Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/188/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105211533
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1105211533.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci

navrhovateľa: R. P., bytom W. X, Š., zastúpeného JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom, Michalská
ul. 9, Bratislava, proti odporcovi: SOLVEX s.r.o., so sídlom Šustekova 13-15, Bratislava, IČO: 35809728,
zastúpenému JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom, Hviezdoslavova 37, Zlaté Moravce, o zaplatenie
253,35,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 137,30,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške
6% ročne od 19.3.2005 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2005 domáhal, aby súd odporcu zaviazal k úhrade
sumy 7.632,52,- Sk, t.j. 253,35,-€ so 6% ročným úrokom z omeškania od 19.3.2005 do zaplatenia, ako
aj k náhrade trov konania, pričom sumy 7.000,- Sk sa domáhal titulom nároku na zľavu z ceny zájazdu
a sumy 632,52,-Sk titulom náhrady škody za telefonické hovory vynaložené v súvislosti s uplatnením
reklamácie.

Svoj návrh odôvodnil tým, že 19.1.2004 uzatvoril s odporcom Zmluvu o obstaraní zájazdu na letecký
pobytový zájazd pre 2 osoby v termíne od 19.7.2004 do 29.7.2004 za 10 x ubytovanie s raňajkami
v trojhviezdičkovom hoteli Belica v Primorsku, Bulharsko, v dvojpo-steľovej izbe a za ktorý zaplatil

odporcovi 29.879,- Sk. Zájazd, ktorého sa zúčastnil so svojou priateľkou, nebol po celý čas poskytovaný
podľa dohodnutých podmienok, pričom svoj nárok si uplatňuje za obdobie 21.7.-24.7.2004, kedy boli
ubytovaní v dvojhviezdičkovom zariadení Guest House a nie v objednanom trojhviezdičkovom hoteli,
teda došlo k zmene miesta a kvality ubytovania. Počas celej doby, po ktorú im neboli poskytované
dohodnuté služby, bol aj na podnet samotného delegáta nútený využívať svoj súkromný mobil, aby
si zabezpečil priamo u odporcu náhradné ubytovanie, čím mu vznikla škoda 532,52,- Sk za hovory
a 100,- Sk za poplatok operátorovi za podrobný výpis hovorov. Reklamáciu si voči odporcovi uplatnil

aj s ostatnými účastníkmi 21.7.2004 a následne aj 16.8.2004. Suma 7.000,- Sk zodpovedá zľave
prináležiacej mu za poskytnutie menej kvalitného ubytovania a nemožnosti využívať doplnkové služby.

Na základe podaného návrhu súd dňa 26.5.2005 vydal platobný rozkaz č.k. 1Ro/931/ 2005-19,
proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor v ktorom uviedol, že pohľadávku neuznáva
a navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť žiadanej zľavy, keď táto nezodpovedá ani prípadneposkytnutej nižšej kvalite ubytovania po dobu 4 dní, čo však nie je preukázané. Šetrením neboli zistené
také skutočnosti, ktoré navrhovateľ v reklamácii uvádza a tiež spochybnil nutnosť volania z vlastného
mobilu navrhovateľa.

Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom č.k. 17C 188/2005-75 z 5.4.2007 zaviazal odporcu k tomu,
aby navrhovateľovi zaplatil sumu 4.342,- Sk so 6% úrokom z omeškania od 19.3.2005 do zaplatenia a
vo zvyšku návrh zamietol. Na základe odvolania odporcu voči výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatenia sumy prejednal vec Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 2Co 310/07-83 zo dňa
30.6.2008 rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V

odôvodnení uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mu zájazd nebol poskytnutý podľa dohodnutých
podmienok, je potrebné aby to preukázal a je potrebné, aby súd zistil a následne vyhodnotil rozdiel medzi
dohodnutými a poskytnutými službami, v ich druhu, rozsahu a kvalite.

