Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106212183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6106212183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v právnej
veci žalobcu OFF ROAD, s. r. o., so sídlom Stránska 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 607 888,
zast.: Lion Law Partners, s. r. o., Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, konateľ - advokát
JUDr. Peter Kočička, proti žalovanému AVIX a. s., ul. 29. augusta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36
035 432, zast.: JUDr. Mária Dlhopolčeková, advokátka, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie
1.734,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 64Cb/271/2006-523 zo dňa 22. januára 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/271/2006-523 zo dňa 22.januára 2013
potvrdzuje.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol s tým, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca si žalobou zo dňa 20. 07. 2006 uplatnil proti žalovanému, obchodné meno ktorého v čase
začatia konania bolo STAVBY - MECHANIZÁCIA - DOPRAVA, a. s., právo na zaplatenie sumy 52.240,-
Sk (1.734,05 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 27. 05. 2006 do zaplatenia
titulom náhrady škody. Uviedol, že dňa 03. 02. 2006 sa konateľ žalobcu L.. W. Y. dostavil na vykonanie

emisnej kontroly služobného motorového vozidla EVČ: N. XXX N. u žalovaného, a počas kontroly
vykonávanej zamestnancom žalovaného M. S. sa po prudkých akceleráciách začalo z motora dymiť,
pričom zamestnanec žalovaného to odôvodnil tým, že motor treba „prepláchnuť“. Žalobca už pri
štartovaní po vykonaní kontroly postrehol, že vozidlo sťažka štartuje, motor vydával klepotavý zvuk, a na
druhý deň vozidlo odstavil v autodielni A., kde mu po prehliadke oznámili, že najlepším riešením bude
výmena motora. Žalobca si dal poškodené časti motora opraviť v servise C. v C.. Demontáže motora v
servise sa zúčastnil aj súdny znalec W.. L.. L. C., ktorý vypracoval Znalecký posudok pod č. 48/2006 a

skonštatoval v ňom, že pri emisnej kontrole zaťažením motora extrémnymi otáčkami, ktoré boli vyššie
ako výrobcom udávané prípustné otáčky, došlo k poškodeniu vozidla. Žalobca listom zo dňa 15. 05. 2006
vyzval žalovaného na úhradu nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s opravou motora vznikli v celkovej
výške 52.240,- Sk (1.734,05 Eur). Nakoľko žalovaný na tento list nereagoval, žalobca si uplatnil nárok
na zaplatenie uvedenej sumy voči nemu titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal, že nie sú naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku
zodpovednostizaškodu,atokonkrétneporušenieprávnejpovinnosti.Žalovanýtvrdil,žeemisnúkontrolu
vykonal podľa Metodiky č. 1 zo dňa 17. 03. 2003 vydanej Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií

SR, ktorá bola vypracovaná podľa európskej direktívy č. 96/96/ES, a neporušiť žiadnu povinnosť,
ktorú mu pri výkone emisných kontrol ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy. Namietal tiež, že
nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody, čo
podľa neho vyplýva aj zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, v ktorom znalec síce nevylúčil
prekročenie najvyšších prípustných otáčok ako možnú príčinu vzniku škody, avšak ani nezaujal názor, že

práve toto možné prekročenie otáčok bolo skutočnou príčinou poškodenia tretej sekcie piestnej sústavy
motora.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, svedeckými výsluchmi
svedka L.. L. C., svedka L.. A. U., svedka N. S., svedka A. B., svedkyne V. Y. a svedka M. S., a napokon
nariadil aj znalecké dokazovanie, a to najprv uznesením č. k. 64Cb/271/2006-90 zo dňa 31. 05. 2007
ustanovil znalca z odboru cestná doprava, odvetvia technický stav cestných vozidiel L.. F. G. (znalec

vypracoval vo veci písomný znalecký posudok pod č. 5/2008) a uznesením č. k. 64Cb/271/2006-219 zo
dňa13.07.2009nariadilkontrolnéznaleckédokazovanieazaznalcazodborudopravacestná,odvetvie,
technický stav cestných vozidiel ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (znalcom bol
predložený písomný znalecký posudok pod č. 49/2010).

