa28.05.2014VeľkýKrtíš-BanskáBystricaaspäťvovýške43,69Eur(2x86km,cestavykonaná

osobným motorovým vozidlom Octavia VK XXX BE pri spotrebe 5l/diesel, cena pohonných hmôt 1,42
Eur = za 1 km 0,071 Eur, základná sadzba 0,183 Eur, za 1 km teda 0,254 Eur), ďalej náhrada za stratu
času cestou na uvedené pojednávanie na odvolací súd vo výške 86,40 Eur (spolu za 3 polhodiny po
14,40 Eur) a napokon 165,50 Eur náhradu za zaplatené súdne poplatky (99,50 Eur za súdny poplatok z
odvolania a 66,- Eur za zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky zaujatosti). Podľa § 149 OSP

je žalobca žalovanému prisúdenú náhradu trov konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.