Na základe uvedeného uznesenia súd opätovne prejednal vec, pričom navrhovateľ na pojednávaní
doplnil svoju výpoveď, keď uviedol že po prílete do Bulharska 19.7. 2004 boli jednu noc namiesto v
hoteli Belica ubytovaní v chatkách pre dve osoby v kempingu Družba. Na druhý deň, t.j. 20.4.2007

boli ubytovaní v štvorhviezdičkovom hoteli Magnólia, kde boli spokojní, hneď ich však upozornili, že
ubytovanie bude len na 2 noci, napriek tomu, že ich odporca upovedomil, že tam budú do konca zájazdu.
V hoteli prespali a na ďalší deň šli na výlet, pričom po návrate im oznámili, že na druhý deň im vezmú
kľúče od izieb. Snažili sa kontaktovať odporcu, ale vždy im oznámili, že riaditeľ je neprítomný. Druhý
deň im deaktivovali karty do izieb a museli sa vysťahovať. Keďže sestra pracuje v tlačovej agentúre,

požiadal ju o pomoc a ich situáciu zverejnili médiá. Až potom začal odporca situáciu riešiť, zástupcovia
kancelárie prišli do hotela Magnólia, boli nahnevaní z medializácie veci. Zabezpečili im prevoz do chaty
- vily Sozopol, bolo to podľa tabule na nej dvojhviezdičkové zariadenie Guest House, kde boli 4 dni. Bolo
tam 5 izieb, dole bola spoločenská miestnosť s televízorom. Zariadenie zdokumentoval aj fotograficky,
bolo na nízkej úrovni. V areály nebol bazén, raňajky sa podávali v spoločnej budove pre celý kemp. Areál

hotela Magnólia bol ohradený. Z hotela neodišiel dobrovoľne, poskytoval predsa vyšší štandard než mali
objednané a v prípade chaty Sozopol určite nešlo o luxusné ubytovanie, navyše boli viac vzdialené od
centra. Hotel Belica, ktorý si pôvodne objednali a kam sa dostali až po 7 dňoch sa nachádzal priamo v
centre Primorska, objednali si ho práve preto, že bol v meste. Z toho dôvodu objednal len raňajky, lebo
sa chceli stravovať mimo hotel.

Odporca na doplnenie uviedol, že reklamáciu vybavoval p. Q. X.. Navrhovateľ s priateľkou podľa ich
vedomostí odišli z hotela Magnólia dobrovoľne, ubytovanie tam mali naďalej zabezpečené a to až
do 25.7.2004. Odišli zrejme z dôvodu, že odchádzali ostatní účastníci predmetného zájazdu, ktorým
zabezpečili ubytovanie vo vile Sozopol. Guest house je všeobecné označenie, nie názov zariadenia. Aj
z predložených katalógov jasne vyplýva, že hotel Magnólia, Belica a aj vila Sozopol sú približne rovnako

ďaleko od mora. V rámci katalógovej ponuky ubytovanie vo vile Sozopol neponúkajú, ubytovanie bolo
riešenímhavarijnejsituácievhoteliBelica.Ideoútulnédvojposchodovézariadenievštýlekameň-drevo,
luxus-ného typu, ktoré sa pred privatizáciou využívalo na rekreácie komunistických prominentov. Bazén
mohli klienti využívať v hoteli Magnólia, čo vyplýva aj z potvrdenia Albeny, kde je to síce uvedené len k
vilám Holidays, avšak princíp platí aj pre Sozopol. V Magnólii boli 4 izby, prečo sa klienti presťahovali

potom do 3 izieb nie je známe. Napriek tomu, že zabezpečili zodpovedajúce, dokonca lepšie ubytovanie,
navrhovateľ zverejnil o nich v médiách nepravdy. Odporca spochybnil fotografie predložené svedkom
a navrhovateľom, nakoľko z nich nie je jasné, kde sa fotili dané interiéry a preto sú nepreukazné. Vo
zvyšku sa stotožnil sa s výpoveďou svedka Q. X. a poukázal aj na to, že Bulharsko má iný štandard
kategorizácie hotelov. K položkám ceny zájazdu uviedol, že suma 15.490,- Sk s 13% zľavou pokrýva

