Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/71/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212205419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212205419.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : L. S. G., nar. XX.X.XXXX v konaní zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: O.. I. D.É., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. XX, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová , so sídlom
Ul. biskupa Királya 6 a G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, v konaní zast. JUDr. Margit Keszegh, so
sídlom Komárno, Jókaiho č. 24 o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu
sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd mal. L. S. G., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude mal. dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku.

Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. dieťaťa.

Upravuje sa styk matky s maloletým dieťaťom a to tak, že matka je oprávnená stýkať sa s mal. dieťaťom
každý pondelok až piatok v čase od 16,30 hod do 20,00hod , každú párnu sobotu v čase od 9,00 hod do
20,00 hod a každú nepárnu nedeľu v čase od 9,00 hod do 20,00 hod. Styk matky s dieťaťom sa bude
realizovať v mieste bydliska matky na adrese Martovce 70.

Otec je povinný dieťa riadne pripraviť a včas odovzdať matke v mieste bydliska matky mal. dieťaťa na
adrese O. XX a matka je povinná dieťa riadne a včas vrátiť otcovi na tom istom mieste.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal úpravy práv a povinností
rodičov voči mal. dieťaťu . Žiadal súd, aby mal. dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti s
poukazom na to, že s matkou mal. dieťaťa spolužitie prerušili vo 2/2012. Od uvedeného obdobia žijú
oddelene a dieťa je doposiaľ v jeho starostlivosti. Z návrhu vyplýva žiadosť určenia výživného vo výške
50,- eur a taktiež navrhuje upraviť styk matky s mal. dieťaťom každý deň od pondelka do piatka od 17,30
hod do 20,00 hod v mieste bydliska matky a každú párnu sobotu v čase od 9,00 hod do 20,00 hod a
každú nepárnu nedeľu v čase od 9,00 hod do 20,00 hod v mieste bydliska matky mal. dieťaťa. Vo svojej
výpovedi otec uviedol, že rozhodnutie o výživnom ponecháva na úvahu súdu.

Matka s návrhom otca na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti nesúhlasila . Žiadala, aby súd zveril
mal. dieťa do jej starostlivosti . Poukázala na silnú citovú väzbu ku nej. V prípade rozhodnutia súdu o
zverení dieťaťa do starostlivosti matky žiadala určiť výživné vo výške 50,- eur.

