Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112211819
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112211819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci

navrhovateľa: VILOS, s.r.o., so sídlom Kriváň 347, Kriváň, právne zastúpe-ného: JUDr. Štefanom
Abelovským, advokátom, Šoltesovej 2, Bratislava, proti odporcom: 1/ Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, 2/ Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom
Vazovova 2, Bratislava, o zaplatenie 102.945,53,-€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom v 1. a v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý na účet Okresného súdu Bratislava I zaplatiť sumu vo výške 2,04,-€ ako

poplatok za vyhotovenie kópií návrhu a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.4.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcov spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 102.945,53,-€ s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov
konania a to titulom náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po vykonanej daňovej kontrole mu bol na základe roz-hodnutia Daňového
úradu v Detve z 26.10.2001 vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za r. 1999 v sume
770.400,- Sk. Rozhodnutím uvedeného úradu vydaným v ten istý deň bol zároveň vydaný dodatočný

platobný výmer na daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), ktorým bol zaviazaný zaplatiť 764.475,- Sk a
taktiež bol vydaný platobný výmer na zvýšenie DPH, na základe ktorého mal zaplatiť sumu 382.239,- Sk,
pričom po úľave zo dňa 29.12.2004 predstavovala celková výška zvýšenia výmeru DPH sumu 305.792,-
Sk.
Daňový úrad v Detve mu taktiež rozhodnutím - platobným výmerom z 11.12.2002 vyrubil penále za
nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb za r. 1999 v sume 770.400,- Sk a dorub dane z príjmu
právnických osôb z 12.12.2001 v sume 770.400,- Sk. Predmetný úrad mu ďalším rozhodnutím z

8.11.2005 vyrubil sankčný úrok v sume 490.073,- Sk.
Na základe vyššie uvedených rozhodnutí orgánov verejnej moci v zmysle § 15 ods. 1 z.č. 514/2003
Z.z. nezákonnými rozhodnutiami Daňového úradu v Detve a následným zamiet-nutím jeho odvolania
nadriadeným orgánom - odporcom v 2. rade - Daňovým riaditeľstvom SR, mu vznikla celková škoda vo
výške 3.101.140,- Sk, t.j. 102.945,53,-€. Uvedené doruby DPH, dane z príjmu právnických osôb, ako aj
penále a sankčný úrok boli splácané v splátko-vých kalendároch. Rovnako orgán verejnej moci podal
na základe predmetného daňového rozhodnutia podnet zo spáchania trestného činu - krátenie dane a

poistného, z ktorého boli obvinení a následne aj obžalovaní konatelia navrhovateľa.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 148/2009 z 10.6.2011, ktorý bol po-tvrdený uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To 227/2011 zo 6.10.2011 boli kona-telia navrhovateľa oslobodení
spod obžaloby z dôvodu, že sa skutok nestal. S poukazom na uvedené rozhodnutia súdov, ichodôvodnenie a to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok krá-tenia dane a poistného, postup daňových
orgánov bol nezákonný a týmto mu vznikla škoda vo výške žalovanej istiny. Listom z 25.1.2012 požiadal
odporcu v 1. rade o predbežné prerokova-nie jeho nároku na náhradu škody a toto bolo zaslané na

vedomie aj odporcovi v 2. rade, pričom obaja boli upozornení, že v prípade neuspokojenia nároku bude
postupovať v zmysle § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť keď uviedol, že navr-hovateľ sa
voči všetkým výmerom vydaným 26.10.2001 odvolal, pričom Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutiami

z 29.4.2002 všetky napadnuté rozhodnutia potvrdilo. Navrhovateľ sa tak-tiež odvolal aj voči penále
vyrubeným 11.12.2002, pričom aj toto rozhodnutie Daňové riadi-teľstvo SR potvrdilo. Daňovému úradu
bolo dňa 13.2.2003 doručené uznesenie NS SR 4Sž 86-88/02 o zastavení konania vo veci žalobcu
VILOS s.r.o. proti žalovanému DR SR, pra-covisko Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti troch
rozhodnutí DR SR z 29.4.2002, ktorými napadnuté dodatočné platobné výmery DÚ z 26.10.2001
potvrdil. Zároveň odporca uviedol, že na predmetné konanie sa vzťahuje jednak z.č. 58/1969 Zb.

