Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107231128
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8107231128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 82, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Úderníckej č. 5, proti žalovanému Športový
klub Odeva Lipany, so sídlom v Lipanoch, na ul. Kpt. Nálepku č. 9, právne zastúpenému JUDr. Jozefom
Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 94, o zaplatenie sumy 1.087,93 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.8.2012, č. k. 17C
94/2008-241 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania účastníkov.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 2.366,92 Eur. Žalobcu ďalej zaviazal na zaplatenie trov konania
štátu v sume 681,81 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 6.6.2003 došlo k stretu
prevádzok dvoch motorových vozidiel. Podľa záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného dňa 6.6.2003
vodičautobusužalovanéhoC.S.privýjazdezostrejľavotočivejzákrutyprešielľavoučasťouautobusudo
protismernej časti vozovky, kde v tom čase oproti nemu premával vodič T. so svojim vozidlom. Následne
vodič autobusu narazil ľavým bokom autobusu do ľavej prednej časti vozidla vodiča P. T.. Žalobca dňa
8.2.2005 poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 56.775,-Sk.
Tútočiastkusižalobcauplatnilžaloboudoručenousúdudňa27.12.2007.Vpriebehukonaniavzalžalobu

čiastočne späť a predmetom konania zostal nárok na zaplatenie čiastky 32.775 ,-Sk, ktorej v súčasnosti
zodpovedá čiastka 1.087,93 Eur.

Znalec C. B. vo svojom znaleckom posudku za príčinu nehody označil prejdenie autobusu ľavou stranou
s obidvoma kolesami pri prechádzaní ľavotočivej zákruty do protismerného jazdného pruhu tak, že
vozidloautobususanachádzalozapomyslenoustredovoučiarou1až2,5metra.Vodičprotiidúcehoauta
mal na vyhýbací manéver pri šírke svojho vozidla 1,6 metra pri danom mieste zrážky v priečnom smere

od pravého okraja vozovky v smere jazdy iba 1 meter na vyhýbací manéver. Pri daných podmienkach
mal z technického hľadiska malú možnosť vyhnúť sa kolízii.Znalec Ing. C. E. vo svojom posudku zase skonštatoval, že ľavý bok autobusu za každých okolností
musel prečnievať do jazdnej dráhy protiidúceho vozidla. Podľa meraní a výpočtov znalca protiidúce
vozidlo vlastne narazilo do ľavého boku autobusu. Vodič autobusu sa pohyboval v pravom jazdnom

pruhu. Pravým predným rohom tesne míňal zvodidlá vpravo. Pri takomto pohybe podľa znalca Ing. C.
E. musel ľavý bok autobusu prechádzať mysleným stredom vozovky a to až o 1,1 metra. Inú technickú
možnosť prejazdu nemal. Protiidúce vozidlo mohlo technicky prejsť danou zákrutou vo svojom jazdnom
pruhu bez kontaktu s ľavým bokom autobusu, keď tento predchádzal cez myslený stred vozovky a vodič
protiidúcehovozidlamalvytvorenétechnicképodmienkyprebezpečnýprejazdvosvojomjazdnompruhu

za predpokladu, ak by šiel medznou rýchlosťou vypočítanou znalcom na 20,81 až 22,60 km za hodinu.
Vodič protiidúceho vozidla však išiel pred zrážkou rýchlosťou 28,80 až 30,60 km za hodinu, teda jeho
rýchlosť bola vyššia než bolo možné prejsť bezpečne danú zákrutu čo vysvetľuje skutočnosť, že vodič
protiidúceho vozidla prešiel ľavým predným rohom za myslený stred vozovky, resp. pravotočivej zákruty.
Protiidúceho vozidlo tak narazilo do ľavého boku autobusu, keď svojím ľavým predným rohom prešlo
za myslený stred vozovky do jazdného pruhu autobusu. Znalec Ing. C. E. pri svojom výsluchu poukázal

na nepoužiteľnosť náčrtu policajnej hliadky z miesta dopravnej nehody. Podľa meraní uskutočnených
samotným znalcom šírka vozovky bola zúžená z 8 metrov na 7,5 metra. V policajnom náčrte je určená
šírka vozovky 9,2 metra, čo je nesprávny údaj.

Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. C. B., tento vzhľadom na jeho technické nedostatky, nebol pri

vyhodnocovaní dokazovania vzatý do úvahy. Ing. C. B. podľa znalca Ing. C. E. sa nezaoberal všetkými
okolnosťami konkrétnej situácie a tieto ani nevyhodnotil. Navyše Ing. C. B. nevykonal ohliadku miesta
samého a pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal len z leteckých snímok.