Kolízna opatrovníčka navrhla na základe vykonaného dokazovania, aby súd mal. dieťa zveril do osobnej
starostlivosti otca s poukazom na zdravotný stav matky , ktorý momentálne nezodpovedá tomu, že by
bola schopná zabezpečiť 24 hod dennú starostlivosť o mal. dieťa. Taktiež poukázala na postoj matky
ku svojmu zdrav. stavu , ktorá zatajila záchvat pred ošetrujúcim lekárom a bola opakovane dlhodobo
hospitalizovaná. Súhlasila s návrhom otca na úpravu styku s tým však, že začiatok bežného denného
styku od pondelka do piatka by bol od 16,30 hod a navrhla matke uložiť povinnosť platiť výživné mesačne
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa vzhľadom na to , že je
nezamestnaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov G. O., O.. C.,
L.. Z. N., výsluchom znalkyne oboznámením sa RL mal. dieťaťa, ročným zúčtovaním preddavkov na
daň za rok 2011 matky, správa zo šetrenia pomerov zo dňa 29.5.2012 a zo dňa 25.3.2012, mzdovým
listom matky od Y. Z., Z.. F..P.. U. , zmluvou o pôžičke, potvrdením o podaní daňového priznania otca za
rok 2011, lekárskou správou Forlife, zo dňa 7.6.2012, oznámením C.- D. , Z.. F.. P.. zo dňa 14.6.2012,
správa z konzultácie zo dňa 27.6.2012, znal. posudkom 3/2013, vyjadrením otca zo dňa 28.3.2013,
vyjadrením matky zo dňa 4.4.2013, žiadosť o prijatie dieťaťa do školy a protokol o zápise dieťaťa, znal.
posudok č. 26/2013, správ zo šetrenia pomerov zo dňa 5.12.2013, výmenný list zo dňa 3.12.2013 od
O.. C., spis OS KN 10P/73/2012, lekárska správa zo dňa 2.5.2014 a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. dieťaťa prerušili spolužitie vo 2/2012. Od uvedeného
obdobia žijú oddelene. Mal. dieťa zostalo v starostlivosti otca a v obci O., kde aj navštevovalo MŠ. Od
mája 2011 matka mal. dieťaťa začala pracovať v U.. Ráno odchádzala o 6,00 hod a vracala sa o 18,00
hod. Matka prostredie v ktorom zostalo dieťa považovala za jeho prirodzené prostredie z ktorého ho
nechcela vytrhnúť avšak chcela byť súčasťou jeho každodenného života. V priebehu konania matka
dospela k zmene názoru ohľadne starostlivosti o dieťa a žiadala striedavú osobnú starostlivosť o mal.
dieťa a to v dvojtýždňových intervaloch . Na pojednávaní dňa 31.5.2012 otec mal. dieťaťa uviedol, že
v októbri 2010 mala matka stratu vedomia, čo sa opakovalo 5.12.2011. Dieťa stav svojej matky videlo a
bolo traumatizované. Matka bola následne hospitalizovaná 10-11 dní a jednalo sa o epileptický záchvat.
Matka uviedla, že po konzultácii s lekárom môže viesť mot. vozidlo a vysvetlila, že po úraze chodila na
pravidelné kontroly k O.. C., ktorá jej oznámila, že zdrav. stav jej nebráni v starostlivosti o mal. dieťa. Otec
v konaní prejavoval strach , že by dieťa cestovalo osobným mot. vozidlom matky s matkou osamote, keď
je tu podozrenie, že nie je plne zdrav. spôsobilá. V priebehu konania matka zmenila adresu svojho pobytu
a presťahovala sa na adresu O. XX. Vzťahy medzi rodičmi a mal. dieťaťom sa vyvinuli a zostabilizovali
tak, že v súčasnej dobe už dlhšie obdobie sa matka s dieťaťom dennodenne stretáva . Mal. dieťa od
9/2013 začalo navštevovať ZŠ . Matka sa s dieťaťom do školy pripravuje a denne sa mu venuje v zmysle
dohody s otcom, avšak bez prespávania u matky. Styk prebieha na adrese matky O. XX. Matka je t.
č. nezamestnaná. Uvádzala na pojednávaní, že má vybavenú prácu v G., avšak súdu prac. zmluvu
nepredložila. Otec mal. dieťaťa je spoločníkom a konateľom Z.. Y., Z.. F..P.. so sídlom O. XXX. Nemá
viazaný prac. čas. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. z predchádzajúceho manželstva má dve plnoleté
deti. Uviedol, že s dieťaťom sú spojené výdavky bežného charakteru. Matka mal. dieťaťa v U. pracovala
v Y. Z., Z.. F. .P.. U. ako zdravotná sestra inštrumentárka , s mzdovým dojednaním 1000,- eur. Okrem
toho uviedla, že má príjem z 2 izbového bytu, ktoré ho je vlastníčkou a to vo výške 350,- eur. V priebehu
konania však prac. pomer u uvedeného zamestnávateľa bol ukončený.

Súd vo veci vypočul svedkyňu G. O. , ktorá bola učiteľkou v MŠ . Uviedla, že mal. dieťa navštevovalo MŠ
od roku 2010 . v prvom období len poldeň neskôr celý deň. Uviedla, že obaja rodičia sa starajú o dieťa.
Častejšie však dieťa nosí do škôlky otec. Predpokladala, že z dôvodu prac. vyťaženosti matky. Oboch
rodičov považovala za starostlivých. Dieťa viac spomína otca a častejšie spomína činnosti vykonávané
s otcom. Dieťa chodilo do škôlky čisté a upravené. Svedkyňa uviedla, že matka ju navštívila v čase
prerušenia spolužitia s otcom a žiadala si od nej názor, či by mala osloviť psychológa za účelom ľahšieho
preklenutia tohto obdobia. Svedkyňa sa najprv vyjadrila, že to nie je potrebné, avšak nadobudla dojem,
že dieťa situáciu prežíva ťažšie. Odlúčenie s otcom dieťa znášalo postupom času ťažšie ako predtým.