ako aj z.č. 514/2003 Z.z.. Uplatnený nárok považuje za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
splnenie základných podmienok pre jeho priznanie, pričom akýkoľvek jeho nárok je zároveň aj
preml-čaný. Navrhovateľ sa domáha svojho nároku titulom nezákonného rozhodnutia, ale všetky tri
dodatočné platobné výmery boli napadnuté riadnym opravným prostriedkom, ale nikdy neboli zrušené
alebo zmenené a preto nie sú nezákonné. Taktiež rozhodnutie o vyrubení penále za nezaplatenie

dane z príjmov právnických osôb napadol navrhovateľ riadnym opravným prostriedkom, ale toto
tiež nebolo zmenené ani zrušené. Rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku nebolo opravným
prostriedkom ani napadnuté. Dodal, že rozsudok v trestnom konaní nemôže nahradiť výrok správneho
súdu o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a ne-môže ani tvoriť podklad pre konštatovanie
nesprávnehoúradnéhopostupusprávnehoorgánu.Zaplatenédane,penáleasankčnýúrokniejemožné

považovať za škodu, nakoľko tieto boli vyrubené na základe zákonných, právoplatných a vykonateľných
rozhodnutí. Zároveň odpor-ca v 1. rade vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nie
je subjektom povin-ným vrátiť uplatnenú daň, penále a sankčný úrok. Navrhovateľ si žalobu uplatnil
predčasne, keďže jeho žiadosť o predbežné prerokovanie im bola doručená 2.2.2012 a šesťmesačná
leho-ta na jej prerokovanie uplynula 3.8.2012, avšak žaloba bola podaná už 19.4.2012. K premlčaniu

uviedol, že navrhovateľ si odvodzuje škodu od rozhodnutí vydaných v r. 2001, 2002 a 2005, pričom
žalobu podal až 19.4.2012, teda akýkoľvek jeho nárok je už premlčaný.

Odporca v 2. rade sa k návrhu nevyjadril.

Keďže na určený termín pojednávania 12.2.2013 sa nedostavil odporca v 2. rade aj keď bol riadne
predvolaný, pričom svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky z dôvodu doprav-
6C 43/2012

ných problémov, pričom nežiadal o odročenie pojednávania, len o jeho odloženie o 10 min., súd po

uplynutí uvedeného času v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyko-nal pojednávanie
a aj rozhodol vo veci bez účasti odporcu v 2. rade.

Na pojednávaní navrhovateľ v rámci svojho výsluchu uviedol, že mali daňovú kon-trolu, po ktorej
ich zavolali na Daňový úrad a postavili ich pred hotovú vec, že majú nedopla-tok na faktúrach. Boli

spochybnené vstupy a aj výstupy čo sa týka DPH. Keď sa pýtali, prečo by mali platiť za iné firmy, bolo
im povedané, že tie nemajú majetok a niekto to zaplatiť musí. Záver bol, že ak nezaplatia, bude na nich
podané trestné oznámenie. Vedeli, že nepochybili, ale aj tak platili v splátkach, čo trvalo až do r. 2010.
Daňový úrad im znemožnil blokáciou všetkého ďalšie fungovanie, tiež si od nich vyžiadal zoznam ich
obchodných partnerov a aj u nich vykonal kontrolu, ktorá bola v poriadku až na výnimky pre ktoré sa

potom stretli na súde. Týmto konaním Daňový úrad spochybnil navrhovateľa aj u obchodných partnerov.

Cestou právneho zástupcu navrhovateľ doplnil, že na základe uvedenej kontroly v r. 2001 dospel
Daňový úrad k záveru, že si zaúčtovával faktúry, ktoré neboli vykonané a preto mu vyrubil daňovými
rozhodnutiami rozdiel dane z príjmov, DPH a aj sankčný úrok. Voči týmto rozhodnutiam podal rozklad,

ale nadriadený orgán to zamietol. Rozhodnutiami súdu v trestnom konaní bolo preukázané, že nekrátil
daň a preto postupom finančných orgánov, ktoré patria pod pôsobnosť odporcov došlo k nezákonným
rozhodnutiam a spôsobeniu škody. O škode sa dozvedel až právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku
a tiež platobné výmery splácal splátkami z ktorých posledná bola uhradená až v r. 2010, preto tvrdenieo premlčaní nie je správne. Ako nezákonné rozhodnutia označil všetky uvedené rozhodnutia a to tri roz-
hodnutia z 26.10.2001 a tiež rozhodnutia z 11.12.2002 a 8.11.2005. Všetky okrem posledného napadol
opravným prostriedkom a všetky nadriadený orgán potvrdil. Posledné rozhodnutie z r. 2005 nenapadli,

len žiadali o odpustenie úrokov. Rozhodnutia z 26.10.2001 boli potvrde-né 29.4. 2002. Voči odporcovi
v 2. rade si uplatnil svoj nárok z opatrnosti, keďže v čase podá-vania žaloby sa pripravoval prechod
kompetencií z Daňového riaditeľstva na Finančné riadi-teľstvo, taktiež o odvolaniach rozhodovalo
Ústredné daňové riaditeľstvo, z čoho vyplýva ich nárok voči odporcovi v 2. rade.