Znalec Ing. C. E. vo svojom posudku poukázal na nedostatky náčrtu o nehode, ako aj samotného

záznamu z nehodového deja vyhotoveného políciou. Polícia pri šetrení nevykonala merania brzdných
dráh a nevyhotovila o tom dôkazy, hoci vodič autobusu sa toho domáhal už pri vyšetrovaní políciou
a tento postup zo strany polície nebol nijako zdôvodnený. Náčrt z dopravnej nehody a ani záznam
o nehode vyhotovený políciou nezachytáva konečnú polohu vozidiel pri nehode, neobsahuje merania
brzdných dráh, ani nezachytáva výpovede oboch vodičov. Náčrt polície je nedôveryhodný dôkaz, keď

zachytáva údaj o šírke cesty nesprávne, hoci meraním bolo zistené, že šírka cesty je 8 metrov a v mieste
zrážky dokonca len 7,5 metra. Na záveroch vykonaného dokazovania nič nemení ani skutočnosť, že
vodič autobusu na mieste samom uhradil pokutu a teda uznal svoje zavinenie. Sám vodič nebol spokojný
s postupom polície, namietal jej postup, ale vysvetlil, že vinu uznal len pod tlakom času a skutočnosti,
že viezol deti, cítil za ne zodpovednosť, šetrenie nehody bolo dlhé, preto pod tlakom času a celkového

stresu vinu uznal. Zodpovednosť za škodu pri strete prevádzok dvoch alebo viac prevádzkovateľov sa
podľa§431Občianskehozákonníkaurčujepodľaúčastinaspôsobenívzniknutejškody.Keďžežalovaný
nezapríčinil vznik škody, žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá.

Výroky o trovách konania účastníkov a štátu boli odôvodnené ustanoveniami § 142 ods. 1O.s.p. a §
148 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak,abyžalobebolovcelomrozsahuvyhovené.Alternatívnepožadovalrozhodnutiezrušiťavecvrátiťna

ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa záznamu o dopravnej nehode zo dňa 6.6.2003 za jej vinníka
bol označený vodič autobusu. Vodič autobusu bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, nakoľko
porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov a v blokovom konaní mu bola uložená bloková pokuta v čiastke 2.000,-
Sk. Vodič autobusu s uložením pokuty v blokovom konaní súhlasil bez toho, aby trval na objasnení

priestupku a okolností, za ktorých sa stal v riadnom priestupkovom konaní, čím potvrdil spoľahlivé
zistenie priestupku. Terajšie tvrdenia vodiča autobusu o nemožnosti vyjadriť sa k výsledkom meraní
uskutočneným príslušníkmi policajného zboru sú preto irelevantné a účelové. Navyše žalovaný žiadny
spôsobom nespochybňoval nárok žalobcu, keď ešte v roku 2005 podpísal uznanie dlhu. Nárok žalobcu
nespochybňoval ani v odpovedi na pokus o zmier zo dňa 10.1.2008. Žiadal len o zníženie istiny a

úrokovej sadzby. Po vyčíslení dlžnej sumy prisľúbil žalovaný okamžitú úhradu dlžnej čiastky bez potreby
exekučného konania. V rokoch 2005 - 2006 žalovaný uhradil žalobcovi 3 splátky a to každú vo výške po
265,55 Eur. Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky, pričom každý zo znalcov pri posudzovaní
dopravnej nehody dospel k inému záveru. Ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudkys rozdielnymi závermi o tej istej otázke musel ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov
vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvod nevychádzal zo záveru druhého znaleckého
posudku.Pretakútoúvahujepotrebnévypočuťobidvochznalcov.Akbyanitaktonebolomožnéodstrániť

rozpory v záveroch znaleckých posudkov bolo potrebné dať tieto závery preskúmať iným znalcom,
vedeckým ústavom alebo inštitúciou. Znalec Ing. C. B. vypočutý nebol a pri rozhodovaní sa vychádzalo
len zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. C. E.. Pri skúmaní miery zavinenia sa navyše
neprihliadalo na povinnosť stanovenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí. Vodič autobusu tvrdil, že autobusom nie je možné zákrutu podobného druhu prejsť bez
toho, aby nezasahoval približne 1 meter do druhého jazdného pruhu. Napriek tomu nevykonal žiadne
opatrenia vedúce k eliminácii rizika potenciálnej kolízie s protiidúcimi vozidlami a nepreveril si či môže
predmetnou zákrutou prejsť bez akejkoľvek ujmy.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej a proti výroku o trovách
konania štátu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje.

Za právne bezvýznamné je potrebné považovať námietky žalobcu poukazujúce na spoľahlivé zistenie
priestupkuvodičaautobusužalovanéhovblokovomkonaníanauznaniedlhupodpísanéžalovanýmešte
v roku 2005. Pokuta za priestupok bola uložená v blokovom konaní v dôsledku čoho súd prvého stupňa
mohol zavinenie vodiča autobusu pri dopravnej nehode posúdiť inak než príslušný orgán v blokovom

konaní. Súd totiž nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní čo je zrejmé z ustanovenia § 135 ods.
1 O.s.p..