leteckú dopravu, transfer z letiska, ubytovanie s raňajkami a miestne poplatky - plážové taxy, komunálnu
taxu a služby delegáta. Suma 1.100,- Sk pokrýva letiskové poplatky a bezpečnostnú taxu a suma 363,-
Sk predstavuje poistenie na cestu do zahraničia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďami navrhovateľa, zástupcu konateľa odporcu, vyjadreniami
právnych zástupcov, výpoveďami svedkov L. P., rod. F., Q. X., I. X., I.. Q. B., F. B., L. K., listinnými

dôkazmi: zmluvou o obstaraní zájazdu z 19.1.2004, záručnými podmienkami, reklamáciami z 21.7.
a 16.8.2004, výpisom z hovorov navrhovateľa, katalógom odporcu, prehľadom pobytových zájazdovv uvedenom období, oznámením odporcu o cenách ubytovania, fotografiami ubytovacích zariadení
predloženými navrhovateľom a svedkom B., vyjadrením Albeny a združenia EOOD, internetovou mapou
Primorska, katalógom Primorsko, brožúrou s mapou vedeného miesta a brožúrou s fotografiou vily

Sozo-pol, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 19.1.2004 navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvu o obstaraní zájazdu na letecký pobytový zájazd
19.7.-29.7.2004 do Primorska, Bulharsko, s raňajkami, v trojhvie-zdičkovom hoteli Belica pre dve osoby,
za ktorý uhradil sumu 29.879,- Sk. Po prílete do Bulharska 19.7.2004 boli navrhovateľ s priateľkou spolu
sďalšímiúčastníkmiubytovanínajednunocvchatkáchpredveosobyvkempinguDružba,následneboli

20.7.2004 ubytovaní v štvorhviezdičkovom hoteli Magnólia do 21.7.2004 a od 21.7.2004 do 24.7.2004
vrátane, boli ubytovaní v chate Sozopol. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi v časti uplatneného
nároku sporné.

Reklamáciou z 29.7.2004 navrhovateľ spolu s ďalšími účastníkmi zájazdu reklamoval pridelenie
3 dvojposteľových izieb miesto dojednaných štyroch vo štvorhviezdičkovom hoteli Magnólia, kde
boli ubytovaní 21.7.2004, pričom 22.7.2004 boli vysťahovaní z jednej z izieb, čím bolo pre 8 ľudí

zabezpečenéubytovanielenv2izbáchsprístelkami.Reklamáciouzo16.8.2004navrhovateľreklamoval
ubytovanie od 21.-24.7.2004, kedy bolo zabezpečené ubytovanie v zariadení nižšej kvality Guest House
umiestnenom v areáli campingu Družba, kde nemohli využívať bazén, fitness, lobby bar, stolný tenis,
tenisový kurz, ktoré odporca uvádza v katalógu k objednanému ubytovaniu. Zároveň reklamuje škodu
vzniknutú používaním vlastných mobilov na komunikáciu s odporcom pri zabezpečovaní náhradného

ubytovania.

Z výpisu hovorov z navrhovateľovho telefónu vyplýva, že boli vykonané telefonické hovory odporcovi
20.7.2004 o 10:02 hod. v sume 62,78,- Sk, o 13:53 hod. v sume 285,52,- Sk a 18:54 v sume 187,22,-
Sk, t.j. v celkovej sume 532,52,- Sk.

