Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/43/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202340
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4207202340.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Svätý Peter, IČO:

34014675, so sídlom Mierová 42, Svätý Peter, v konaní zastúpená JUDr. Zoltánom Dekaňom,
advokátom so sídlom Komárno, Školská ul. č. 1027, proti žalovaným : 1) Slovenská republiky - Lesy
Slovenskej republiky š.p., so sídlom Nám SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351 a 2) Lesy Slovenskej
republiky, Odštepný závod Levice, Koháryho ul. 2, žalovaní v 1) a 2) rade v konaní zastúpení JUDr. Evou
Mihókovou, advokátkou so sídlom Ul. 1. mája č.22, Zlaté Moravce, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1) a 2) rade s ú p o v i n n í vydať žalobcovi nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom X.,
X. K. Q. S. Č.. XXXX R. X..Ú.. Y. R. ako parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX J. vedenú

ako parcelu registra „E“ v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 7.3.2007 domáhal zaviazania žalovaných v 1) až 6) rade /okrem
žalovaných 1) a 2) aj Slovenský pozemkový fond Bratislava ako žalovaného v 3) rade, Slovenský
pozemkový fond - Regionálny odbor X. ako žalovaného v 4) rade, G. Y.. Y..N..K.. ako žalovaného v 5)
rade a K. Y. R. ako žalovaného v 6) rade/ uzavrieť a podpísať s ním dohodu o vydaní nehnuteľnosti-
lesného pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. Y. R. vedeného na LV č.XXXX G. R.. Č.. XXXX/X o výmere

XXXXX J. a tieto mu vydať v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V žalobe uviedol, že táto nehnuteľnosť sa nachádza v extraviláne, t.j. mimo zastaveného územia K. Y.
R.. Pôvodne bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. Y. R. dľa A.III.r.č.4 ako parc. č. XXXX/
X - les v hone Y.. Podľa zápisu na strane B. tejto vložky ako pôvodný vlastník je zapísaný žalobca -
Rímskokatolícka cirkev vo Y. R.. Zo zápisu B.-10 vyplýva, že rozhodnutím odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva rady ONV T. F. zo dňa 6.7.1957 bola prepísaná do novej pkn. vložky č. XXXX

a zároveň sa vložilo vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti v prospech Československému štátu v správe
odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v F. v celosti. Tak nastal akt konfiškácie
majetku pôvodného vlastníka. Podľa identifikácie parciel vyhotovenou katastrom dňa 21.4.2005 bola
pôvodná parcela č. XXXX/X prevedená do vložky č. XXXX ako les o výmere XXXXX m2 a v súčasnosti
je vedená na LV č. XXXX ako lesný pozemok s výmerou XXXXX m2 vo vlastníctve žalovaného v 1) rade.
Nakoľko identifikáciu parciel ako aj ďalšie listiny preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na navrátenie
vlastníctva podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a

náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nemal do 30.4.2006
k dispozícii, v záujme zabezpečenia svojho nároku vyzval všetkých žalovaných 1) až 6) na navrátenie
vlastníctva. Na výzvy náležite nereagovali, resp. dohodu o vydaní nehnuteľností odmietli uzavrieť. Preto
si uplatňuje svoje nároky súdnou cestou podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona. Dňa 9.7.2008 žalobuproti žalovaným v 3) až 6) rade vzal späť a súd konanie uznesením z 31.7.2008 proti žalovaným 3)
až 6) zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Následne vzhľadom na čiastočné zastavenie konania žalobca
podaním doručeným súdu 14.10.2011 požiadal o povolenie zmeny žalobného návrhu tak, že žalovaní 1)

a 2) sú povinní vydať mu predmetnú nehnuteľnosť. Súd uznesením zo dňa 19.10.2011 pripustil zmenu
žalobného petitu.

Žalovaní v 1) a 2) rade zastúpení spoločným právnym zástupcom sa vyjadrili k žalobe písomne.
Žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaný v 2) rade predovšetkým namietal v spore nedostatok svojej pasívnej

legitimácie z dôvodu, že je organizačným útvarom žalovaného v 1) a ako jeho odštepný závod so
sídlom v R. je zapísaný v obchodnom registri, nemá však samostatnú procesnú spôsobilosť, túto
má aj za neho žalovaný v 1) rade. Žalovaný 1) s uzatvorením dohody o vydanie veci v zmysle
žaloby nesúhlasil z dôvodu, že výzvu danej podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. žalobca odôvodnil tým, že
predmetná nehnuteľnosť mu bola odňatá s poukazom na zápis v pkn vložke č. XXX a zároveň priložil
aj rozhodnutie č. XXXX/XX K. F. o prevode pozemku na Čsl. štát ako aj iné dokumenty. Vychádzajúc