Žalobca trval na žalobe s tým, že nárok voči žalovanému si uplatňoval titulom náhrady škody v

zmysle § 420 a) Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný vykonával emisné kontroly motorových
vozidiel v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, aj keď ju nemá priamo uvedenú v predmete
činnosti vo výpise z obchodného registra, je nepochybné, že túto činnosť je potrebné chápať ako
prevádzkovú činnosť. Zodpovednosť žalovaného v zmysle § 420 a) Občianskeho zákonníka je založená
na objektívnom princípe a na jej vznik plne postačuje preukázanie vzniku škody a príčinnej súvislosti

medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody. Žalobca tvrdil, že konanie žalovaného
pri výkone emisnej kontroly bolo v rozpore s príslušnými vykonávacími právnymi predpismi, keď
zamestnanec žalovaného - technik M.P. porušil pri vykonávaní emisnej kontroly povinnosti, ktoré mu
vyplývali z Metodiky č. 1 zo dňa 17. 03. 2003, a to v čl. 2 bod 2.2 tým, že prekročil maximálne regulačné
otázky povolené výrobcom v dôsledku „pretočenia“ motora došlo podľa žalobcu k jeho poškodeniu, ako

ajčl.2bod2.3.2abod3.4keďžalovanýnepreukázal,žeprizohrievanímotoraboladosiahnutápotrebná
prevádzková teplota 80°C.

Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal ani prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to
škodnúudalosť,ktorámásvojpôvodvprevádzkovejčinnostižalovaného,poukazovalnaobapredložené
znalecké posudky s tým, že nimi nebolo preukázané, že škodná udalosť má pôvod v prevádzkovej

činnosti žalovaného. Rovnako podľa žalovaného bola vylúčená príčinná súvislosť medzi škodnou
udalosťou a vznikom škody.

Súd prvého stupňa skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 1 ods. 2, § 3 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka a § 420 ods. 1, 2 a 3, § 420 a) ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Vychádzal zo záveru, že výkon emisnej kontroly je potrebné subsumovať pod prevádzkovú činnosť

žalovaného. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou s poukazom na §
420 a) Občianskeho zákonníka je potrebné, aby škoda bola spôsobená činnosťou žalovaného, ktorá
má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri tejto činnosti, pričom musia byť naplnené aj ďalšie
zákonné atribúty náhrady škody, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a
prevádzkovou činnosťou. Nakoľko ide zodpovednosť za škodu, ktorá má objektívny charakter, zavinenie

sa nevyžaduje. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že porucha, resp. poškodenie motora
motorového vozidla nastala pri výkone emisnej kontroly, a teda, že poškodenie motora bolo v príčinnej
súvislosti s vykonanou emisnou kontrolou. Žalobca predložil Znalecký posudok č. 48/2006 znalca L.. I.
C., nakoľko však tento znalecký posudok nebol vypracovaný znalcom ustanoveným súdom v súdnom
konaní, ním vypracovaný znalecký posudok mal len hodnotu listinného dôkazu, pričom súd v konaní

vypočul L.. C. aj ako svedka. Záver znaleckého posudku vypracovaného L.. L. C. bol taký, že poškodenie
motoramácharakteristickéznakyzaťaženiamotoraextrémnymiotáčkami,atedaztechnickéhohľadiskak poškodeniu motora došlo pri kondiciovaní motora pred samotnou skúškou v dôsledku zaťaženia
motora otáčkami, ktoré boli vyššie ako prípustné otáčky udávané výrobcom. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že ostatnými dôkazmi vykonanými v tomto súdnom konaní však prekročenie povolených otáčok

pri výkone emisnej kontroly preukázané nebolo, pretože pokiaľ aj žalobca poukazoval na prípustné
otáčky udávané výrobcom vozidla, tieto sú stanovené pre vozidlo pri jazde, nie pri emisnej kontrole,
pričom otáčky dosiahnuté pri emisnej kontrole dňa 01. 02. 2006, teda otáčky 4549 sú ešte nižšie
ako otáčky maximálne namerané pri emisnej kontrole dňa 03.02.2004, ktorá predchádzala predmetnej
emisnej kontrole, a kedy bola nameraná hodnota 4760, pričom táto bola tiež vykonávaná M.P.. Žalobca

nepreukázal ani tvrdenie, že počas výkonu emisnej kontroly nebola dodržaná teplota oleja, keď táto bola
zaznamenaná vo výstupe z meracieho zariadenia počas emisnej kontroly a zodpovedala stanoveným
hodnotám pre výkon emisnej kontroly, pričom aj L.. A. G., spracovateľ znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilina na pojednávaní uviedol, že ak by aj pri meraní nebola dodržaná požadovaná
teplota oleja, poškodenie motora by nemohlo nastať bez jeho predchádzajúceho poškodenia.