Podľa vyjadrenia spoločnosti Albena klienti Solvex boli ubytovaní v 6 dvojlôžkových izbách v

štvorhviezdičkovom hoteli Magnólia od 19.7.-25.7.2004, v 4 jednoizbových vilách pre dve osoby v
trojhviezdičkovom komplexe Holidays od 19.-20.7.2004 1 noc a od 20.7. 2004 už bývali v 4 izbách v
štvorhviezdičkovom hoteli Magnólia od 20.7. do 25.7.2004, dňa 20.7.2004 sa klienti Solvex presťahovali
zvilyHolidaysdo3iziebdohotelaMagnóliaaod21.7.2004sanavlastnéželanierozhodlipresťahovaťsa
do luxusnej vily Sozopol. Súkromné bytové združenie EOOD potvrdilo, že v hoteli Belica nebolo možné

19.7.2004 ubytovať klientov Solvex a preto museli byť presťahovaní do iného hotela, pričom odporca
bol o tomto upovedomený až neskoro poobede v uvedený deň.

Svedkyňa L. P. v plnom rozsahu potvrdila výpoveď navrhovateľa s ktorým sa predmetného zájazdu
zúčastnila. Svedkovia I.. B., F. B. a L. K. potvrdili, že sa zúčastnili predmetného zájazdu. V rámci skupiny
8 účastníkov, v ktorej boli aj navrhovateľ s priateľkou, boli ubytovaní najprv v kempe Družba. Už vtedy

museli používať vlastné telefóny pri vybavovaní veci, lebo delegát povedal, že zo svojho volať nemôže.
Ďalšiu noc boli ubytovaní v hoteli Magnólia, kde im ôsmim dali 3 izby, aby sa podelili. Keďže navrhovateľa
s priateľkou nepoznali a oni šiesti boli skupina, rozdelili sa sami tak, že navrhovateľ mal s priateľkou
jednu izbu a oni sa podelili do zvyšných dvoch. Už po príchode im v hoteli povedali, že 2. deň izby voľné
nebudú. Druhý deň ráno im recepčná povedala, že musia dve izby vypratať. Cez deň boli na výlete,

večer prišli majitelia cestovky, ktorí ich tlačili kvôli tomu, že zverejnili celú situáciu a presťahovali ich do
chaty - malo ísť o vilu patriacu A. Ž., označená bola ako dvojhviezdičkové zariadenie Guest Hou-se. Išlo
o chatu socialistického typu, izby tam boli dvojposteľové, bola tam spoločenská miestnosť a spoločná
kuchyňa. Rozhodne šlo o nižší štandard než v objednanom hoteli, zariadenie bolo staré, na izbách boli
pavučiny. Nebol tam využiteľný bazén ani športové možnosti, nik im nepovedal, že môžu využívať služby

v hoteli Magnólia, ani tam neskúšali ísť, šlo o samostatný komplex. V hoteli Belica, kde potom strávili
aj zvyšok dovolenky bolo všetko nové a čisté, oproti chate to bol rozdiel niekoľkých tried, raňajky boli
neporovnateľne lepšie a aj ubytovanie.

Svedok Q. X., manžel konateľky odporcu a pracovník odporcu uviedol, že v hoteli Belica mali
zabezpečených 10 izieb, avšak došlo k tomu, že ubytovanie nemohlo byť poskytnuté všetkýmúčastníkom zájazdu a preto zabezpečili pre klientov ubytovanie v troj-hviezdičkovej kapacite a to najprv
v areáli Holiday, neskôr v hoteli Magnólia, ktorý bol dokonca vyššej kvality. V hoteli Magnólia s klientami
nebol, bol s nimi až po ubytovaní v Sozopole. Navrhovateľ s priateľkou dobrovoľne odišli z tohto

hotela, keďže oni mali ubytovanie naďalej zabezpečené a to v samostatnej izbe, kde bývali dovtedy a
odišli len preto, že odchádzali ostatní v hoteli ubytovaní účastníci predmetného zájazdu, ktorým bolo
zabezpečené ubytovanie v chate Sozopol, pričom táto mala tiež úroveň trojhviezdičkového zariadenia.
Ide o zariadenie, ktoré nie je v bežnej ponuke kancelárií, zabezpečil ho ich zmluvný partner Albena. Je
tam viacero dvojposteľových izieb s chladničkou, sprchou a sociálnym zariadením, spoločná obývačka

s TV a krbom. Areál sa nachádzal v lesíku neďaleko hotela Magnólia, vzdialenosť k moru bola približne
rovnaká ako od hotelov Magnólia i Belica. Klienti mohli využívať športoviská a aj bazén patriace k hotelu
Magnólia.