Súd si vyžiadal správu od O.. C. s ktorej zistil, že matka mal. dieťaťa má zdravotné problémy s
konkrétnou zdravotnou diagnózou . V súvislosti s týmito zdrav. problémami bola matka mal. dieťaťa
upovedomená o zákaze viesť mot. vozidlá. Táto skutočnosť trvá až do odvolania. Matka mal. dieťaťa
je starostlivosti neurológa a zo správy vyplýva, že jej diagnóza nebráni v starostlivosti o vlastné dieťa
v plnom rozsahu , dieťa neohrozuje. Jej ochorenie je stabilizované. Po rokoch môže byť vyliečená a
lieky jej budú odňaté.

Zo správy C. - D., Z.. F.. P.. G. vyplýva, že matka mal. dieťaťa na základe diagnózy a rozhodnutia
neurológa má zákaz vedenia mot. vozidla do odvolania o čom bola matka informovaná. Uvedená správa
je zo dňa 14.6.2014.

Súd vo veci nariadil znal. dokazovanie znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou v Dunajskej Strede , ktorá
vypracovala znal. posudok č. X/XXXXa ktorom okrem iného posudzovala aj možnosť striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Zo záveru znal. posudku č. 3/2013 súd zistil, že matka je schopná výchovy a
osobnej starostlivosti o mal. dieťa a taktiež otec je schopný výchov y a osobnej starostlivosti o mal.
dieťa. Mal. S. má silnú citovú väzbu k matke i otcovi. Dieťa ťažko toleruje rozchod rodičov. a striedavú
osobnú starostlivosť považuje znalkyňa za vhodnú úpravu rodičovských práv a povinností. Intervaly
doporučila týždňové. Vzťahy medzi rodičmi hodnotí ako napäté. Poukázala na to, že ide o inteligentných
ľudí , ktorí obaja si uvedomujú, že dieťa potrebuje oboch rodičov. Súčasné vzťahy medzi rodičmi a
celková atmosféra ich rozchodu dieťa neurotizujú , je nepokojné, dráždivé , bezradné. Želá si obnovenie
rodinného života s oboma rodičmi v O.. V prípade SOS však znalkyňa vyzdvihuje podmienku, že
rodičia nebudú medzi sebou vytvárať zvýšené napätie , ktoré by dieťa neurotizovalo. Po vypracovaní
znal. posudku však súd na pojednávaní dňa 23.4.2013 zistil, že došlo k zmene pomerov, že matka
sa presťahovala z U. do G. a má záujem s dieťaťom zdieľať každodenné povinnosti . Medzičasom
otec začal žiť s novou partnerkou . Matka poukázala na to, že správanie dieťaťa sa vo vzťahu ku nej
zmenilo a dieťa ju určité obdobie úplne odmietalo. Otec trval na tom, že naďalej zabezpečuje starostlivosť
o dieťa a on zmenu videl len v tom, že matka bývala v G. , kde on prinášal za matkou dieťa. Súd
vypočul znalkyňu Dr. Haidovú Katarínu , ktorá poukázala na silný citový vzťah k obom rodičom. Počas
vyšetrenia nevidela negatívne reakcie dieťaťa k matke a uviedla, že dieťa potrebuje predovšetkým
stabilné podmienky . Taktiež poukázala na to že vzťahom na novovzniknutý stav pri výchove mal.
dieťaťa vypracuje zaktualizovaný záver znal. posudku. Z aktualizovaného znal. posudku č. XX/XXXX
súd zistil, že mal. S. sa v prítomnosti otca a znalkyne správa negativisticky. Nespolupracuje, nespráva
sa detsky spontánne , ale nahnevane zlostne. Bez prítomnosti otca , len v prítomnosti matky a znalkyne
sa správa uvoľnenejšie a priateľskejšie. Kvalita vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi je obrazom otcovho
dominantného postoja jeho presvedčenia, že dieťa má traumu z chorej matky. Dieťa rešpektuje otca,
viaže sa k O. a otcovi. Konštatovala postupné odcudzovanie sa od matky . SOS by teoreticky považovala
za prospech mal. dieťaťa , nakoľko by bolo možné kombinovať otcov menej konvenčný výchovný prístup
s viac konvenčným prístupom matky. Na druhej strane však poukázala na potrebu zvážiť aktuálny zdrav.
stav matky , jej spôsobilosť viesť mot. vozidlo. Napätá komunikácia medzi rodičmi nie je len prekážkou
v SOS , ale rušivo pôsobí na dieťa i v prípade zverenia do starostlivosti jedného z rodičov. Dieťa matku
neodmieta . Stotožňuje sa len s pohľadom otca. Potrebuje bezpečné životné podmienky . Vzťahy medzi
oboma rodičmi majú vplyv na postoj maloletého. a poukazuje na to, že stretnutia s matkou by mali byť
realizované čo najčastejšie . A ak by zostala žiť v O. tak by sa mohla stretávať s dieťaťom aj každý deň.

