Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Yvetta Dzugasová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210234
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária Antovzská, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žabotova č. 2/B, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: L.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. T., D. č. XXX/XX, o zaplatenie 2.080,23 Eur s príslušenstvom, v konaní o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/240/2012-52 zo dňa
20. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku

o trovách prvostupňového konania potvrdzuje

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 708 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.062,21 Eur v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.062,21 Eur
od 13.12.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že účastníci uzavreli dňa 12.10.2006Zmluvu o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Dňa 5.3.2007 účastníci uzavreli Zmluvu
o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte s debetným limitom vo výške 9.000,-
Sk, ktorý bol dňa 5.4.2007 zvýšený na sumu 17.000,- Sk a dňa 17.1.2008 na sumu 32.000,- Sk.
Listom zo dňa 9.12.2008 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o účte dňom doručenia oznámenia v súlade s
príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok. Ku dňu 12.12.2008 bol na uvedenom
účteevidovanýnedoplatok1.197,44Eurpozostávajúcizpovolenéhodebetnéholimitu,poplatkov,úrokov
a zmluvnej pokuty. Okresný súd vyhovel návrhu len v časti povoleného debetného limitu v sume

1.062,- Eur, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal, z čoho pozostával rozdiel
medzi ním uplatnenou sumou a výškou povoleného prečerpania, nepreukázal, že medzi účastníkmi
konania bolo platne dojednané zaplatenie úrokov z úveru, poplatkov; nestačil len odkaz na Sadzobník
poplatkov, pretože zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluva spotrebiteľská a vzťahujú sa na ňu
normy spotrebiteľského práva. Navrhovateľ nepreukázal, že tu bola platne uzavretá dohoda o zmluvnejpokute v písomnej forme. K uplatnenému sankčnému úroku okresný súd poukázal na ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ odstúpil od zmluvy, táto sa zrušila od počiatku a nemožno
na jej základe uplatňovať uvedený nárok. Navyše odkaz na Sadzobník poplatkov nepovažoval okresný

súd za skutočnosť preukazujúcu platné dojednanie o sankčnom úroku.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok
okresného súdu v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a vyhovieť
návrhu. Poukázal na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy
určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú k zmluve

pripojené. Aj v danom prípade bol vo všeobecných obchodných podmienkach určený debetný úrok,
resp. sankčný poplatok, ktorý bolo možné účtovať v prípade nepovoleného prečerpania úveru a o
ktorom odporca vedel. Nakoľko odporca porušil zmluvu tým, že na jeho účte bol dosiahnutý debet
v nepovolenom rozsahu, vzniklo navrhovateľovi právo na sankčný úrok. Príslušný sankčný úrok z
omeškania si navrhovateľ uplatnil za obdobie odo dňa odstúpenia o zmluvy do dňa podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Na záver poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo

dostatočne odôvodnené.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania. Vo zvyšnej časti ostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V posudzovanej veci bolo odporcovi na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb v nadväznosti na poskytnutú službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“
umožnené využívať finančné prostriedky na osobnom účte do výšky debetného limitu v sume 32.000,-
Sk, t. j. 1.062,21 Eur. Z dôvodu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov a nedoplnenia
zostatku na účte navrhovateľ odstúpil od zmluvy a požiadal odporcu o vrátenie debetného zostatku do
20 dní od doručenia oznámenia. Predmetom konania tak bolo následne vrátenie uvedenej sumy vrátane

sankčného úroku, úroku z omeškania a trov konania.

V odvolacom konaní bola spornou otázka, či v súvislosti s odstúpením od zmluvy mohol navrhovateľ
uplatňovať okrem vrátenia sumy debetu na osobnom účte a úrokov z omeškania aj tzv. sankčný úrok.
V tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že po zániku zmluvy zaniklo aj
právonavrhovateľapožadovaťododporcusankčnépoplatky.Odstúpenímodzmluvytotiždošlovzmysle

§ 48 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy od počiatku (tu krajský súd poukazuje na skutočnosť,
že použitie uvedeného ustanovenia zákona nebolo navrhovateľom v podanom odvolaní namietnuté).
Za takýchto okolností sa nemohol navrhovateľ odvolávať na konkrétne ustanovenia zmluvy, ktoré mali
odôvodniť ním uplatnený nárok, keďže táto zanikla v zmysle uvedeného ustanovenia zákona. Nároky
zo zmluvy možno v uvedenom prípade uplatňovať len v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.(v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p.).V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.