KonateľkaodporcuI.X.uviedla,žeosobnebolavhoteliMagnólia,kdebolo8ichklientov.Sťažovalisa,že
mali len 2 izby pre 6 ľudí, navrhovateľ s priateľkou bývali samostatne. Skupinka šiestich klientov chcela
odísť z hotela kvôli nedostatočnému počtu izieb a tak im vedenie zabezpečilo ubytovanie v luxusnej

vile Sozopol v kategórii 3+. Šla pozháňať taxík na odvoz, keď sa vrátila, všetci vrátane navrhovateľa
boli už odsťahovaní. Nemá vedomosť, že by im na recepcii už nemali poskytnúť ďalšie ubytovanie. Vila
je dvojpo-schodová, so spoločnou obývačkou s krbom, nadštandardným dreveným nábytkom. Klienti
mohli využívať športoviská hotela Magnólie a aj sa tam mohli stravovať, túto vedomosť mali od nej, aj
od vedenia hotela. Vie o tom, že navrhovateľ volal do Solvexu.

Podľa § 741a Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len Obč. zák.)
zmluvouoobstaranízájazdusaobstarávateľ(cestovnákancelária)zaväzuje,žeobjednávateľoviobstará
vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí
dohodnutú cenu.

Podľa § 741k ods. 1 cit. Obč.zák. ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi

služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju
k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať.

Podľa § 741k ods. 2 cit. Obč. zák. ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako
prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť
objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami.

Podľa § 741 ods. 3 cit. Obč. zák. ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ
neprijme, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávate-ľovi rozdiel ceny zájazdu.

Podľa § 420 ods. 1 cit. Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 cit. Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa bodu 4 Záručných podmienok klient má právo na poskytnutie služieb v dohodnutom rozsahu a
kvalite, ako aj na podanie potrebných informácií k cene a programu zájazdu, má tiež právo prípadné

nedostatky reklamovať ihneď a požadovať nápravu či náhradu na mieste pobytu, pričom CK prijíma len
písomné reklamácie do 90 dní po ukončení zájazdu. Pri vzniku reklamácie musí byť urobený zápis o
predmete reklamácie, ktorý má byť potvrdený stálym zástupcom CK.Podľa bodu 6 Záručných podmienok za závažnú zmenu programu alebo trasy sa nepovažuje presun
konania zájazdu alebo pobytu o menej ako 3 dni, resp. operatívna zmena programu a trasy počas trvania
zájazdu alebo pobytu ak je to z naliehavých dôvodov nevyhnutné. Za závažnú zmenu sa nepovažuje, ak

jeubytovanieposkytnutévrovnakejkategóriialeboposkytnutieubytovaniavovyššejkvalite.Vprípadoch
uvedených v tomto sú všetky nároky klientov vylúčené.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa
19.1.2004 podpísaná vyššie uvedená zmluva o obstaraní zájazdu, na základe ktorej navrhovateľ s

priateľkou absolvovali letecký pobytový zájazd do Primorska v období od 19.7. do 29.7.2004 a za ktorý
navrhovateľ uhradil sumu 29. 879,- Sk, pričom v období od 21.7.-24.7.2004 boli v dôsledku nemožnosti
ubytovania v zakontrahovanom trojhviezdič-kovom hoteli Belica ubytovaní v zariadení Sozopol.