Úrad práce, soc. vecí a rodiny vykonal šetrenie pomerov na adrese matky O. XX a zistil, že na adrese
sa nachádza obecný nájomná 2 izbový byt . Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú . Mal.
má vlastnú izbu zariadenú novým nábytkom . U matky má hračky, šaty, knihy , osobné veci a malý
laptop . V celom byte je čistota a poriadok na vysokej úrovni a v čase šetrenia pomerov dňa 5.12.2013
mal. dieťa trávi s matkou takmer každé popoludnie kedy sa spolu učia. Zatiaľ u matky neprespáva.
Na pojednávaní dňa 5.12.2013 matka uviedla, že pri riadení mot. vozidla nemá žiadne problémy. Má
vypísanú medikamentóznu liečbu. S mal. dieťaťom sa stretáva asi tri krát týždenne vo svojej domácnosti
v poobednom čase. Otec uviedol, že dieťa je u matky päť dní v týždni a aj cez víkendy v sobotu aj v
nedeľu .

Súd vo veci opakovane vypočul znalkyňu PhDr. Katarínu Haidovú, ktorá uviedla, že najdôležitejšie pri
dieťati je to, aby bol styk dieťaťa s oboma rodičmi a čo najmenej konfliktný. Poukázala na dôležitosť
toho, že v čase pojednávania dňa 10.4.2014 sa usporiadali vzťahy rodičov s dieťaťom hlavne ak je to na

základe dohody , pretože dieťa to vníma a nemusí sa obmedzovať v citovom prejave k jednému , alebo
druhému rodičovi. Poukázala na to, že stále je toho názoru, že ideálnym riešením v danom prípade by
bola SOS ak to zdrav. stav matky dovoľuje a je potrebné , aby to bolo akceptované oboma rodičmi a to
z dôvodu, aby dieťa prijalo takúto zmenu. Nie úzkostlivo , ale s dôverou.

Súd vypočul ako svedkyňu O.. I. C., ktorá uviedla, že matka mal. dieťaťa je jej pacientkou od roku 2009,
ktorá v súčasnej dobe je liečená a liečbu dobre akceptuje a toleruje. Vzhľadom na zlepšujúci sa zdrav.
stav matky jej odobrili vrátenie vodičského preukazu. Poukázala na to, že vzhľadom na dodržiavanie
životosprávy by sa zdrav. stav matky mal výrazne zlepšiť. K zhoršeniu by mohlo dôjsť v prípade, ak by
životosprávu porušila. Uviedla, že matka chodí na pravidelné kontroly. Berie nastavenú medikamentóznu
liečbu. V prípade ak by naďalej bol pozitívny vývoj pri diagnóze v priebehu roka by mohla byť považovaná
za vyliečenú. Ďalej uviedla, že záchvat matky môže prísť kedykoľvek počas dňa , nemal by sa vyskytnúť,
ak pacient berie lieky. Stres pri diagnózy matky nie je porokujúci faktor. Záchvaty prichádzajú náhle,
pacient upadá do bezvedomia. Má kŕče celého tela a tieto príznaky ustúpia počas pol minúty a pacient
sa prebudí z bezvedomia aj bez poskytnutia prvej pomoci. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že matka
mala záchvat v 10/2013 a ak záchvat mala jej to matka neoznámila. Z pohľadu svedkyne diagnóza matky
nespôsobuje neschopnosť starať sa o dieťa a ani v noci by takýto problém nemal byť.

