Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/253/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214201208
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214201208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa E. T. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v A. na U. Z. č. X zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom v
Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 proti odporkyni F.M. T. rod. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na U. Z. č.
X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletým deťom Q. T. nar. XX.XX.XXXX a G. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Košice II z 27.6.2014 č.k. 27P 17/2014-38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, na čas
po rozvode zveril mal. Q. a mal. G. do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletých
zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Q. 100 € mesačne a mal.
G. 60 € mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva do budúcna, ktoré
je povinný prispievať vždy do 1. dňa v mesiaci vopred matke maloletých. Rozhodol, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že určí výživné pre mal. Q. 50 € mesačne a mal. G. 30 € mesačne počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva splatné vždy do 15. dňa v mesiaci matke detí.
Alternatívne navrhol, aby súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku, ak bude mať za to, že je potrebné
doplniť dokazovanie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že s výrokom súdu
prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu detí, sa nestotožňuje, nestotožňuje sa ani s
právnym názorom súdu a považuje ho za skutkovo nesprávny. Súd podľa jeho názoru nezistil skutkové
okolnosti,nakoľkozdoterajšiehodokazovaniasúdunevyplývaobjektívnystavveci.Predmetnýrozsudok

tak považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Stanovenú výšku vyživovacej povinnosti
považuje za neprimerane vysokú a nezodpovedajúcu jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom. Jeho výdavky slúžiace na zabezpečenie nevyhnutných potrieb mu neumožňujú uhrádzať
stanovenú výšku výživného. Čistý mesačný príjem uvedený v odôvodnení rozsudku súdu objektívne
nezodpovedá jeho mesačnému zárobku, aj z toho dôvodu považuje stanovenú výšku výživného za
neprimerane vysokú. Súd neprihliadol na tú skutočnosť, že hradí splátky hypotekárneho úveru vo
výške 239 € na byt, v ktorom žije matka spoločne s deťmi. Táto suma je pre neho zároveň najväčšou

položkou vo vzťahu k jeho výdavkom. V súčasnosti býva u matky, ktorej prispieva 50 € mesačne.
Ďalej si uhrádza výdavky na stavu, ošatenie, hygienické potreby, mobilný telefón, cestovné, ktoré vsúčasnej dobe považuje za nevyhnutné. Do budúcna by si takisto chcel vyriešiť bytovú otázku. Nakoľko
zabezpečuje obom deťom, ako aj matke bývanie, domnieva sa, že táto skutočnosť je natoľko relevantná,
aby na ňu súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadol, predovšetkým na základe toho, že

pri takto stanovenej výške výživného nie je schopný paralelne uhrádzať aj splátky úveru, čo ohrozuje
predovšetkým bývanie matky a jeho detí. Matka poberá materskú a aj v prípade, ak by od matky
žiadal refundáciu pomernej časti zaplatených splátok úveru (úver je spoločný), môže tak spraviť až
spätne, čo nerieši jeho situáciu a to, že v konkrétnom prebiehajúcom mesiaci nemá prostriedky na
uhradenie aj výživného aj hypotéky. Uvedenými skutočnosťami sa súd vo svojom rozhodnutí nijakým

spôsobom nevysporiadal, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a preto považuje napadnutý
výrok rozsudku v tomto smere za nedostatočne odôvodnený a nepodložený objektívnymi dôkazmi.
Vyjadril názor, že určené výživné nie je adekvátne ani k odôvodneným potrebám maloletých. Pokiaľ by
sa pri určovaní výšky výživného nevychádzalo z nákladov a potrieb maloletých preukázaných v konaní,
ale z predpokladu, že maloletí majú zdieľať jeho životnú úroveň, tak chce poukázať na fakt, že jeho
životná úroveň nie je na úrovni, ktorá by odôvodňovala takto vysoko určené výživné.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ podľa jej názoru v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by či už po skutkovej alebo právnej stránke mali mať za následok zrušenie alebo
zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uviedla, že poberá materský príspevok vo výške cca 400 €,
od októbra bude poberať rodičovský príspevok. S navrhovateľom sa jasne ústne dohodli na tom, že v

byte kúpenom na spoločnú hypotéku bude po rozvode bývať ona spolu s deťmi, preto bude aj splácať
určené splátky hypotéky a to na účet navrhovateľa. Túto dohodu počnúc 7. mesiacom preukázateľne
riadne plní, o čom predkladá v prílohe výpis z účtu. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že zabezpečuje jej,
ako aj deťom bývanie a že platenie splátky hypotéky je pre neho najväčšou položkou, je teda nepravdivé
a účelové. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľa, podľa jej vedomostí skutočne zarába 605,67 € mesačne v