Odporca v 1. rade na pojednávaní doplnil, že aj keď navrhovateľ nedefinoval presne, že sa domáha
škody titulom nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, podľa judikatúry
nesprávnym úradným postupom môže byť len iná činnosť ako rozhodovacia a keďže tu boli vydané
viaceré rozhodnutia, môže ísť len o škodu z nezákonných rozhodnutí, avšak na priznanie tejto neboli
splnené podmienky ako už uviedol vo svojom vyjadrení k veci. Ak by sa aj navrhovateľ domáhal
škody titulom nesprávneho úradného postupu, o škode sa dozvedel minimálne podaním odvolania voči

rozhodnutiam, pričom po ich správoplatnení sa určite dozvedel o škode, nie až oslobodením spod
obžaloby. Preto aj v prípade nesprávneho úradného postupu vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa navrhovateľa, vyjadrením jeho právneho
zástupcu, vyjadrením odporcu v 1. rade ako je vyššie uvedené, oboznámil sa s listin-nými dokladmi:

rozsudkom Okresného súdu Zvolen 5T 148/09, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2To 227/2011, predbežným prerokovaním nároku z 25.1.2012, roz-hodnutiami Daňového úradu Detva
z 26.10.2001, 11.12.2002 a 8.11. 2005, dokladmi pre do-rub dane z príjmov právnických osôb, dokladmi
pre vyrubené penále za nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb, dokladmi k zvýšeniu DPH,
dokladmi k sankčnému úroku, do-kladmi k dorubu DPH, protokolom o výsledku kontroly z 8.10.2001,

ako aj s ostatným obsa-hom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Daňový úrad Detva dňa 26.10.2001 vydal voči navrhovateľovi tieto rozhodnutia:
- Dodatočný platobný výmer č. 683/2100/1878-23308/01, ktorým bol na základe vykonanej daňovej
kontroly navrhovateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za r. 1999 v sume 770.400,-
Sk,

- Dodatočný platobný výmer na DPH č.k. 683/2100/1878-23323/01, ktorým navrhovateľovi vyrubil DPH
vo výške 764.475,- Sk,
- Platobný výmer na zvýšenie dane pod č. 683/2100/1878-23325/01 a to v sume 382.239,- Sk.
Podľa poučenia proti všetkým týmto rozhodnutiam bolo možné podať odvolanie, ktoré nema-lo odkladný
účinok.

PlatobnýmvýmeromDaňovéhoúraduDetvaz11.12.2002,č.683/2100/48-30249/02bolonavrhovateľovi
vyrubené penále za nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 1999
najneskôrvdeňjejsplatnostivsprávnejvýške770.400,-Sk,pri-čomvočitomutorozhodnutiubolomožné
podať odvolanie bez odkladného účinku a rozhod-nutím Daňového úradu č. 683/230/43-18277/05

zo dňa 8.11.2005 bol navrhovateľovi vyru-bený sankčný úrok 490.073,- Sk za nezaplatenie dane z
pridanej hodnoty vyrubenej dodatoč-ným platobným výmerom č. 683/240/23323/2001 z 26.10.2001 za
zdaňovacie obdobie 1999 v určenej lehote. Voči tomuto rozhodnutiu podľa poučenia bolo možné podať
odvolanie, ktoré malo odkladný účinok.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T 148/09-1310 zo dňa 10.6.2011 boli obža-lovaní konatelia
navrhovateľa D.. P. H. a P. V. oslobodení spod obžaloby pre zločin skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorí sú obžalovaní stíhaní. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 6.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To

227/2011.

Listom z 25.1.2012 adresovaným odporcovi v 1. rade sa navrhovateľ domáhal pred-bežného
prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátne-ho orgánu pri
výkone verejnej moci, keď za toto označil rozhodnutie Daňového úradu v De-tve z 26.10.2001 č.k.