Keďže otázka možného poškodenia motora pri vykonávaní emisnej kontroly predstavovala otázku, na

ktorú bolo treba odborné znalosti, súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom L..
F. G., ktorého najskôr ustanovil súd za znalca v konaní s tým, že jeho úlohou bolo zúčastňovať sa na
pojednávaniach, klásť svedkom a účastníkom konania potrebné otázky a poskytovať súdu vysvetlenia
a potrebnú súčinnosť, a následne mu bolo vo veci uložené vypracovať aj písomný znalecký posudok
na špecifikované otázky. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, čo je príčinou vzniku poškodenia motora

v súvislosti s vykonanou emisnou kontrolou v roku 2006 u žalovaného, znalec v závere uviedol, že
príčinná súvislosť s poškodením motora pri vykonaní emisnej kontroly sa nedá jednoznačne preukázať
len na základe zistených podkladov a vizuálneho odhadu zvýšenej dymivosti pri kondiciovaní motora,
pri demontáži a rozobratí motora mali byť zdokumentované časti spaľovacieho priestoru, valec piest,
ako aj hlava motora s prípadným zakarbónovaním spaľovacieho priestoru a usadeninami na výfukových

ventiloch.

Následne súd prvého stupňa nariadil vo veci aj kontrolné znalecké dokazovanie so znalcom Ústav
súdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzity,ktoréhozáverbol,žemechanicképoškodeniepiestu,akoihlavy
tretiehovalcaniejezadokumentované,poškodeniehlavymotoratretiehovalcamechanickýmkontaktom
piestu s hlavou je z technického hľadiska neprijateľné a pravdepodobne sa jedná o kontakt ventilov s

piestom na treťom valci motora. Ak by mal takýto kontakt ventilov s piestom nastať počas výkonu emisnej
kontroly, znamenalo by to, že motor vozidla bol už pred výkonom emisnej kontroly v zlom technickom
stave, resp. bola na ňom vykonaná nekvalifikovaná oprava. Rozsah poškodenia tretieho ojničného čapu
kľukového hriadeľa príslušného hlavného oka ojnice, ako aj poškodenie príslušného ložiska zjavne
priamo nesúvisí s výkonom emisnej kontroly, t. j. ak by aj teplota oleja motora nedostahovala predpísanú

teplotu 80°C a motor bol vytáčaný do vysokých otáčok, nemohlo dôjsť počas výkonu emisnej kontroly k
takému rozsahu poškodenia, ako bol zadokumentovaný bez toho, aby bol motor pred výkonom emisnej
kontroly už výraznejším spôsobom na treťom valci poškodený, keď súčasne jeho záver bol aj taký, že
na základe predloženého spisového materiálu nie je možné konštatovať, že k poškodeniu motora došlo
pri výkone emisnej kontroly, ale samotný výkon emisnej kontroly sa na motore podieľal len v urýchlení

sa prejavu opotrebenia. Spracovateľ tohto znaleckého posudku L.. A. G. na pojednávaní opakovane
konštatoval, že výkon emisnej kontroly len urýchlil tú skutočnosť, že došlo k poruche, a aj bez emisnej
kontroly by došlo k takému stavu, resp. poškodeniu, a teda z technického hľadiska je možné povedať,
že ak by bolo motorové vozidlo v riadnom technickom stave, nemohlo by počas emisnej kontroly dôjsť
k danej poruche, ktorá sa na ňom prejavila.

Súd na základe znaleckých posudkov dospel k záveru, že ani znaleckým dokazovaním nebolo
preukázané tvrdenie žalobcu, že príčinou poruchy motorového vozidla bolo vykonanie emisnej kontroly
žalovaným. Žalobca nepreukázal, že k poškodeniu motora došlo výkonom emisnej kontroly, čiže
prevádzkovou činnosťou žalovaného, čím nepreukázal ani príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou,
a preto súd návrh žalobcu zamietol. Súd prvého stupňa nevykonal ďalšie žalobcom navrhnuté

dokazovanie ohľadne zmluvy žalovaného s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú výkonom emisných kontrol, ani dôkazy od Slovenskej metrológie ohľadne platných
certifikátov o kalibrácii na meradlá dymomer, otáčkomer a teplomer, ani dôkazy, či je S. u poverenej
organizácii absolvoval aj na benzínové a aj na naftové motory skúšky, nakoľko vzhľadom na skutočnostizistené vykonaným dokazovaním toto dokazovanie nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa zároveň podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to vrátane trov a preddavkov na vykonané znalecké

dokazovanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutiesúduprvéhostupňazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Žalobcanamietal,žesúdprvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v pomerne rozsiahlom odvolaní (34 strán) namietal proti skutkovým zisteniam súdu prvého