čistom. Vyjadrila názor, že navrhovateľom uvádzané výživné, ktoré je ochotný platiť maloletým deťom,
je absolútne neprimerané odôvodneným potrebám detí.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu 3.11.2014 podanie, v ktorom uviedol, že u neho došlo k zmene
pomerov, nakoľko súd prvého stupňa zahrnul do jeho príjmu aj dávky spočívajúce v poberaní prídavku

na dieťa a uplatnenom daňovom bonuse. Poukazuje na § 9 ods. 2 písm.n/ zákona č. 595/2003 Z.z. o
dani z príjmov, v zmysle ktorého môže byť suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa priznaná
len za predpokladu, že dieťa žije s daňovníkom v jednej domácnosti. Vzhľadom na to, že maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matky je zrejmé, že v súčasnosti už nemá nárok na uplatnenie
daňového bonusu. Rovnako tak podľa § 2 ods. 1 písm.b/ zákona č. 560/2003 Z.z. o prídavku na dieťa je

osobou oprávnenou na uplatnenie nároku rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na
základe rozhodnutia súdu. V súlade s vyššie uvedeným má nárok na prídavky na deti matka maloletých,
ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného je preukázateľné, že na jeho
strane došlo k zníženiu príjmu vo výške 44,93 €, ktorá pozostáva z uplatneného daňového bonusu 21,41
€ a 23,52 € vyplácanej úradom práce, sociálnych vecí a rodiny z titulu prídavku na dieťa.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne, zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, stručne ale výstižne sa vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. V tomto

smere odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý

procesvšaknepatríprávoúčastníkakonania,abysasúdstotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovaním
a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní.

Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcich sa
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že pri určovaní rozsahu výživného
je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,

pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo,
bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačnépotreby,
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku

dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný
štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu a to formou výživného,
čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň,

ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich
reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné
vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa tým ktorým z
rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva,

že celodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá je na materskej dovolenke
od polovice marca 2014 s tým, že do októbra 2014 poberala materský príspevok 400 € mesačne a
od uvedenej doby bude poberať rodičovský príspevok, ktorý je podľa platnej právnej úpravy vo výške
203,20 € mesačne. Príjem navrhovateľa, teda otca maloletých detí súd zistil z opisu mzdového listu
jeho zamestnávateľa LABMED a.s., z ktorého vyplynul jeho čistý priemerný mesačný príjem 605,67 € za

obdobie od februára 2013 do marca 2014 s tým, že navrhovateľovi bol vyplácaný daňový bonus 21,41
€, rodinné prídavky súčasťou príjmu vyplývajúceho z opisu mzdového listu neboli. Maloletý Q. je žiakom
prvého stupňa základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školský klub a výtvarnú výchovu
na základnej umeleckej škole. Má alergiu, celoročne užíva lieky. Maloletý G. je kojený a plienkovaný, je
v celodennej starostlivosti matky. Navrhovateľ býva u svojej matky v 4-izbovom byte, ktorej na bývanie

prispieva 50 €. Odporkyňa býva v 1,5-izbovom byte patriacom do BSM, ktorý zobrali rodičia na hypotéku,
ktorú v čase rozhodovania súdu prvého stupňa splácal navrhovateľ. Matka uhrádzala náklady spojené
s bývaním 150 € mesačne. Z uvedeného vyplýva, že príjem matky je obmedzený z dôvodu starostlivosti
o maloleté dieťa do veku troch rokov, preto si vyživovaciu povinnosť k deťom plní prevažne osobnou
starostlivosťou o deti, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa (otca) odôvodňujú určenie
výživného pre mal. Q. v rozsahu 100 € mesačne a mal. G. v rozsahu 60 € mesačne s prihliadnutím
na jeho príjem 605,67 €, ako aj jeho nevyhnutné životné náklady, za ktoré nie je možné považovať
splátky hypotéky, ktoré budú zjavne predmetom vyporiadania BSM medzi rodičmi maloletých detí,

nakoľko výživné pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je prednostnou pohľadávkou a rodičia sú
povinní v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne uspokojovať svoje potreby, prípadne
uhrádzať iné záväzky (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné od
otca v dennej výške 3,33 € na mal. Q. a 2 € na mal. G. zabezpečuje len najzákladnejšie potreby detí,
preto je nepochybné, že matka aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje odôvodnené potreby

detí na hranici svojich možností, pričom takúto povinnosť má aj otec detí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov,
ktorá nastala u navrhovateľa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd konštatuje,že navrhovateľ stratil nárok na daňový bonus, ktorý bol súčasťou jeho mzdy v rozsahu 21,41 €,
čo je len minimálne zníženie príjmu, ktoré nemôže mať za následok zmenu rozhodnutia o rozsahu
jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom s tým, že rodinné prídavky nie sú súčasťou mzdy

rodiča, ale sú osobitným nárokom maloletých detí, resp. štátnou dávkou slúžiacou na zabezpečenie
odôvodnených potrieb detí a oprávneným na preberanie rodinných prídavkov je vždy ten rodič, ktorý
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Rodinné prídavky nie je preto možné zohľadňovať
ako príjem toho ktorého rodiča, ale len prihliadnuť na túto dávku, z ktorej sa čiastočne, v súčasnej
dobe minimálne, pokrývajú potreby detí. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah

vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.