z predložených listinných materiálov zistil, že vlastníctvo k predmetnému pozemku prešlo na štátu
výkupom podľa Zákona č. 46/1948 Zb. o druhej pozemkovej reforme a nie odňatím bez náhrady tak,
ako to predpokladá § 3 ods. 1 psím. c) Reštitučného zákona. Nie je teda splnený reštitučný titul na
navrátenie vlastníctva a vydania pozemku, výzva je neurčitá a nezrozumiteľná, len odkaz na znenie o
odňatívlastníctvavpríslušnejpkn vložkeniejeprávnerelevantnýmdôkazom.Akovyplývazpríslušných

dokumentov, vlastnícke právo k predmetnému pozemku prešlo na štát výkupom a nie bez náhrady.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu nebola poskytnutá finančná náhrada, mal podľa § 5 ods.1 reštitučného
zákona v hmotnoprávnej prekluzívnej lehote do 30.4.2006 to preukázať, inak jeho právo zaniká. Ďalej
namietal, že podľa údajov na S. Č.. XXXX je parcela č.XXXX/X K. T. XXXXX J. zlúčená z dvoch
parciel a preto parcela Č..XXXX/X zapísaná na LV. Č..XXXX nie je totožná s parcelou uvádzanou vo

výzve žalobcu ako parc.č. XXXX/X. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal, že je totožný s pôvodným
vlastníkom,resp.jejehoprávnymnástupcomatedaspĺňastatusoprávnenejosoby,keďžeakoprávnická
osoba vznikla až 16.11.1994. Podľa kanonického práva z roku 1917 farnosti neboli nositeľmi práv,
ako samostatné cirkevné právnické osoby neexistovali. S farnosťami ako samostatnými právnickými
osobamisastretávameažpodľaKanonickéhoprávazroku1983.Jetohonázoru,žeoprávnenouosobou

by mohla byť jedine Rímskokatolícka cirkev SR so sídlom v Bratislave. V hmotnoprávnej prekluzívnej
lehote oprávnený subjekt právo na navrátenie vlastníctva si neuplatnil, reštitučný titul preukázaný nebol
v zákonnej lehote, predmetná nehnuteľnosť nebola odňatá bez náhrady, ale bola vykúpená, preto návrh
považoval za neodôvodnený.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právnych zástupcov účastníkov konania aj pkn.
vložkami č. XXX G. XXXX pre k.ú. Y. R., identifikáciou parciel, listom vlastníctva č. XXXX (ďalej len
LV) pre k.ú. Y. R., kópiou z katastrálnej mapy, potvrdením o pridelení identifikačného čísla žalobcovi,
vyjadrením Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy o právnej subjektivite žalobcu,
uznesením Ľudového súdu v Hurbanove Č..D..XXX/XX zo dňa 27.10.1959, rozhodnutím odboru

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v F. Č..R.-XXXX/XX-N. zo dňa 6.7.1959, výzvou
žalobcu na navrátenie vlastníctva zo dňa 18.4.2006, potvrdením Štátneho archívu v Nitre, pobočka
X. z 9.2.2007, vyjadreniami Štátneho archívu v Nitre zo dňa 16.2.2007, 2.3.2007 a 26.3.2010,
výmerom Okresnej správnej komisie v F. M.. XXX-XX/X-XXXX zo dňa 27.4.1949, upovedomením
povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/XXXX zo dňa 13.10.1949, zápisnicou

spísanou na úrade MSK vo Y. R. dňa 27.4.1949, LV č. XXXX R. X..Ú.. Y. R., vyjadrením Ministerstva
pôdohospodárstva SR zo dňa 2.1.2008, potvrdením Ministerstva kultúry SR Cirkevného odboru o
právnomnástupníctve,vyjadrenímMinisterstvafinanciíSRzodňa19.11.2010,nálezomÚstavnéhosúdu
SR II.ÚS 42/2011-56 zo dňa 20.9.2012 a uznesením Ústavného súdu SR III.ÚS 201/2013-13 zo dňa
14.5.2013. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v pozemnoknižnej vložke (ďalej len pkn.vl.) č. XXX R. X..
Ú.. Y. R. ako parc.č. XXXX/X- P. (S.) G. Y. D. o výmere X X..H.. XXXX Š..Y.. XXX J. bol Y. N. X. P.. V
zmysle Zákona č. 380/1991 Zb. je Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike štátom registrovanou
cirkvou. Základnou právnou normou Rímskokatolíckej cirkvi v SR je Kódex kánonického práva (CIC) z