stupňa a vytýkal mu, že v rozpore s tým, že žalobca široko špecifikoval a podrobne analizoval
skutkový stav, oprel súd svoje hodnotiace úsudky výlučne o závery znaleckého dokazovania, s ktorým
však žalobca podrobne polemizoval a poukazoval na jeho nepreskúmateľnosť a nejednoznačnosť
prijatých záverov. Žalobca nesúhlasí s tým, že obom súdno-znaleckým posudkom sa v konaní pripisuje
vyššia dôkazná hodnota ako znaleckému posudku L.. C. predloženému žalobcom, ktorý znalec prijal

jednoznačné a preskúmateľné závery opierajúce sa o vlastné fyzické skúmanie. Súd prvého stupňa
podľa žalobcu selektívne a jednostranne hodnotil aj svedecké výpovede, pričom nevenoval žiadnu
pozornosť svedeckej výpovede svedka S., nestranného svedka - vedúceho autoservisu, ktorý podal
informáciu nielen o dobrom technickom stave vozidla v čase pred emisnou kontrolou, ale aj o zisteniach
o možnej príčine poškodenia motora, pretože v jeho autoservise sa vykonávala demontáž a oprava

motora za účasti znalca L.. C.. Nevykonanie dokazovania v rozsahu ako ho žalobca navrhol má podľa
žalobcu za následok, že v dôležitej otázke, ktorá niesla so sebou možnosť zistenia právnych vád pri
vykonávaní emisnej kontroly súd nemal potrebné skutkové informácie a preto žalobca považuje jeho
rozsudok za predčasný a nepreskúmateľný. Žalobca v odvolaní následne cituje zo znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilina podaného v konaní pod č. 49/2010 a obšírne komentuje jeho závery,

osobitne tie, s ktorými žalobca nesúhlasí a ktoré sú v rozpore so závermi znaleckého posudku znalca L..
C.. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina podľa žalobcu neodstránil existujúce rozpory v
predchádzajúcom znaleckom posudku so znaleckým posudkom L.. C.. Znalecký posudok neodpovedá
podľa žalobcu na otázku, ktorá je z hľadiska dokazovania príčiny poškodenia motora pri emisnej kontrole
významná v súvislosti s citlivosťou vznetových motorov na náhle zaťaženie zvýšenými otáčkami, pokiaľ

je studený motor. Protiprávne konanie žalovaného je podľa žalobcu založené na porušení povinností
zamestnanca žalovaného M. S., technika pracoviska emisnej kontroly pri vykonávaní emisnej kontroly.
Menovanýpracovníkžalovanéhopodľažalobcuporušilpovinnosti,ktorémuvyplývalizmetodikyč.1odo
dňa 17. 03. 2003, platnej v čase výkonu emisnej kontroly. Technik podľa žalobcu ukončil kondiciovanie
vozidla skôr, ako dosiahol prevádzkovú teplotu (olej minimálne 80°C), pokračoval v preplachovacej

akcelerácii, čím porušil článok 2 bod 232 a bod 3.4 metodiky. Žalovaný podľa žalobcu nevie objektívne
preukázať, že zohriatie motora bolo vykonané na požadovanú prevádzkovú teplotu 80°C, a s týmto sa pri
odbornom hodnotení podľa žalobcu nevysporiadali dostatočne ani oba znalecké posudky predložené na
základe uznesení súdu. Ďalším pochybením technika podľa žalobcu bolo, že pri výkone emisnej kontroly
technik prekročil maximálne regulačné otáčky povolené výrobcom a v dôsledku „pretočenia“ motora

došlo podľa názoru žalobcu k jeho poškodeniu. Žalobca tvrdil, že výkonom emisnej kontroly zo strany
pracovníka žalovaného došlo k porušeniu viacerých povinností vyplývajúcich z príslušnej normatívnej
úpravy, a to nielen pokiaľ ide o samotný výkon emisnej kontroly, ale aj formálne chyby v Protokole o
vykonaní emisnej kontroly. Žalobca ďalej tvrdil, že motorové vozidlo pred vykonaním emisnej kontroly
bolo v dobrom technickom stave primeranom jeho opotrebeniu a nevykazovalo žiadne vady ani formy

poškodenia. Opakovane poukazoval na závery znaleckého posudku č. 48/2006 vypracovaného znalcom
L.. C., ktorý bol prítomný pri následnej demontáži motora s cieľom zistenia rozsahu poškodenia, a z
ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodenie motora má charakteristické znaky zaťaženia motora s
extrémnymi otáčkami. Rovnako tvrdenie žalobcu, že k poškodeniu došlo pri výkone emisnej kontroly je
podľa neho preukázané aj svedeckou výpoveďou svedka S., vedúceho autoservisu C., kde sa vozidlo