V konaní vyvstala sporná skutočnosť, či navrhovateľ dobrovoľne odišiel z hotela Magnólia a ubytoval
sa v namietanej vile Sozopol. V rámci dokazovania navrhovateľ spolu s svedkami P., I.. B., F. B. a L.

K. zhodne vypovedali, že z hotela Magnólia boli vysťahovaní a ďalšie ubytovanie tam zabezpečené
nemali, čo namietal odporca, ktorý zhodne ako aj svedok X. a svedkyňa X. tvrdil, že navrhovateľ s
priateľkou odišli z hotela Magnólia dobrovoľne zrejme z dôvodu známosti s ostatnými účastníkmi, ktorým
zabezpečili ubytovanie v Sozopole, čo vyplýva aj z dokladu od Albeny. Takýto dôvodu odchodu však
odporca nijako nepreukázal, svedkovia ho vo svojej výpovedi taktiež nepotvrdili, naopak z ich výpovedí

vyplynulo, že navrhovateľa a priateľkou veľmi nepoznali a sami tvorili samostatnú skupinu, pričom súd
sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľa, ktorý poukázal na to, že by bolo nelogické, aby dobrovoľne
odchádzal z hotelu vyššej kvality než mal objednaný. Taktiež v listine Albeny sa uvádza, že zabezpečené
boli najprv 4 izby, pričom svedkovia sami potvrdili, že v Magnólii boli zabezpečené izby len tri, takže ani
uvedený doklad nemožno považovať za taký, ktorý by jednoznačne potvrdzoval odporcove tvrdenia a

preto súd jeho námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

Podľa katalógu odporcu hotel Belica, označený troma hviezdičkami, v ktorom si navrhovateľ objednal
ubytovanie, predstavoval novozrekonštruovaný moderný 5-poschodový hotelový komplex ležiaci
bezprostredne pri pláži, pár minút od centra letoviska, ktorý ponúkal ubytovanie v dvojlôžkových
izbách s možnosťou prístelky s vlastným sociálnym zariadením, chladničkou, televízorom so satelitným

programom a balkónom a v ktorom sa nachádzala zrekonštruovaná vstupná hala s recepciou, trezor,
klimatizovaná reštaurácia, lobby bar s terasou s výhľadom na more. Ponúkal stolný tenis, fitnes,
spoločenské hry, novovybudovaný bazén pred hotelom, tenisový kurt a stravovanie formou švédskych
stolov.

Čo sa týka úrovne ubytovania vo vile Sozopol a rozsahu služieb k nej náležiacich odporca na svoju

obranu uviedol, že vila Sozopol bola luxusným trojhviezdičkovým zariadením, čo uviedli svedkovia X..
Toto tvrdenie však vyvrátili svojimi výpoveďami svedkovia P., B., B. a K., z výpovedí ktorých zhodne
vyplynulo, že vila bola nižšej kategórie a zariadenie bolo staré, čo zdokladovali aj fotografiami a taktiež
to svojimi fotografiami zdokladoval aj navrhovateľ, pričom podľa tabule nachádzajúcej sa na budove
išlo o dvojhviezdičkové zariadenie, čo odporca síce rozporoval, ale na preukázanie svojich tvrdení

nepredložil iné doklady o kvalite ubytovania v predmetnom zariadení. Súd podotýka, že aj svedkovia
potvrdili, že uvedené fotografie navrhovateľa pochádzajú zo zariadenia, kde boli ubytovaní a napokon
ani svedkovia X. sa nevyjadrili, že by uvedené fotografie neboli z navrhovateľom uvádzaných zariadení.
V konaní nebolo sporné, že vila samotná nedisponovala bazénom a športoviskami, avšak odporca
uviedol, že presťahovaní klienti mohli využívať oddelený areál neďalekého hotela Magnólia, čo však