683/2100/1878-23308/01 a rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, pra-covisko Banská Bystrica z
23.11.2001 č.k. IX/2500/172-2002-423. List bol zaslaný na vedo-mie aj Daňovému riaditeľstvu SR.V priebehu konania navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie doložením podaných opravných
prostriedkov voči rozhodnutiami Daňového úradu a pripojením trestného spisu, v ktorom sa nachádzajú
výpovede pracovníčok Daňového úradu, z ktorých by bol zrejmý po-stup úradu pri vykonávaní kontroly.

Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že opravné pros-triedky boli voči predmetným rozhodnutiam
podanéazároveňžerozhodnutiabolipotvrdenéDaňovýmriaditeľstvomSRatiežzdôvodu,ževýpovede
pracovníčok Daňového úradu neboli potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, súd aj s poukazom
na zásadu rýchlosti a hospo-dárnosti konania uvedené návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Podľa § 1 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý bol účinný do 30.6.2004, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v správnom konaní vydal štátny orgán alebo orgán štátnej
organizácie.
6C 43/2012

Podľa § 3 cit. z.č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 cit. z.č. 58/1969 Zb.

(1) Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, kto-rým bola škoda
spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o
náhrade škody viazaný.
(2) Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spô-sobenej
nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na

základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ cit. z.č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej ne-zákonným
rozhodnutím je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o roz-hodnutie vydané v
občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štát-nym notárstvom alebo

miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spra-vodlivosti tej republiky, na území
ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom
konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súd-nej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý
vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, ak ide o vec patriacu
do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti

ktorého patrí od-vetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto
ústred-ného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal
orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 cit. z.č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov

odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 22 ods. 1 cit. z.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody

zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 cit. z.č. 58/1969 Zb.v právnych vzťahoch upravených v tomto záko-ne vystupuje v
mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinného od 1.7.2004, v znení účinnom k 8.11.2005, ktorý zrušil zákon č. 58/1969 Zb., štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. z.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spô-sobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohtoministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 6 cit. z.č. 514/2003 Z.z.

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákon-ným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.
(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákon-nému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom ko-naní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo

zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákon-ným rozhodnutím
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poško-dený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 27 ods. 1, ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nado-budnutia účinnosti tohto zákona
a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nespráv-nym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Súdvyhodnotilvkonanívykonanédôkazyjednotlivoajvichvzájomnýchsúvislos-tiachadospelkzáveru,
že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že Daňový úrad Detva vydal voči na-vrhovateľovi tri
rozhodnutia v dňoch 26.10.2001 a taktiež vydal rozhodnutia 11.12.2002 a 8.11.2005, pričom navrhovateľ
tieto (okrem rozhodnutia z 8.11.2005) napadol odvolaním, na základe podania ktorých vec prerokoval
nadriadený orgán Daňové riaditeľstvo SR, ktoré predmetné rozhodnutia daňového úradu potvrdilo, tak
ako je to vyššie uvedené. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

V prípade uplatnenia si predmetného nároku titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, kde sa vyžaduje súčasné splnenie
nasledovných podmienok:
6C 43/2012

1/ nesprávny úradný postup orgánu štátu, alebo nezákonné rozhodnutie
2/ existencia škody, resp. nemajetkovej ujmy
3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím.
Neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy a to titulom nezá-konných rozhodnutí,
pričom za takéto označil:
- rozhodnutia Daňového úradu Detva z 26.10.2001:a/ dodatočný platobný výmer č. 683/2100/1878-23308/01, ktorým bol na základe vykona-nej daňovej
kontroly navrhovateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za r. 1999 v sume 770.400,-
Sk,

b/ dodatočný platobný výmer na DPH č.k. 683/2100/1878-23323/01, ktorým navrho-vateľovi vyrubil DPH
vo výške 764.475,- Sk,
c/ platobný výmer na zvýšenie dane pod č. 683/2100/1878-23325/01 a to v sume 382.239,- Sk.
- platobný výmer Daňového úradu Detva z 11.12.2002, č. 683/2100/48-30249/02
- rozhodnutie Daňového úradu č. 683/230/43-18277/05 zo dňa 8.11.2005 o vyrubení sankčného úroku.

Len na margo argumentácie odporcu v 1. rade súd podotýka, že v danom prípade nie sú naplnené
podmienky pre kvalifikovanie uvedeného nároku ako nároku z nesprávneho úrad-ného postupu (čo
napokon ani sám navrhovateľ netvrdil), keďže pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe

vedenia konania. V predmetnom konaní tak, ako aj správne argumentoval odporca v 1. rade postup
daňového úradu vyvrcholil práve vydanými predmet-nými rozhodnutiami, preto nemôže ísť o nesprávny
úradný postup.

Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok titulom z.č. 514/2003 Z.z., pričom súd uvádza, že na predmetný

nárok sa vzťahuje ustanovenie z.č. 58/1969 Zb. v časti nároku týkajúceho sa nezákonných rozhodnutí
vydaných do 30.6.2004 a to v zmysle § 27 z.č. 514/2003 Z.z., nakoľ-ko tieto boli vydané za účinnosti
zákona č. 58/1969 Zb. a až na rozhodnutie z 8.11.2005 je potrebné aplikovať z.č. 514/2003 Z.z., keďže
tento nadobudol účinnosť 1.7.2004 a uvedené rozhodnutie bolo vydané po nadobudnutí jeho účinnosti.

Odporca v 1. rade namietol predčasnosť podania žaloby, ktorú navrhovateľ podal 19.4. 2012, keď návrh
na predbežné prerokovanie nároku im bol zaslaný až 25.1.2012 a na jeho prerokovanie im zákon
stanovujepolročnúlehotu.Kpredmetnejargumentáciisúduvádza,ževzhľadomnato,žekpojednávaniu
došlodňa12.2.2013avrámcikonanianapokonodporcav1.radesvojímpodanímdoručeným17.8.2012
odmietol uvedený nárok ako nedôvodný, predmetná podmienka bola zhojená v priebehu konania.

Zároveň však súd podotýka, že z vy-konaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ v návrhu na
predbežné prerokovanie náro-ku uviedol ako nezákonné rozhodnutie len rozhodnutie Daňového úradu
v Detve z 26.10.2001 č.k. 683/2100/1878-23308/01 a rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, pracovisko
Banská Bystrica z 23.11.2001 č.k. IX/2500/172-2002-423, teda nie aj ostatné rozhodnutia nezákon-
nosti ktorých sa v tomto konaní domáha. Predbežné prerokovanie nároku je nevyhnutnou podmienkou,

aby sa mohol poškodený domáhať svojho nároku na súde a preto súd konštatuje, že neprerokovanie
ostatných rozhodnutí v zmysle § 10 z.č. 58/1969 Zb. a § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. je dôvodom na
zamietnutie nároku ako predčasne podaného. Ak by však aj súd vyhodnotil uvedený návrh na predbežné
prerokovanie z 25.1.2012 ako predbežné prerokova-nie podaného návrhu, na základe nižšie uvedených
skutočností by však tento mal aj v takomto prípade za nedôvodný.

Zároveň odporca v 1. rade namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, pričom súd vyhodnotil
uvedenú námietku ako nedôvodnú, keď uvádza, že MF SR je ústredným orgá-nom štátu, do pôsobnosti
ktorého spadajú daňové úrady a preto je v zmysle §9 ods. 1 písm. b/ a § 25 ods. 2 z.č. 58/1969 Zb.,
ako aj v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ z.č. 514/2003 Z.z. subjek-tom, ktorý je oprávnený zastupovať štát v

konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú roz-hodnutím orgánu štátu. V konaní však súd konštatuje
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu v 2. rade. Pokiaľ ide o nároky na náhradu
škody uplatňované podľa z.č. 58/1969 Zb. alebo z.č. 514/2003 Z.z., pasívne legitimovaným je vždy štát
zastúpený prísluš-ným orgánom. Keďže škoda mala navrhovateľovi vzniknúť pri výkone verejnej moci
v oblasti správy daní, tak ako je vyššie uvedené za štát v danom prípade koná MF SR ako príslušný

ústredný orgán. Nie je teda daná pasívna vecná legitimácia na strane odporcu v 2. rade, preto súd na
základe jej nedostatku voči tomuto odporcovi návrh zamietol.

Odporca v 1. rade vzniesol aj námietku premlčania z dôvodu, že navrhovateľ si odvo-dzuje svoj nárok
na náhradu škody od rozhodnutí vydaných v r. 2001, 2002 a 2005 a to žalo-bou podanou na súd

19.4.2012, pričom však súd dospel k záveru, že nie sú naplnené podmien-ky uvedené v § 22 ods. 1
z.č. 58/1969 Zb. a ani v § 19 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z., keďže pod-mienkou na uplatnenie nároku z
nezákonného rozhodnutia je vydanie zrušujúceho resp. zme-ňujúceho rozhodnutia a premlčacia lehota
začína plynúť až od doručenia tohto rozhodnutia, avšak v danom prípade nebolo takéto zrušujúceresp. zmeňujúce rozhodnutie vydané a preto táto lehota nezačala plynúť. Z uvedených dôvodov preto
nemožno považovať predmetnú ná-mietku za dôvodnú.