roku 1983 a podľa § 3 CIC zákonne zriadená farnosť má na základe samého práva právnu subjektivitu.
Farnosti sú právnymi nástupcami rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev,
obročí a iných rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich podstatu rímskokatolíckej
cirkví vlastnú. Prechádza na ne všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihealebo v katastri nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností cirkevný odbor Ministerstva kultúry
SR listom zo dňa 18.7.2008 potvrdilo, že Rímskokatolícka cirkev, farnosť Y. R. má právnu subjektivitu a je
právnym nástupcom po Y. N. X. P. (Y. N.O. O.) zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX R. X..Ú.. Y. R..

Z výmeru Okresnej správnej komisie v F. M..: XXX-XX/X-XXXX zo dňa 27.apríla 1949 vyplýva, že
štát vykupuje podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 46/48 Sb. od vlastníka parcely zapísané v pozemnoknižnej
vložke č. XXX uvedené v súpisovej prihláške o výmere 81 ha 78 á 82 m2. O náhrade za vykúpenú
pôdu bude rozhodnuté samostatne. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z upovedomenia povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 13.10.1949 č. 2679/1949. Z rozhodnutia odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Čís. Pôd-4398/59-RK zo dňa 6.7.1959 vyplýva, že na
základe § 9 Vládneho nariadenia č. 104/45 Zb. , Zákona č. 46/48 Zb. nehnuteľnosti zapísané
vo vložke č. XXX, medzi nimi aj parc. č. XXXX/X vedená v celosti na meno Rímskokatolíckej cirkvi vo
Y. R. majú byť pozemnoknižne prevedené na Československý štát v správe odboru poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva rady ONV T. F.. Podľa rozhodnutia tieto nehnuteľnosti boli vykúpené v zmysle

ustanovení citovaného vládneho nariadenia, slúžia poľnohospodárskym účelom a ako také majú byť
spravované na úseku poľnohospodárstva. Toto rozhodnutie je vkladnou listinou na základe ktorej má
byť prevedený vklad vlastníckeho práva v pkn. vložke č. 394 v k.ú. Y. R. na Československý štát.
Ľudový súd v HI. uznesením Čd.633/59 zo dňa 27.10.1959 na základe uvedeného rozhodnutia povolil
vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti Československému štátu. Zmena vlastníka bola

vyznačená v pkn. vl. 394 dňa 23.10.1959 a zároveň bola parcela č. XXXX/X prepísaná do novej vložky
č.XXXXakovlastníctvočeskoslovenskéhoštátu.MinisterstvopôdohospodárstvaSRkvyplateniukúpnej
ceny za pozemky podľa Zákona č. 46/1948 Zb. zaujalo stanovisko listom zo dňa 2.1.2008, v ktorom
uviedol, že vláda ČSR podľa § 6 ods.2 a § 9 ods.2 Zákona č. 46/1948 o novej pozemkovej reforme
prijala 12.6.1949 nariadenie publikované v zbierke zákonov pod číslom 192/1949 Zb., ktoré rieši výber

pôdy a zisťovanie jej priemernej hodnoty. V § 20 tohto nariadenia je uvedené, že platenie náhrady sa
upraví osobitnými predpismi, avšak takéto predpisy vydané neboli a štát za nehnuteľnosti, ktoré prešli do
jeho vlastníctva podľa Zákona č. 46/1948 Zb. výkupnú cenu vlastníkom nezaplatil. V súčasnosti parcela
č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 21802 m2 je vedená katastrálnym odborom Okresného úradu
X. Q. S. Č.. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalovaného v 1) rade. Vzhľadom na

námietku žalobcu, že parcela č. XXXX/X T. Q. S. Č.. XXXX nie je totožná s pkn. parcelou, súd vyžiadal
vysvetlenie od katastra, ktorý uviedol, že na základe rozhodnutia č. Pôd. 4398/59/RK zo dňa 6.7.1959
bola parcela č. XXXX/X z pkn. vl. č. XXX odpísaná do novovytvorenej pkn. vl. č. XXXX T. X..Ú.. Y. R.
s nesprávne prepočítanou výmerou. V súčasnosti je v katastri nehnuteľností parcela reg. „E“ č. XXXX/
X - lesný pozemok o výmere 21802 m2 evidovaná na LV č. XXXX na základe Rozhodnutia o zápise

ROEP pod č. Z-4160/02.