nijako nepreukázal, pričom súd konštatuje, že vyjadrenie Albeny taktiež túto skutočnosť nepotvrdzuje.
Uvedené tvrdenie popreli vo svojich výpovediach aj svedkovia - účastníci predmetného zájazdu, ktorí
zhodne vypovedali, že o takejto možnosti neboli informovaní a teda tieto možnosti ani nevyužívali. Súd
teda konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dňoch 21.-24.7.2004 boli navrhovateľom
poskytnuté služby nižšej úrovne než mali objednané výberom konkrétneho hotela vzhľadom na ponuku

kancelárieatovkvaliteubytovania,keďvovileSozopolbolstaršínábytokavybavenienezodpovedajúceobjednanému hotelu, na izbe nebol televízor so satelitným príjmom, taktiež v areáli nebol bazén a
možnosti športovísk, reštaurácií a pod. a vzdialenosť k centru mesta bola väčšia ako v prípad hotela
Belica. Čo sa týka vzdialenosti k moru, z dokazovania vyplynulo, že táto bola približne zhodná z hotela

Belica, Magnólia aj z vily Sozopol. Uvedené nedostatky riadne v určenej lehote navrhovateľ reklamoval,
pričom odporca reklamácie včas a riadne nevybavil.

Keďže v zmysle vyššie cit. § 741k Obč. zák. došlo k rozdielu medzi ponúkanými a poskytovanými
službami, súd dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí rozdiel ceny medzi nimi. V zmysle uzatvorenej
zmluvy o zájazde súd pri určovaní výšky ceny vychádzal zo sumy 26.953,- Sk (30.980 Sk mínus 4.027

Sk ako už poskytnutá zľava) uhradenej navrhovateľom, ktorá v sebe zahŕňa aj podľa vyjadrenia odporcu
poskytované služby, ubytovanie, leteckú dopravu a pod. Nakoľko jednotlivé zložky uvedenej ceny nie je
možné od seba oddeliť, je možné výšku rozdielu určiť aj v súlade s ustálenou judikatúrou percentuálne,
pričom náklady, ktoré odporca vynaložil na zabezpečenie náhradného ubytovania sú pri posudzovaní
výšky rozdielu irelevantné. Súd preto vzhľadom na ustálenú situáciu dospel k záveru, že navrhovateľom
patrí titulom zisteného rozdielu medzi poskytnutými službami suma 13% z uvedenej sumy, t.j. čiastka

3.503,89,- Sk.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu škody za použitie súkromného mobilného telefónu na riešenie
uvedených reklamácií, ktoré preukázal výpisom z hovorov na tel. č. odporcu v celkovej sume 532.52,-
Sk, pričom súd podotýka, že aj svedkyňa X. potvrdila, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ volal
odporcovi, taktiež nepriamo túto skutočnosť potvrdili aj ostatní účastníci zájazdu, ktorí vypovedali ako

svedkovia. Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj sumu 100,- Sk za poskytnutie výpisu hovorov, pričom túto
sumu odporca ani nerozporoval. Z uvedeného dôvodu, nakoľko táto škoda vznikla porušením povinnosti
odporcu dodržať dohodnuté podmienky zájazdu, súd priznal navrhovateľovi aj náhradu škody v celkovej
výške 632,52,- Sk, čo spolu s vyššie uvedenou sumou za rozdiel v službách predstavuje spolu sumu
4.136,41,- Sk, t.j. 137,30,-€ a túto navrhovateľovi priznal, pričom vo zvyšku uplatnenej istiny návrh

zamietol.

Nakoľko súd uznal v časti návrh za dôvodný, priznal navrhovateľovi v zmysle vyššie cit. § 517 Obč. zák.
aj úroky z omeškania z uvedenej sumy a to od ním uplatneného dátumu 19.3.2005, kedy uplynula lehota
na plnenie v ním zaslanom návrhu zmieru z 8.3.2005 a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS
k uvedenému dňu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov

1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Súd teda po vyčíslení trov účastníkmi v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku
rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona