Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/70/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310205617
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8310205617.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu W.. I. C., nar. X.X.XXXX,

bytom X. XXX proti žalovanému C. D., P. XX/VXX, Y. o zaplatenie úrokov z omeškania takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania zo sumy 695,25 eur od 23.6.2010
do dňa 8.6.2013 a sumu 1105,00 eur na trovách konania to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25 eur od
1.9.2009 do 22.6.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2010 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 776,84 eur
s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať tým, že prevzal

finančné prostriedky od pána K., pre ktorého žalobca pracoval a žalovaný tieto finančné prostriedky
žalobcovi nevyplatil.

Rozsudkom zo dňa 29.2.2012 č.k. 12C/70/2010-51 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
695,25 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 1.9.2009 do zaplatenia a sumu 1399,057 eur na trovách
konania, pričom konanie v prevyšujúcej časti súd zastavil.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 20Co/117/2012-76 zo dňa
21.3.2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 695,25 eur a v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil napadnutý rozsudok a vec
v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci tak predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo

sumy 695,25 eur od 1.9.2009 do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Na pojednávaní dňa 17.10.2013 žalobca uviedol, že trval na zaplatení 9 % úroku z omeškania zo sumy
695,25 eur od 1.9.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaný mu túto sumu mal zaplatiť 1.9.2009,pričom túto sumu mu žalovaný uhradil poštou dňa 8.6.2013 a ako dôkaz predložil súdu kópiu poštovej
poukážky.

Žalobca zároveň uplatňoval aj náhradu trov konania spojených s uplatnením tohto nároku na súde.

Žalovaný na pojednávaní dňa 17.10.2013 potvrdil, že sumu 695,25 eur vyplatil žalobcovi na pošte v
Humennom dňa 5.6.2013 s tým, že zotrval na svojej výpovedi z predchádzajúceho konania.

Z obsahu poštovej poukážky predloženej žalobcom vyplýva, že žalobca prevzal sumu 695,25 eur na
pošte v Humennom dňa 8.6.2013.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť iba
čiastočne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa zmenilo a doplnilo nariadenie vlády SR
č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu
alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti.

Predmetom tohto konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25

eur od 1.9.2009 do zaplatenia.

Takakobolopreukázanéjenespornouskutočnosťou,žežalovanýsadostaldoomeškaniasozaplatením
sumy 695,25 eur, a preto patrí žalobcovi aj úrok z omeškania.

V danej veci súd zistil, že čas plnenia medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol, a preto súd
postupoval podľa § 563 Občianskeho zákonníka, pričom zistil, že žalobca pred podaním žaloby nezaslal

žalovanému žiadnu výzvu na plnenie, a preto ako výzvu na plnenie možno považovať až žalobu, ktorá
bola doručená žalovanému. V danej veci súd doručoval žalobu žalovanému spolu s predvolávaním na
pojednávanievovecidňa30.6.2010stým,žežalovanýsipredvolanievodbernejlehotespolusožalobou
neprevzal (čl. 11), a preto podľa § 47 ods. 2 O.s.p. súd považoval doručenie u žalovaného za vykázané
dňa 22.6.2010 t.j. dňa, kedy sa vrátila zásielka súdu.

Nasledujúci deň t.j. 23.6.2010 súd považoval ako začiatok omeškania žalovaného so splnením svojho
záväzku, a teda súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 695,25 eur odo dňa23.6.2010 až do dňa 8.6.2013, kedy táto suma bola žalobcovi vyplatená poštou s tým, že podľa § 567
ods. 2 Občianskeho zákonníka tento deň je potrebné považovať za deň splnenia záväzku.

V prevyšujúcej časti teda súd nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25 eur

od 1.9.2009 do 22.6.2013 zamietol.

O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pričom súd vychádzal z pomeru
úspechu účastníkov v konaní. Predmetom žaloby bola suma 776,84 eur s príslušenstvom, pričom
žalobcovi bola priznaná suma 695,25 eur s príslušenstvom, čo predstavuje úspech žalobcu 89,5 % a
neúspech žalobcu 10,5 %. Podľa pomeru úspechu účastníkov konania súd preto priznal žalobcovi 79
% zo sumy, na ktorú by mal žalobca nárok pri plnom úspechu (100 - 89,5 = 10,5), (89,5 - 10,5 = 79).

V prípade, že žalobca by bol úspešný v plnom rozsahu by žalobcovi patrila náhrada trov konania vo
výške 1399,05 eur pozostávajúca zo zaplatených súdnych poplatkov žalobcu za návrh a odvolanie 2 krát
po 46,50 eur a náhrady hotových výdavkov žalobcu t.j. cestovného spojených s účasťou na pojednávaní
dňa 30.6.2010 a 18.11.2010 a náhrady mzdy za dni 28. až 30.6.2010, následne za dni 1. a 2.7.2010 a
následne za dni 16. až 20.11.2010, pretože žalobca preukázal, že na pojednávanie musel cestovať 5 dni

tam a späť s tým, že uplatnil aj náhradu za mzdy za tieto dni, ktorá mu ušla. Hotové výdavky vyčíslené
žalobcom predstavovali sumu 1306,05 eur. Súd priznal žalobcovi zo sumy 1399,05 eur sumu 79 %, čo
predstavuje 1105,00 eur ako náhradu trov konania v tejto veci.

V konaní bolo preukázané, že žalovanému bola teda vyplatená mzda aj za žalobcu, pričom žalovaný
vedel, že mu boli odovzdané finančné prostriedky určené pre žalobcu, ktoré podľa dohody mal vyplatiť

žalobcovi, a keďže tieto finančné prostriedky žalobcovi nevyplatil, tým sa žalovaný bezdôvodne obohatil
naúkoržalobcu.Prirozhodnutívtejtovecisúdvychádzalnakoniecajzvýsluchusamotnéhožalovaného,
ktorý nepoprel skutočnosť, že finančné prostriedky určené pre žalobcu prevzal od pána K. a žalobcovi
ich nakoniec nevyplatil, čo možno považovať za uznanie záväzku.

Z týchto dôvodov súd teda vyhovel žalobe tak ako to žalobca považoval a priznal aj žalobcovi

uplatňovaný úrok z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože žalobca mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a odvolanie 2
krát po 46,50 eur a hotových výdavkov žalobcu spojených s účasťami na pojednávaní dňa 30.6.2010 a

18.11.2010 vo výške 1306,057 eur, čo predstavujú cestovné výdavky z Londýna do Závadky a náhradu
mzdy za dni 28. až 30.6.2010, 1. až 2.7.2010 a dni 16. až 20.11.2010.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.