Žalobca je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou na základe Zákona
č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. Výzvou zo
dňa 18.4.2006 doručenou žalovanému v 1) rade dňa 27.7.2006 a Lesnému závodu R. dňa 25.4.2006

vyzval ako oprávnená osoba žalovaných na vydanie nehnuteľnosti vedenej v pozemnoknižnej vložke č.
XXX R. X..Ú.. Y. R. ako parc.č. XXXX/X, následne prepísanej do vložky č. XXXX R. X..Ú.. Y. R. - parc.č.
XXXX/X- lesvhoneY. ovýmere5ha07á81m2podľaZákonač.161/2005Z.z.nanavrátenievlastníctva
k nehnuteľnostiam a na vydanie nehnuteľných vecí, ktoré prešli do vlastníctva štátu, z dôvodu odňatia
nehnuteľnosti cirkvi na základe rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV

v F. č. Pôd. 4398/1959-RK zo dňa 6.7.1959, a to odňatím bez náhrady. Výzva bola žalovanému v 1)
rade, tiež Odštepnému závodu R. v čase výzvy obhospodarujúceho predmetný pozemok doručená v
zákonom stanovenej lehote, t.j. do 30.5.2006.

Podľa potvrdenia Štátneho archívu v Nitre v archívoch štátu sa nenachádza žiadny doklad o vyplatení

náhrady za pozemky vykúpené štátom vedené vo vložke č. XXX pôvodne patriace Rímskokatolíckej
cirkvi vo Y. R.. O náhrade za vykúpenú pôdu Okresný národný výbor v F. rozhodoval samostatne.
Rozhodnutie o vyplatení náhrady má byť uložené v Štátnom archíve, pobočka X.. Štátny archív pobočka
X. tiež potvrdil, že v archíve sa nenachádza žiaden dokument o poskytnutí náhrady za štátom vykúpené
pozemky Rímskokatolíckej cirkvi vo Y. R..

Podľa § 1 Zákona č. 161/2005 tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam,
ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( zák. č. 282/93 Z.z .v znení zák. č. 97/2002 Z.z.). V
preskúmavanej veci je potrebné predovšetkým vychádzať z účelu a cieľa cit. zákona, účelom prijatiatohto zákona bola náprava krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností. Cieľom
bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli
uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzických osôb a vlastníctva cirkví

a náboženských spoločností. Reštitučnými zákonmi sa každá demokratická spoločnosť snaží aspoň
čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný

zákon) vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam , ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu,
hospodárke budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond,
hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane

ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce
v období od 8.mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1.januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným

veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady, postupom podľa
zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme.

Podľa § 3 ods. 1 písm. g) citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným

veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku
dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnou osobou je právnická osoba , ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba je povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia
vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára

a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto právny
úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením
týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže

uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti uvedené v § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote, právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenie
písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať

úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo
ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov
od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

Zákon č. 161/2005 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 282/93 Z.z. v znení Zákona č. 97/2002 Z.z. Účelom
tohto reštitučného zákona je zmierniť následky majetkových a iných krívd ku ktorým došlo v rozhodnom
období, od 8.5.1945 do 1.1.1990 spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a

slobôd zo strany štátu. Týmto zákonom štát umožnil oprávneným osobám znovunadobudnutie majetku,
ktorým bol v rozhodnom období odňatý na základe rozhodnutí orgánu štátu urobených v rozpore so
zásadami demokratickej spoločnosti. Právo na navrátenie vlastníctva mohla uplatniť oprávnená osoba,
ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátaneich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v
období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným
v § 3. Právo na navrátenie vlastníctva má uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej

osobe do 30.4.2006 a v tejto lehote má preukázať skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto
lehote právo zaniká. Podmienkou uplatnenia právneho nároku oprávnenej osoby na súde je skutočnosť,
že povinná osoba do 60 dní od doručenia písomnej výzvy neuzavrie s oprávnenou osobu dohodu o
vydaní hnuteľnej veci. Nakoľko k uzavretiu dohody účastníkmi konania o vydaní sporných nehnuteľností
nedošlo, žalobca dôvodne sa obrátil na súd svojim nárokom. Ako prvú otázku súd skúmal aktívnu

a pasívnu legitimáciu účastníkov konania. S poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v
danom prípade je daná aktívna legitimácia žalobcu, taktiež pasívna legitimácia žalovaného 1) z dôvodu
vlastníckeho práva SR a subjektu spravujúceho majetok štátu a žalovaného 2) z dôvodu, že po zániku
Odštepného závodu R. dňom 31.12.2012 je jeho nástupníckou organizačnou zložkou v rámci Štátneho
podniku Lesy SR Banská Bystrica pre k.ú Y. R. a je obhospodarovateľom a správcom parcely č. XXXX/
X.

