Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/329/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211595
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111211595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. T. H.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom P. XX, T., 2. O. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. XX, T., obaja zastúpení
advokátkou JUDr. Barbora Šruteková, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár,
správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava,
zastúpený advokátskou kanceláriou In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351,
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 8C/80/2011-201 zo dňa 25. júna 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/80/2011-222

zo dňa 23.08.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania za právne zastúpenie v sume 81,46 eura na účet právneho zástupcu žalovaného
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 510,52 eura k rukám právneho zástupcu a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011, ktorá podľa

zhodných tvrdení účastníkov konania bola dňa 29.03.2011 riadne doručená žalobcom. Dňa 23.05.2011
bola podaná žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, teda v lehote v zmysle ustanovenia §
711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že od 22.10.2010 je úpadca
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, vedený v katastri nehnuteľností ako
vlastník bytu č. XX v celosti na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. XX, na ul. P. XX, v T.,
označenom súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. 8673/1. Žalobca v 1. rade uzavrel dňa 11.09.2003
ako nájomca s TAZ a.s. v likvidácii ako prenajímateľom zmluvu o nájme predmetného bytu na

dobu neurčitú od 03.09.2003, predmetný byt žalobcovia užívajú najneskôr od 03.09.2003. Uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.09.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii a za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 súd odvolal z
funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára. Žalovaný
ako správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
zahrnul dňa 16.10.2007 okrem iného bytový dom, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt, do súpisumajetku patriaceho do podstaty. V konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 44Cbi/6/2007
bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii voči
Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny

podnik v likvidácii o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný
byt nachádza, z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v likvidácii rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.09.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom
20.11.2008) v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa

29.10.2009, zamietnutá. Medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. a správcom konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, š.p. prebieha viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv, ohľadom
vecí patriacich do podstaty toho - ktorého správcu a ohľadoch iných vzájomných vzťahov. V konaní sp.
zn. 44Cbi/6/2007 sa Okresný súd Trnava zaoberal otázkou vlastníctva predmetných nehnuteľností a
dospelkzáveru,žeJUDr.DušanPohovej,správcakonkurznejpodstatyTAZ,a.s.nepreukázalexistenciu
platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam, teda aj k predmetnému bytu č. 33, ktorý užívajú žalobcovia. Z uvedeného je
zrejmé, že ohľadom vecí patriacich do konkurznej podstaty spoločnosti TAZ, š.p. teda existuje doposiaľ
jediné právoplatné rozhodnutie, ktoré súd akceptoval, nakoľko logickým výkladom nie je možné dospieť
k inému záveru ako takému, že ak bola zamietnutá žaloba o vylúčenie vecí (vrátane predmetného
bytu) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p., nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej

veci, t.j. o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty TAZ, a.s., rozhodnuté zásadne odlišne. Z uvedeného
vyplýva,ževlastníctvokpredmetnémubytusvedčísprávcovikonkurznejpodstatyúpadcuTAZ,š.p.,teda
žalovanému. Predpokladom rozhodovania o žalobe o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 04.03.2011,
bolo vyriešenie otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci
bola teda sporná otázka, či žalobcom svedčí právo nájmu predmetného bytu. V tejto súvislosti súd

vychádzal zo zistenia, že v konaní vedenom pod sp.zn. 44Cbi/6/2007 bola
žaloba JUDr. Dušana Pohoveja o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza
z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, rozsudkom
súdu prvého stupňa č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozsudkom
KS v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.09.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008)

a dopĺňacím rozsudkom KS v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29.10.2009 (právoplatný dňa
09.11.2009) zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať
s predmetným bytom bol v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.09.2003, ako aj v čase
29.05.2008 Trnavské automobilové závody, štátny podnik, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok
(12.09.2007) je to správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená

ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, úpadca Trnavské automobilové závody štátny
podnik v likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze) neprestal byť vlastníkom predmetného bytu a obchodnej
spoločnosti TAZ SIPOX a.s. nikdy nesvedčalo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Ak teda obchodná
spoločnosťTAZa.s.vlikvidáciiuzavrelazmluvuonájmepredmetnéhobytusožalobcami,jetentoprávny
úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom

zmluvy v čase jej uzavretia. Zmluva o nájme bytu zo dňa 11.09.2003 ako aj Zmluva o nájme bytu zo
dňa 29.05.2008 sú od samého počiatku absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre rozpor so zákonom.
Nakoľko nájomné zmluvy sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, nájomné právo
bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii, tak nájomné
právo k predmetnému bytu z uvedených zmlúv o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Zo skutkových

tvrdení vyplynulo, že žalobcovia byt užívali aj pred novembrom 2008, kedy od tohto mesiaca začali platiť
žalovanému nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Žalobca uvedené potvrdil a zároveň uviedol, že
dôvodom, prečo neplatil nájom v roku 2009 bol ten, že tam mal veľký preplatok. Dňa 18.03.2009 bola
medziTAZ-správaapredajbytovnájomcom,s.r.o.ažalobcamipodpísanázmluvaoprevodevlastníctva
k bytu č. 33 (rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 08.02.2010 bolo konanie o návrhu na vklad do

katastra nehnuteľností číslo V 1074/09 zastavené), teda žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetného
bytu.SprávcaobytnéhodomuS.I.-Správadomovýchbytovvyhotovilvyúčtovaniezálohovýchplatiebza
rok 2009 (apríl - december). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v zmysle ustanovení § 685 ods. 1 a §
686 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol medzi účastníkmi konania nájom bytu a to nájomnou
zmluvou. Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva

že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). Neexistencia
písomnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje
jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané,žežalobcoviaodnovembra2008dodecembra2008uhrádzalipravidelneplatbynájomnéhoapreddavky
na úhradu plnenia poskytované za užívanie bytu, a to na účet žalovaného. Žalovaný listom zo dňa
20.04.2009 okrem iného žalobcom označil čísla účtov, na ktoré mali uhrádzať nájomné a platby spojené

s užívaním bytu. Žalovaný sám vyzýval užívateľov bytov, aby platili nájomné v rovnakej výške ako
doteraz, platby nájomného a preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu prijímal,
ich výšku nespochybňoval. Správca bytového domu na základe zmluvy o výkone správy vyhotovoval
pre žalovaného ročné vyúčtovania zálohových platieb. Za toto obdobie žalovaný žiadnu platbu prijatú
od žalobcov nevrátil, nevykonal (okrem žaloby na vypratanie bytu vedená na tunajšom súde pod sp.

zn. 19C/66/2011) žiaden právny krok, ktorým by nájomný/užívací vzťah žalobcov k predmetnému bytu
spochybnil napriek tomu, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii (s ktorou mali žalobcovia
uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené (a následne vyvrátené), bola žalovanému známa
minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, t.j.
od 20.11.2008. Súd prvého stupňa mal za to, že bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane žalobcov, ako aj žalovaného. Medzi účastníkmi bolo zrejmé,

ktorý byt žalobcovia užívajú, a v akej výške majú platiť nájomné a preddavky na úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu žalovanému. K obojstrannému súhlasu s obsahom zmluvy tak
došlo najneskôr dňom 18.03.2009, kedy došlo k vyriešeniu jednej z podstatných náležitostí nájomnej
zmluvy a to označenia bytu a rozsahu jeho užívania, keď ďalšia náležitosť a to výška nájomného
a preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu bola vyriešená už skôr, a to ich

uhrádzaním, vo výške akceptovanej dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi
konania došlo ku konsenzu o obsahu podstatných obsahových náležitostí novej nájomnej zmluvy, ktorá
bola medzi nimi uzavretá na dobu neurčitú, keďže doba nájmu nebola dohodnutá.

Pokiaľ ide samotnú výpoveď zo dňa 04.03.2010, súd prvého stupňa vychádzal z jej obsahu, keď aj
predmetnouvýpoveďoužalovanýpotvrdil,žedisponujeprávomprenajímateľavovzťahukpredmetnému

bytu, na základe ktorého sa domáha výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka. Predmetná výpoveď podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa požiadavku
určitosti v zmysle § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný vo výpovedi konkretizoval dôvod
výpovedeobdobím,zaktorévznikolžalobcomnedoplatoknanájomnomatoodapríla2009donovembra
2009 a čiastočne za december 2009, výškou nedoplatku vo výške 410,37 eura, keď konkretizoval aj

platby, resp. neplatenie nájomného v jednotlivých mesiacoch a čiastkovú platbu v
decembri 2009. Výpoveď obsahuje výpovedný dôvod, ktorý je skutkovo vymedzený tak, že ho nie je
možné zameniť s iným dôvodom.