O.. C. dňa 6.5.2014 oznámila súdu, že po preštudovaní si zdrav. záznamov aj s pohotovostnej
neurologickej ambulancie zistila, že matka mal. dieťaťa bola vyšetrená na pohotovostnej neurologickej
ambulancii po prekonaní záchvatu a bola privezená sanitkou rýchlej zdrav. pomoci. Uviedla, že o tejto
skutočnosti nemala vedomosť. Pacientka jej tento stav neoznámila, hoci je to jej povinnosť, vedome
stav zatajila. Preto musí byť ďalej pod liečbou a vzhľadom na prekonaný záchvat nemôže ďalej viesť
mot. vozidlo.

Na pojednávanie dňa 27.5.2014 sa matka a ani PZ matky nedostavili. Dňa 26.5.2014 doručili súdu
oznámenie , že príbuzný - brat matky mal. dieťaťa osobne oznámil právnej zástupkyni , že dňa 23.5.2014
bola matka prijatá a hospitalizovaná na odd. JIS neurologickej kliniky v BA. Taktiež predložila lekársku
správu o tom, že pacientka bola akútne hospitalizovaná. Súd bol toho názoru, že v danom prípade
nepožiadala matka, ani právna zástupkyňa matky o odročenie pojednávania spôsobom ako je to
uvedené v ust. § 119 O.s.p. dokonca vôbec o odročenie pojednávania nepožiadala . Na pojednávanie
sa bez ospravedlnenia nedostavila ani právna zástupkyňa matky. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
bol súd toho názoru, že sú splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a preto pojednával bez
prítomnosti matky.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Rozhodovanie podľa § 36 prichádza do úvahy v prípade ak rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a
nežijú spolu. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že sa rodičia nedokážu o zverenie
dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom dohodnúť. Rozhodnutie súdu o zverenie do osobnej
starostlivosti podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté
dieťa. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v najlepšom záujme
mal. dieťaťa , v čase vyhlásenia rozsudku , je rozhodnutie o starostlivosti otca o mal. dieťa. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že obaja rodičia majú silný citový vzťah s mal. dieťaťom a majú vytvorené
podmienky na starostlivosť o mal. dieťa . Zo záverov znal. posudku ako aj s vyjadrenia znalkyne by
najvhodnejším riešením bola SOS o dieťa ak prekážkou nie je konfrontačný vzťah medzi rodičmi a
zdrav. stav matky mal. dieťaťa. V priebehu konania však súd zistil, že zdrav. stav matky napriek jej
tvrdeniam sa nestabilizoval . Zatajila skutočnosti ohľadne zdrav. stavu svojmu ošetrujúcemu lekárovi,
čo súd vyhodnotil ako nezodpovedný prístup, pretože sa uchádzala o osobnú starostlivosť o mal. dieťa.
V priebehu konania sa však v podstatnej miere upravili konfrontačné vzťahy medzi rodičmi a dieťa
na základe dohody rodičov matku pravidelne denne navštevuje a trávi s ňou niekoľko hodín. Takýto
spôsob starostlivosti sa javí byť súdu v danej situácii za najvhodnejší, s poukazom na to, že je potrebné ,
aby matka venovala zvýšenú pozornosť stabilizovaniu svojho zdrav. stavu . Ak bude zdrav. stav matky
vyhovujúci a bude zodpovedne pristupovať k svojmu zdrav. stavu a využívať možnosť každodenného
styku s dieťaťom na rozvoj a posilňovanie citových väzieb medzi matkou a dieťaťom bude možné
v budúcnosti prehodnotiť úpravu rodičovských práv a povinností podľa aktuálneho stavu. Sám otec
uviedol, že on sa v budúcnosti prípadnej zmene nebráni, avšak z obavy o dieťa v súčasnej dobe
nesúhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matky. Súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti
dospel k záveru, že bude vhodné , ak starostlivosť o dieťa bude zabezpečovať otec a matka bude
s dieťaťom v každodennom kontakte. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Súčasťou súdneho rozhodnutia je styk matky s mal. dieťaťom , ktorý vytvára priestor na
rozvoj citových väzieb medzi matkou a dieťaťom a súčasťou súdneho rozhodnutia je aj rozhodnutie o
vyživovacej povinnosti matky . Súd vzhľadom na fin. a majetkové pomery matky určil výživné vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku .

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.