po poruchách, ktoré sa prejavili v súvislosti s emisnou kontrolou, opravovalo. Práve s poukazom na
porušenia povinnosti žalovaného pri výkone emisnej kontroly má žalobca za preukázané, že existuje
príčinná súvislosť medzi týmito porušeniami a vznikom škody na vozidle, ktorú skutočnosť potvrdzujú
závery znaleckého posudku L.. C. a aj svedecká výpoveď svedka S.. Ku vzniku škody tak podľa žalobcu
nepochybne mohlo dôjsť len v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného.Žalobca napokon v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Súd
prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v otázke právnej kvalifikácie uplatneného nároku,
v rámci objektívnej zodpovednosti podľa § 420 a) Občianskeho zákonníka však podľa názoru žalobcu

súd nesprávne posúdil otázku tzv. obráteného dôkazného bremena, keď od žalobcu nebolo dôvodné
spravodlivo požadovať, aby preukazoval splnenie všetkých zákonných formálnych i technických
podmienok na vykonanie emisnej kontroly dňa 01. 02. 2006. Ide o zodpovednosť založenú na
objektívnom princípe a dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného, aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že skutkové pochybosti (napr. v otázke prípravy vozidla zahrievaním motora na výkon emisnej kontroly,

spôsob merania teploty motora v tej-ktorej fáze výkonu činnosti kontroly) nie je možné pričítať na ťarchu
žalobcu ako poškodeného, ale na ťarchu toho, kto v rámci objektívnej zodpovednosti mohol škodu
spôsobiť, a tým bol žalovaný. Žalobca tiež nemal prístup ku všetkým skutkovým informáciám na strane
žalovaného, ktorý nemal záujem o informácie svedčiace proti nemu zverejňovať. Súd prvého stupňa
v odôvodnení rozhodnutia otázku príčinnej súvislosti spojil a čo do obsahového významu stotožnil s
otázkou neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, čím potrel význam tejto otázky v rámci

použitej právnej kvalifikácie. Žalobca nesúhlasí ani s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa pri
výklade ustanovení § 420 a) ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v tomto prípade. Rovnako žalobca
nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa nevykonanie ďalšieho žalobcom navrhnutého dokazovania
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci, odôvodnenie súdu prvého stupňa považuje v tomto
smere za nepresvedčivé. Poukazoval na judikatúru ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre

ľudské práva ohľadne toho, že právo účastníka na spravodlivý proces zahŕňa aj jeho právo na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti nemu. Súd prvého stupňa
podľa žalobcu svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, v odôvodnení nevenoval patričnú pozornosť
rozhodujúcim skutkovým okolnostiam tvrdením žalobcu, porušil tým princíp rovnosti účastníkov v

prístupe k spravodlivému súdnemu procesu a žalobca považuje rozsudok súdu prvého stupňa aj za
nepreskúmateľný.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 21. 03. 2013 a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pretože toto je podľa žalovaného objektívne, spravodlivé a
dostatočne odôvodnené.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď

návrh žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného
pri výkone emisnej kontroly služobného motorového vozidla žalobcu dňa 03. 02. 2006, zamietol.

Podľa § 420 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je

spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla na služobnom
motorovomvozidletitulomnákladovnaopravupoškodenéhomotora.Žalobcasinároknanáhraduškody

uplatnilspoukazomna§420a)Občianskehozákonníkaatvrdil,žeškodabolaspôsobenáprevádzkovou
činnosťou žalovaného, keď jeho pracovník pri vykonávaní emisnej kontroly služobného motorového
vozidla žalobcu vykonával túto v rozpore s príslušnými právnymi predpismi.

Žalobca ako účastník konania v žalobe vymedzuje predmet konania po skutkovej aj právnej stránke,
uvádza skutočnosti preukazujúce skutkový základ jeho nároku a v prípade, že tento nárok vymedzí aj

právne, teda uvedie príslušné ustanovenia hmotného práva, o ktoré svoj nárok opiera, súd skutočnosti,
zistené v konaní, potom podľa právnej kvalifikácie žalobcu aj hodnotí. Samotná právna kvalifikácia
nároku je však vždy vecou súdu (zásada iura novit curia).