Pokiaľ ide o obranu žalobcov, ktorí poukazovali na skutočnosť, že v roku 2009 neplatili nájom z
dôvodu, že nemali vedomosť, komu majú platiť, súd prvého stupňa uvedené považoval za účelové

tvrdenie s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, keď v konaní č.k. 44Cbi/6/2007 bola žaloba
JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii voči Mgr. Petrovi
Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik
v likvidácii, o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej podstaty
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, právoplatne zamietnutá (20.11.2008).

Ďalšia obrana žalobcov ohľadom preplatku, resp. skutočnosti, že žalovaný dlhuje sumu 930 eur v
zmysle písomnosti žalobcov zo dňa 11. 10. 2010 (č.l. 131), nespĺňa náležitosti prejavu smerujúceho
k započítaniu v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď
nie je zrejmé, ktorá pohľadávka, resp. pohľadávky sa uplatňujú na započítanie a v akej výške. Ani
písomnosť zo dňa 20.10.2010 (na čl. 132) nemožno považovať za úkon žalobcov na započítanie, keď

podľa obsahu žalobcovia sa domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 360,69 eura ako nedoplatok.
Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu
proti žalobe, avšak aj v tomto prípade musí spĺňať požiadavku určitosti v zmysle ustanovenia § 34
Občianskeho zákonníka. Žalobca v 1. rade založil do spisu písomnosť na čl. 99, na ktorú sa aj v
konaní odvolával, v zmysle ktorej uvádzal vznik preplatku v sume 39,17 eura a preplatku v sume

106,31 eura. Aj v prípade, že by predmetný úkon spĺňal náležitosti započítania, takéto započítanie voči
žalovanému nie je možné v zmysle ustanovenia § 54 zákona č. 7/2005 Z.z. a ohľadom uvedeného
súd prisvedčil argumentácii žalovaného a mal za to, že voči žalovanému nemôžu žalobcovia uplatniť
započítanie na pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu na TAZ, š.p. Súd prvého stupňa mal za
to, že žalobcovia nepreukázali, že v období, ktoré je predmetom výpovede zo dňa 04.03.2011 uhradili

žalovanému nájomné na predmetný byt, teda nepreukázali, že nemajú dlh na nájomnom. Na základevyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd
prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie

dňa 13.08.2012, vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 13.08.2012, účasť na pojednávaní dňa
13.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 15.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.03.2013, účasť na
pojednávaní dňa 30.04.2013 účasť na pojednávaní dňa 25.06.2013) 3 x á 58,69 eura, 3 x á 60,07 eura,
1 x á 15,02 eura, 3 x á režijný paušál á 7,63 eura, 4 x á 7,81 € v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 11,
§ 14, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Priznanú odmenu

vo výške 425,43 eura (371,30 + 22,89 + 31,24) súd zvýšil o 20% DPH 85,09 eura. Celkovo súd priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 510,52 eura, ktorú zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1
OSP zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. S napadnutým
rozsudkom nesúhlasia, nakoľko rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci,
na nesprávnych skutkových zisteniach a nevyhodnotení všetkých skutočností relevantných pre

rozhodnutie. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím neposkytol právnu ochranu nájomnému vzťahu,
ale naopak rozhodol tak, že priznal ochranu žalovanému a špekulatívnemu posudzovaniu nájomného
vzťahu ako takého. Žalovaný popiera vznik nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. S uvedenou
argumentáciou sa však súd nevysporiadal. Súd v odôvodení konštatuje, že nájomný vzťah vznikol medzi
účastníkmi konania a žalovaný za obdobie od novembra 2008 nevykonal žiaden právny krok, ktorým

by nájomný vzťah spochybnil. Žalobcom potom nie je zrejmé, aký právny krok by spochybnil nájomný
vzťah,aktoniejenávrhžalovanéhonavyprataniebytuzdôvoduneexistencienájomnéhovzťahuvedený
pod č.k. 19C/66/2011. Uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia.
Ďalej žalobcovia zopakovali, že boli neustále zo strán oboch správcov (žalovaný a JUDr. Pohovej)
zavádzaní a dezorientovaní v tom, kto je prenajímateľom, nakoľko obaja požadovali platenie nájomného

ako aj platby za služby. Následne prišlo k nedorozumeniam z dôvodu uzatvorenia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, vo vzťahu ku ktorej bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, avšak konanie
o povolenie vkladu bolo prerušené. Ohľadom priznania náhrady trov konania žalobcovia uviedli, že
zásadne s tým nesúhlasia, pretože na pojednávaniach sa zúčastňovala JUDr. Mária Hlavatá, ktorá
nie je advokátskou koncipientkou právneho zástupcu žalovaného spoločnosti In Medias Res s.r.o.,

ale advokátskou koncipientkou spoločnosti Advokátska kancelária Korytár s.r.o. Ak sa pojednávaní
nezúčastnil za spoločnosť In Medias Res s.r.o. JUDr. Miloslav Kukučka, mohol splnomocniť len iného
advokáta, nie advokátskeho koncipienta iného advokáta. Žalobcovia zdôraznili, že žalovaný je správcom
konkurznej podstaty a teda sám má právnické vzdelanie a navyše je aj advokát, preto nebolo potrebné
ani účelné nechať sa zastupovať a v zmysle § 150 OSP by mu náhrada trov právneho zastúpenia

nemalabyťpriznaná.Žalobcoviatedanavrhlizmenunapadnutéhorozsudkutak,ževýpoveďžalovaného
z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 daná žalobcom je neplatná a žalovaný je povinný nahradiť žalobcom
trovy právneho zastúpenia.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a navrhuje jeho potvrdenie. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru dostatočne vyporiadal

s otázkou vzniku nájomnej zmluvy. Je bez právneho významu, že argumentácia žalovaného o vzniku
nájomného vzťahu konkludentným spôsobom je opačná, súd prvého stupňa danú otázku posúdil
rovnako ako v ďalších cca 50 konaniach o vypratanie bytu. Aj samotní žalobcovia trvali na tom, že
boli splnené všetky podmienky na vznik nájomnej zmluvy. Nie je sporné, že suma nájomného nebola
autoritatívne určená žalovaným, žalovaný však listom uvádzal žalobcom, že majú platiť nájomné v

rovnakej výške ako doteraz, žalobcom bola táto skutočnosť známa, žalobcovia nájomné v tejto výške v
období november - december 2008 žalovanému aj platili, žalobca v 1. rade bol členom petičného výboru,
a sám uviedol, že s ostatnými členmi sa dohodli, že platby budú poukazovať na účet žalovaného. K
tvrdeniam žalobcov, že zo strany oboch správcov boli zavádzaní, komu majú platiť, sa súd prvého stupňa
vysporiadal, keď uviedol, že ak by žalobcovia voči správcovi konkurznej podstaty TAZ a.s. aj nejaký

preplatok mali, tento sa nemôže započítať s nedoplatkom, ktorý vznikol žalobcom voči žalovanému,
nakoľko ide o iný subjekt, a dokonca ani proti pohľadávke žalobcov voči úpadcovi TAZ š.p., nakoľko
to § 54 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zakazuje. K náhrade trov právneho zastúpenia
uviedol, že JUDr. Mária Hlavatá vystupovala v konaní ako advokátsky koncipient spoločnosti Advokátska
kancelária Korytár s.r.o., pričom právny zástupca žalovaného advokátska kancelária In Medias Res

s.r.o.substitučnesplnomocnilanazastupovanievpredmetomkonaníadvokátskukanceláriuAdvokátskakancelária Korytár s.r.o. z dôvodu PN JUDr. Miloslava Kukučku alebo kolízie s iným pojednávaním. K
potrebe zastúpenia v konaní uviedol, že v súčasnosti prebieha asi 100 sporov vyvolaných a súvisiacich s
konkurzom, kde žalovaný vystupuje ako účastník konania, preto je objektívne nemožné, aby vo všetkých

vystupoval osobne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania (§ 201 OSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom
stanovenej lehote - včas (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP) a dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednomyseľne(§3ods.9zákona
č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého

stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a OSP bez nariadenia pojednávania a
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zák. č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za zrozumiteľné, preskúmateľné
a aj dostatočne odôvodnené, pričom sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa. Žalobcovia okrem
poukázania na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť rozhodnutia neuvádzajú žiadnu vecnú alebo právnu
argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné sa v odvolacom konaní vyrovnať.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dodáva nasledovné.