Následne súd skúmal, či zo strany žalobcu došlo ku kvalifikovanému uplatneniu právneho nároku podľa
Zákona č. 161/2005 Z.z. Ustanovenie § 5 reštitučného zákona bližšie nevymedzuje obsah pojmu výzva.
Za písomnú výzvu však treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané
právnym poriadkom pre platný právny úkon, a to najmä náležitosti uvedené v ustanovení § 34 a nasl.

Občianskeho zákonníka a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 3 reštitučného zákona. Nesplnenie požiadavky písomnej formy, jej nedoručenie povinnej osobe do
30.4.2006, ako i nepreukázanie skutočností podľa § 3 v tejto lehote vyvoláva účinky neuplatnenia práva,
ktorého dôsledkom je zánik práva oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam.

Za použitia širšieho výkladu zákona na splnenie požiadavky určitosti výzvy okrem presnej špecifikácie
nehnuteľnosti postačuje samotný odkaz na katastrálne územie a pozemnoknižnú vložku, prípadne i bez
takéhoto označenia len pripojenie listinných dôkazov. Súd bol toho názoru, že výzva žalobcu zo dňa
18.4.2006 je perfektným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 5 ods.1 reštitučného zákona, nakoľko
jeznejzrejmé,žejejpredmetomjeparcelač.XXXX/Xvedenávpkn.vložkeč.XXXXR.X..Ú..Y.R.,výzva

bola povinnej osobe doručená v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 30.4.2006 a jasne z nej vyplýva, že
navrátenie vlastníctva sa domáha žalobca z dôvodu, že jeho nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu
na základe rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v F. zo dňa 6.7.1959
č. Pôd. 4398/1959-RK, čoho dôkazom je zápis v predmetnej pkn. vložke. Nie je teda sporné aké právo
si žalobca uplatnil, ku ktorej nehnuteľnosti, a ani dôvod na základe ktorého tak učinil. Zvlášť za situácie,

že k písomnej výzve žalobca doložil i pozemnoknižnú vložku, identifikáciu parciel a titul odňatia. V tejto
súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 206/2010.

Poslednou podmienkou navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe skúmanou súdom je v danom
prípade odňatie vlastníctva štátom bez náhrady postupom podľa Zákona č. 46/1948 Zb. o novej

pozemkovej reforme v rozhodnom období, od 8.5.1945 do 1.1.1990. Žalovaný 1) tento spôsob prechodu
spochybňoval argumentáciou, že prechod vlastníctva na štát sa udial za finančnú náhradu. V danom
prípadeprechodvlastníctvanaštátbolzaloženýzákonom č.46/1948Zb.onovejpozemkovejreforme,
ktorý neupravuje podrobnejšiu úpravu postupov pri zabraní nehnuteľnosti. Dôkazom uvedeného je aj
vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva SR k vyplateniu kúpnej ceny za pozemky podľa Zákona č.

46/1948 Zb. listom zo dňa 2.1.2008, ako aj skutočnosť, že tvrdenie žalobcu ohľadne neposkytnutia
finančnej náhrady za odňatý pozemok vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo, t.j. žalovaný 1)
neprodukoval dôkaz o vyplatení akejkoľvek finančnej čiastky vlastníkovi nehnuteľnosti z uvedeného
titulu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny nárok žalobcu na vydanie predmetnej
nehnuteľnosti vedenej v súčasnosti na LV č. XXXX - R..Č.. XXXX/X R. X..Ú.. Y. R. je v celom
rozsahu dôvodný. Žalobca kvalifikovanou výzvou v zákonom stanovenej lehote vyzval povinnú osobu
(žalovaného 1) na navrátenie vlastníctva v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami reštitučného
zákonu, svoj právny nárok náležite vydokladoval, parcela, vydania ktorej sa domáha je uvedená v pkn.

vl.č. XXX vo vlastníctve jeho právneho predchodcu (i keď po odňatí majetku štátom bola prepísaná do
novej pkn.vl. č. XXXX s nesprávnou výmerou a vúčasnosti je vedená na LV č. XXXX). Vo výzve náležite
označil aj dôvod navrátenia vlastníctva podľa § 3 reštitučného zákona, preto súd žalobu považoval
za opodstatnenú a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaného 1)zaviazal na vydanie predmetnej nehnuteľnosti ako správcu spravujúceho majetok štátu a žalovaného 2)
z dôvodu skutočnej držby a užívania nehnuteľnosti.

O trovách konania súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa
osobitného zákona.