Prvou podmienkou na priznanie uplatneného nároku je preukázanie nezákonného roz-hodnutia. K
rozhodnutiam z 26.10.2001 a 11.12.2002 súd uvádza, že zákon č. 58/1969 Zb. jasne v § 4 špecifikuje
nezákonné rozhodnutie, keď takýmto je také rozhodnutie, ktoré nado-budlo právoplatnosť a ktoré
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgá-nom. V prípade ak rozhodnutie bolo
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť postačuje, aby bolo na základe opravného prostriedku

zrušené alebo zmenené. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ napadol
riadnymi opravnými prostriedkami rozhod-nutia 26.10.2001 a aj rozhodnutie z 11.12.2002, voči ktorým
bolo možné podať opravný pro-striedok bez odkladného účinku, avšak tieto nadobudli právoplatnosť,
keďže boli potvrdené nadriadeným orgánom. Uvedené rozhodnutia neboli ani následne zrušené pre
nezákonnosť, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a preto súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky
uvede-né v cit. ust. § 4 z.č. 58/1969 Zb. a predmetné rozhodnutia nemožno kvalifikovať ako nezá-konné.

Na rozhodnutie z 8.11.2005, voči ktorému bolo možné podať odvolanie s odkladným účinkom, sa
vzťahuje právny režim z.č. 514/2003 Z.z. tak ako je vyššie uvedené, pričom uve-dený zákon v § 6 ods.
1 taktiež jasne definuje nezákonné rozhodnutie ako také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
ktoré bolo následne zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pričom v zmysle §

6 ods. 2 cit. zákona právo uplatniť si náhradu škody za nezákonné rozhodnutie možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému
6C 43/2012

rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, pričom splnenie tejto podmienky

sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. V danom prípade nebo-lo medzi účastníkmi
sporné, že navrhovateľ si voči uvedenému rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, pričom nijakým
spôsobom nepreukázal, že by v jeho prípade šlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Z uvedených
dôvodov súd konštatuje, že ani uvedené rozhodnutie z 8.11. 2005 nespĺňa podmienky nezákonného
rozhodnutia, navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bre-meno svojho tvrdenia a nepreukázal existenciu

nezákonného rozhodnutia. Súd sa zároveň sto-tožnil s argumentáciou odporcu v 1. rade, že vydaný
oslobodzujúci rozsudok v predmetnej trestnej veci neznamená, že napadnuté rozhodnutia daňového
úradusúzrušenéprenezákon-nosť,keďtotomôžekonštatovaťlensprávnysúd vkonaníopreskúmanie
ich zákonnosti.

Navrhovateľ teda nepreukázal už prvú z nevyhnutných podmienok na priznanie náro-ku titulom
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ako bolo vyš-šie uvedené,
nesplnenie čo len jednej z vyššie uvedených podmienok (nezákonné rozhodnutie, škoda, príčinná
súvislosť medzi nimi) má za následok zamietnutie návrhu, preto sa súd ďal-šími podmienkami, t.j.
preukázaním škody a príčinnej súvislosti medzi ňou a nezákonným rozhodnutím nezaoberal a návrh ako

taký pre nedodržanie podmienky predbežného preroko-vania vyššie uvedenej časti rozhodnutí a tiež aj
z dôvodu nepreukázania nezákonného rozhod-nutia voči odporcovi v 1. rade a z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane od-porcu v 2. rade zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak úspešným
odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže títo si ju neuplatnili a žiadne ich trovy nevyplývajú ani
zo spisového materiálu.

Keďže v konaní je povinný účastník podať podľa § 42 ods. 3 O.s.p. podanie na súd s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, pričom navrhovateľ nepodal prílohy v dostatoč-nom počte výtlačkov, dňa 4.5.2012 bol
súdom vyzvaný, aby tieto doplnil, inak budú vyhoto-vené na jeho trovy. Navrhovateľ listom z 15.5.2012
oznámil, že súhlasí s tým, aby boli vyho-tovené kópie predmetných dokladov na jeho trovy, preto boli

dňa 19.7.2012 vyhotovené kópie predmetných dokladov v rozsahu 2 x 6 strán x 0,17,-€, t.j. spolu 2,04,-
€ , na uhradenie trov ktorých súd navrhovateľa zaviazal v zmysle § 147 ods. 1 O.s.p., keďže tieto by
neboli vznikli, keby ich nespôsobil svojím zavinením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.