Žalobca síce v žalobe tvrdil, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, zároveň
však tvrdil a aj preukazoval, že pracovník žalovaného, ktorý emisnú kontrolu na motorovom vozidle

žalobcu vykonal, porušil platnú metodiku upravujúcu podmienky vykonávania emisnej kontroly, najmä
keď prekročil maximálne regulačné otáčky povolené výrobcom, ďalej že ukončil kondiciovanie vozidla
skôr, ako dosiahol potrebnú prevádzkovú teplotu 80°C. Pokiaľ by skutočne išlo o škodu spôsobenú
prevádzkou žalovaného, neboli by potrebné žiadne takéto tvrdenia, nakoľko zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou je zodpovednosťou objektívnou a vzniká bez ohľadu na zavinenie kohokoľvek.

Žalobcovi by pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 420 a) Občianskeho zákonníka
postačovalo preukázať, že škoda na motorovom vozidle bola spôsobená priamo výkonom emisnej
kontroly alebo vecou použitou pri tejto činnosti, resp. fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými
vplyvmi prevádzky (vyššie cit. ust. § 420 a) a b) Písm. c) sa týka iba škôd vzniknutých v súvislosti
s nehnuteľnosťami, čo v tomto prípade je vylúčené). Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou má za cieľ umožniť poškodenému subjektu uplatnenie náhrady škody v
prípadoch vzniku škôd „za ktoré nikto nemôže“ a to priamo u toho subjektu, činnosťou ktorého škoda
vznikla, bez toho, aby bolo dané zavinenie subjektu, vykonávajúceho prevádzkovú činnosť. Zákon v
ust. § 420 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka taxatívne vymenúva podmienky, za splnenia ktorých je
možný záver, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou. Takým prípadom je napr. náhrada

škody spôsobenej na lesnom poraste imisiami alebo exhalátmi alebo škoda spôsobená na vodnom
zdroji alebo na včelách pri ničení škodcov rastlín chemickými prostriedkami, resp. iná škoda, ak bola
spôsobená faktormi, uvedenými v cit. § 420 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotná prevádzková
činnosť, pri ktorej škoda vznikla, môže byť vykonávaná správne, bez porušenia akýchkoľvek povinností.
Podstatné je, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou (cit. § 420 a) ods. 2), možnosť zbavenia

sa zodpovednosti je obmedzená na prípady, keď ku vzniku škody došlo neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá
nemá pôvod v prevádzke alebo ak k nej došlo konaním poškodeného (§ 420 a) ods. 3).Súd prvého stupňa vychádzal z právnej kvalifikácie žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré
podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázalo, že v tomto prípade nešlo o škodu spôsobenú
prevádzkou žalovaného.

Ako už bolo uvedené, sám žalobca tvrdil, že pracovník žalovaného, ktorý emisnú kontrolu na služobnom
motorovom vozidle žalobcu vykonával, porušil platnú metodiku upravujúcu podmienky vykonávania
emisných kontrol. Súd tieto tvrdenia žalobcu vlastne tiež správne právne hodnotil, keď zisťoval, či
ku škode na motorovom vozidle žalobcu nedošlo porušením povinností zo strany žalovaného pri
vykonávaní úkonov v súvislosti s vykonaním emisnej kontroly.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v tomto prípade išlo o záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným, ktorí sú obaja podnikatelia. Pokiaľ aj povinnosť absolvovať emisné kontroly vyplýva z
právnej úpravy, samotný jej výkon je vykonávaný na základe zmluvného vzťahu. Žalobca si zabezpečil
vykonanie emisnej kontroly služobného motorového vozidla u žalovaného. Je teda nepochybné, že
uvedený záväzkový vzťah sa týkal podnikateľskej činnosti žalobcu aj žalovaného. Pokiaľ teda žalobca
tvrdil, že žalovaný pri výkone emisnej kontroly porušil príslušnú záväznú úpravu, je potrebné jeho nárok

posúdiť aj v zmysle cit. § 373 Obchodného zákonníka.

Predpokladom uplatnenia zodpovednosti za porušenie záväzku z obchodno-právneho vzťahu je
protiprávne konanie spočívajúce v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávne konanie je podmienkou
objektívnou, nezávislou na existencii zavinenia. Pre zistenie toho, či došlo k protiprávnemu konaniu,

je podstatné ustálenie právnej povinnosti, ktorá tvorí obsah konkrétneho záväzkového vzťahu a ktorá
mala byť porušená. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný pri vykonávaní emisnej kontroly porušil viaceré
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z príslušnej záväznej úpravy (metodika č. 1 zo dňa 17. 03. 2003 platná v
čase výkonu emisnej kontroly). Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa bolo zamerané na zistenie
oprávnenosti uvedených tvrdení žalobcu o porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu, z odôvodnenia

rozhodnutiasúduprvéhostupňajeajzrejmé,žesúdporušeniepovinnostížalovanéhoprivýkoneemisnej
kontroly nemal preukázané. Napriek uvedenému však súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku
nevychádzal z citovaného ust. § 373 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto v zmysle § 213 ods.
2 OSP vyzval oboch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 420 Občianskeho
zákonníka a § 373 Obchodného zákonníka na túto vec. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka síce

okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval, napokon však záver svojho odôvodnenia oprel iba
o § 420 a) Občianskeho zákonníka.

Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 15.10.2013. Uviedol, že
všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je na rozdiel od objektívnej
zodpovednosti podľa § 420 a) zodpovednosťou za predpokladané zavinenie, keď zavinenie vo

forme nedbanlivosti sa pripočítava na ťarchu subjektu, ktorý svojim protiprávnym úkonom spôsobil
škodu inému. Táto vyvratiteľná právna domnienka sa považuje podľa žalobcu za existujúcu až
pokiaľ sa nepreukáže opak. Pokiaľ teda odvolací súd bude vychádzať z úpravy § 420 Občianskeho
zákonníka, musí vyhodnotiť, či sa žalovaný zo svojej zodpovednosti exkulpoval (§ 420 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Uviedol tiež, dôsledkom aplikácie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej

zodpovednosti je potom aj posúdenie konania žalovaného z hľadiska splnenia prevenčnej povinnosti
každého predchádzať škodám, upravenej v § 415 Občianskeho zákonníka, pričom nesplnenie
prevenčnej povinnosti môže zároveň založiť všeobecnú zodpovednosť za škodu. Žalobca sa domnieva,
že na princípoch všeobecnej zodpovednosti je možné pričítať škodný následok priamej príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného, pričom žalovaný sa tejto zodpovednosti nezbavil. K možnému použitiu

§ 373 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že s poukazom na zák. č. 757/2004 Z.z. o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách bol žalovaný vo verejnom záujme a to
splnenie ďalších zákonných podmienok požadovaných živnostenským zákonom spôsobilým subjektom
na výkon emisných kontrol motorových vozidiel, a preto sa podľa žalobcu nejedná o žiaden z obchodno-
záväzkových vzťahov alebo o porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v obchodnom zákonníku.

Nakoľko ani z osobitného právneho predpisu (zákon o premávke, resp. živnostenský zákon) nevyplynuli
pre žalovaného žiadne špeciálne záväzkové povinnosti, podľa názoru žalobcu prichádza do úvahyaplikáciavšeobecnejzodpovednostizaškodupodľa§420Občianskehozákonníka.Pokiaľbyajodvolací
súd dospel k záveru o vhodnosti aplikácie § 373 Obchodného zákonníka na zistený skutkový stav,
žalobca poukázal na argumentáciu v odvolaní s tým, že táto je podľa neho v podmienkach objektívnej

zodpovednosti rovnako použiteľná.

Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.10.2013. Žalovaný sa
domnieva, že ani prípadné použitie § 373 Obchodného zákonníka nič nemení na tej skutočnosti, že
žalovaný nie je a ani nemôže byť zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi, pretože v konaní nebolo
preukázané porušenie právnych povinností zo strany žalovaného a príčinná súvislosť medzi týmto

porušením povinnosti a vznikom škody, čo sú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
aj podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. Žalovaný súhlasí s postupom súdu prvého stupňa, ktorý
s poukazom na § 1 Obchodného zákonníka odôvodnene na tento právny vzťah aplikoval § 420 a)
Občianskeho zákonníka, keď žalobca si náhradu škody uplatnil ako škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou žalovaného.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že v konaní nebolo preukázané žalobcom

tvrdené prekročenie povolených otáčok pri výkone emisnej kontroly zo strany žalovaného, rovnako
žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že počas výkonu emisnej kontroly nebola dodržaná teplota
oleja. Okresný súd tieto závery v odôvodnení svojho rozsudku aj uvádza (str. 19 posledný odsek
a str. 20 druhý odsek), avšak bez toho, aby doplnil, že nebolo preukázané porušenie povinností
žalovaného pri výkone emisnej kontroly. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v

uvedenomsmere.Žalobcanepreukázal,žežalovanýprivýkoneemisnejkontrolyporušilsvojepovinnosti
zo záväzku, teda predovšetkým vykonať miestnu kontrolu riadne a v súlade s príslušnou záväznou
právnou úpravou. Žalobca teda nepreukázal prvý a základný predpoklad vzniku zodpovednosti v zmysle
§ 373 Obchodného zákonníka, a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany žalovaného.
V konaní nebolo preukázané ani porušenie akejkoľvek právnej povinnosti zo strany žalovaného, ale ani

konanie, ktoré by bolo v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou (§ 420, § 415 Občianskeho
zákonníka).