Čo sa týka uznania dlhu žalovaným dňa 13.7.2005 ( č.l. 204 spisu) je potrebné zdôrazniť, že týmto
uznaním urobeným podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka sa založila len vyvrátiteľná

právna domnienka o tom, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej
domnienky sa zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznanie dlhu nemá za následok zánik pôvodného
záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Domnienka existencie dlhu založená
uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal môže namietať, že dlh

nevznikol alebo v čase uznania už netrval. Táto námietka však môže mať úspech len vtedy, ak bude
preukázaná. V prejednávanej veci v priebehu konania bolo znaleckým posudkom Ing. C. E. preukázané,
že vodiť autobusu žalovaného nezavinil dopravnú nehodu a teda v dôsledku uvedeného nemohol
vzniknúť ani dlh z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku
žalovaného podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z dvoch znalcov pribratých do

konania len znalec Ing. C. E. vykonal ohliadku miesta nehody, kde zistil 7,5 metrovú šírku vozovky, čo má
zásadný vplyv na posúdenie správnosti ďalších dôkazov predložených a vypracovaných v konaní a to
znaleckého posudku Ing. C. B. a náčrtku z miesta dopravnej nehody vyhotoveného príslušníkmi polície.
Znalec Ing. C. B. pri zisťovaní šírky vozovky vychádzal iba zo satelitných snímkov a šírku vozovky v
miestenehodysisámosobneneoveril.PodľaznalcaIng.C.B.vodičautobusumoholprejsťzákrutoubez

toho, aby zadná časť autobusu nezasahovala do protismerného jazdného pruhu, čo odporuje zisteniam
znalca Ing. C. E., podľa ktorých šírkové pomery vozovky v mieste zrážky neumožňovali prejdenie zákruty
bez toho, aby ľavý bok autobusu nepresahoval cez myslený stred vozovky. Šírkové pomery vozovky v
mieste stretu vozidiel zistené znalcom Ing. C. E. majú zásadný vplyv na posúdenie priebehu a príčin
dopravnej nehody a jednoznačne spochybňujú správnosť záverov znalca Ing. C. B. ako aj použiteľnosť

dokumentácie vyhotovenej príslušníkmi polície, podľa ktorej šírka vozovky v mieste zrážky mala byť až
9,2 metra čo bolo znalcom Ing. C. E. jednoznačne vylúčené.Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne a logicky vysvetlil, prečo pri posudzovaní
uplatneného nároku vychádzal zo znaleckého posudku Ing. C. E. a tiež aj to, z akých dôvodov
nezohľadnil ďalšie dôkazy predložené a vypracované v konaní. V tomto smere odôvodnenie rozhodnutia

zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. upravujúceho štruktúru
odôvodnenia rozhodnutia.

Nedôvodným je i poukaz žalobcu na porušenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka vodičom
žalovaného. Hoci z technického hľadiska zákrutu nebolo možné prejsť bez toho, aby ľavá strana

autobusu nezasahovala do protismerného jazdného pruhu vodič autobusu bol povinný urobiť opatrenia
vedúce k eliminácii rizika potenciálnej kolízie s iným protiidúcim vozidlom len vtedy, ak by dĺžkové a
šírkové rozmery autobusu vylučovali bezpečný prejazd zákrutou zo strany protiidúceho vozidla. Vodič
protiidúceho vozidla pri dodržaní bezpečnej rýchlosti však mohol podľa znalca Ing. C. E. zákrutou
bezpečne prejsť. Navyše a to je potrebné osobitne zdôrazniť k zrážke nedošlo v mieste, kde ľavý bok
autobusu prechádzal cez myslený stred vozovky, nakoľko cez myslený stred vozovky prechádzala len

časť ľavého boku autobusu a nie celý ľavý bok. Oblasť zrážky sa nenachádzal a v jazdnom pruhu
protiidúceho vozidla ale v jazdnom pruhu autobusu, čo znamená, že príčinou dopravnej nehody bolo
čiastočné prejdenie protiidúceho vozidla do jazdného pruhu autobusu.

Keďže v priebehu celého konania správnosť záverov znalca Ing. C. E. nebola ničím právne významným

spochybnená odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej rozsudok
s výnimkou výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p..

Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.).

Podľa odôvodnenia rozhodnutia právnemu zástupcovi žalovaného bola priznaná odmena za 15 úkonov
právnej služby, ku ktorej sa pripočítal režijný paušál nie za 15 úkonov právnej služby ale za 20
úkonov. Okrem toho pri jednotlivých úkonoch právnej služby sa vychádzalo zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 61,41 Eur, teda z čiastky nižšej v porovnaní so
sumou 81,33 Eur uplatnenou právnym zástupcom žalovaného. Napriek tomu žalovanému boli priznané
trovy konania v ním vyčíslenej sume 2.366,92 Eur tak, ako keby k zníženiu počtu úkonov právnej
služby a zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vôbec nedošlo.
Takéto rozhodnutie o trovách konania účastníkov je teda nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia o trovách konania účastníkov sa žalobcovi odňala možnosť
v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať
stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.