Jednou z možností zániku nájmu bytu je výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi, pričom zákon
taxatívne stanovuje dôvody, z ktorých môže dať prenajímateľ nájomcovi výpoveď. Prenajímateľ môže
dať nájomcovi výpoveď aj z dôvodu, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu
bytu, pričom zákon za takéto hrubé porušenie povinností nájomcu považuje aj nezaplatenie nájomného
alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Pre platnosť

výpovede z nájmu bytu z tohto dôvodu musia byť teda splnené podmienky, že nájomca nezaplatil
prenajímateľovi nájomné za čas dlhší ako 3 mesiace, pričom v čase výpovede tento dlh stále existuje. Pri
tomtovýpovednomdôvodezákonodarcaposkytolnájomcoviurčitúdodatočnúochranu-ochrannúlehotu
v dĺžke šiestich mesiacov, o ktorú sa predlžuje výpovedná trojmesačná lehota, ale len v tom prípade,
ak nájomca prenajímateľovi preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Ak by nájomca

prenajímateľovi preukázal, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi, výpovedná lehota by sa
mu predĺžila o 6 mesiacov. Stav hmotnej núdze však musí preukázať najneskôr do konca výpovednej
lehoty. Ak by nájomca preukázal svoj stav hmotnej núdze a zároveň by pred uplynutím ochrannej lehoty
zaplatil dlžné nájomné, alebo by sa dohodol s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, dôvod výpovede
by zanikol, a teda nájomný vzťah by ďalej trval.

V predmetnom konaní nie je sporné, že vlastníkom a prenajímateľom predmetného bytu je žalovaný.V prvom rade je k námietkam odvolateľov - žalobcov potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa
dostatočne zaoberal existenciou nájomného vzťahu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nájomný vzťah
vznikol konkludentne tým, že správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. prvý krát od žalobcu prijal

platbu za užívanie bytu a túto mu následne nevrátil (november 2008). Bol teda zrejmý predmet nájmu,
jeho subjekty a aj nájomné. Skutočnosť, že žalovaný neskôr (podaním žaloby o vypratanie bytu v roku
2011) spochybňoval konkludentný vznik nájomného vzťahu, nemá na jeho vznik žiaden dopad.

V konaní bolo preukázané, že žalobcovia mali dlh na nájomnom za obdobie od apríla 2008 do novembra
2008 a čiastočne za december 2008 vo výške 410,37 eura, ktorý pred doručením výpovede, rsp.

doposiaľ existoval, žalobcovia neprejavili žiaden skutočný záujem ho vyrovnať a neplatenie nájomného
v uvedenej výške adekvátne nezdôvodnili. Ako už správne uviedol súd prvého stupňa, nakoľko
žalovaný (úpadca TAZ š.p.) je od 12.09.2007 v konkurze, v zmysle § 54 ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, nie je možné voči úpadcovi započítať pohľadávky, ktoré neboli prihlásené do konkurzu.
Žalobcovia nepreukázali, že by dlžné nájomné následne zaplatili, v čase doručenia výpovede žalobcovia
mali stále dlh na nájomnom za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Boli teda splnené všetky zákonné

predpoklady na platnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného.

Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím aj v časti náhrady trov prvostupňového konania.
Súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania, keď priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v spore plne úspešnému žalovanému a trovy určil v správnej výške. K námietke
žalobcov v odvolaní, že žalovaný má právnické vzdelanie, preto nebolo potrebné a účelné právne

zastúpenie, a sú to dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 OSP na nepriznanie náhrady trov
konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 93/2012. Názor,
podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny
advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi,
zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku

znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo
sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v
rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 OSP, ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti
účastníkov občianskeho súdneho konania. K uvádzaným skutočnostiam o substitučnom splnomocnení
treba dať za pravdu žalovanému, že JUDr. Mária Hlavatá sa pojednávaní zúčastňovala ako advokátsky

koncipient advokátskej kancelárie AK Korytár s.r.o., pričom táto advokátska kancelária bola substitučne
splnomocnená advokátskou kanceláriou In Medias Res s.r.o., o čom svedčia aj plnomocenstvá na
jednotlivé pojednávania založené v spise. V zmysle § 25 OSP splnomocnený advokát sa môže dať ďalej
zastupovať advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva, alebo iným advokátom ako substitútom.
Žiadne ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky následne substitúta (ako advokáta vo

všeobecnosti) nelimituje v možnosti poveriť týmto substitučným úkonom advokátskeho koncipienta na
základe§16ods.2ZoA.Inýmislovami-substituujúciadvokátniejebezvýhradnepovinnýkonaťosobne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa
a ďalej poukazuje na jeho odôvodnenie.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolací súd ho v zmysle § 219

ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods.
1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným
žalobcom. Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 eura,
ktorá pozostáva z odmeny za úkon vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 eura, 7,81 eura režijný paušál

a k tomu DPH 13,58 eura.

Poučenie:Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.