Aplikácia § 420 a) Občianskeho zákonníka môže prísť do úvahy aj pri plnení povinností zo záväzkového
vzťahu. V tomto prípade však nebolo preukázané, že škoda, náhrady ktorej sa žalobca domáha, bola
spôsobená prevádzkou žalovaného.

Pri posúdení odbornej otázky, či výkon emisnej kontroly zo strany žalovaného mal za následok také
poškodenie motora v služobnom motorovom vozidle žalobcu, ktoré si vyžiadalo opravu s nákladmi vo
výške 1.734,05 Eur, odvolací súd súhlasí s tým, že súd prvého stupňa pri zodpovedaní tejto otázky
vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré vo veci nariadil. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu
bolo potrebné posúdiť otázku možného poškodenia motora motorového vozidla žalobcu pri vykonávaní

emisnej kontroly zo strany žalovaného, čo je otázka vyžadujúca si odborné znalosti, teda iné znalosti,
než znalosti práva, znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí a praktických
skúseností posudzuje určité skutočnosti na základe uznesenia súdu a výsledok tohto posúdenia vyjadrí
v znaleckom posudku.

Súd prvého stupňa nariadil v tejto veci najprv znalecké dokazovanie znalcom L.. F. G. a pri vymedzení

úloh, resp. stanovení otázok, na ktoré mal znalec odpovedať vychádzal z návrhu otázok žalobcu aj
žalovaného. Následne nariadil vo veci aj kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva
Žilina ako znalcom. Závery oboch znaleckých posudkov uvádzajú, že nie je možné konštatovať, že
k poškodeniu motora žalobcu došlo pri výkone emisnej kontroly zo strany žalovaného. Znalecké
dokazovania boli rozsiahle, znalci boli súdom aj vypočutí. Vzhľadom na rozhodnutie súdu prvého stupňa

je pochopiteľné, že žalobca nie je spokojný so závermi znaleckého dokazovania nariadeného súdom,
keď opakovane poukazuje na znalecký posudok znalca L.. C., ktorý na objednávku žalobcu zo dňa 03.
02. 2006 vypracoval znalecký posudok pod č. 48/2006. Postup súdu prvého stupňa, ktorý svoj rozsudok
oprel hlavne o závery znaleckého posudku znalca L.. G. a znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilina a
znalecký posudok znalca L.. C. posudzoval iba ako listinný dôkaz, považuje odvolací súd za správny.Znalec v znaleckom posudku podáva odborné hodnotenie skutočností, ktoré súd posúdiť nemôže. Preto
sa ani odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporadúval s jednotlivými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní pokiaľ ide o zistenia a závery znalcov L.. G. a Ústavu súdneho inžinierstva Žilina

(v rozsahu cca 20 strán odvolania). Pre úplnosť odvolací súd upozorňuje žalobcu, že ani znalec L.. C.
jednoznačne neuviedol, že k poškodeniu motora došlo pri výkone emisnej kontroly. V závere znaleckého
posudku vychádzal z toho, že všetky skutočnosti, ktoré uviedol nasvedčujú tomu, že motor predmetného
vozidla bol pred emisnou kontrolou v primeranom technickom stave, preto z technického hľadiska k
poškodeniu motora došlo pri kondiciovaní vozidla pred samotnou skúškou v dôsledku zaťaženia motora

otáčkami, ktoré boli vyššie ako prípustné otáčky udávané výrobcom.

Žalobca v konaní nepreukázal, že ku vzniku škody došlo prevádzkou žalovaného, nepreukázal ani
porušenie povinnosti zo strany príslušného pracovníka žalovaného, ktorý vykonával emisnú kontrolu.
Žalobca nepreukázal, že žalovaný pri výkone emisnej kontroly porušil svoju povinnosť vykonať záväzok
zo zmluvy, vzniknutej na základe objednávky žalobcu a akceptu žalovaného, riadne, v súlade s
príslušnou metodikou. V konaní tak nebol preukázaný prvý a základný predpoklad nároku na náhradu

škody, a to porušenie povinnosti žalovaného (a to či už povinnosti vyplývajúcej z právnej úpravy alebo
zo záväzkového vzťahu).

Z uvedených dôvodov odvolací súd vychádzal zo záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý nárok
žalobcu na náhradu škody voči žalovanému zamietol, je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil.

V zmysle § 224 ods. 4 OSP, rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.