Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžd/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201521
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013201521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu JUDr. R.
N., trvale bytom, G., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-KE-KDI2-P-123/2013-P zo dňa 28. októbra
2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/233/2013-33 zo dňa 18.
júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/233/2013-33 zo dňa

18. júna 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie o priestupku

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade č. k. ORPZ-MI-ODI2-P-729/2012 zo
dňa 23. augusta 2013 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. KRP-KE-KDI2-P-123/2013-P zo dňa 28.
októbra 2013 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom
v čase spáchania skutku (ďalej len „ZoP“), pretože svojim konaním porušil § 16 ods. 4, § 137 ods. 2
písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom od 1. novembra 2011 (ďalej len „ZCP“) tým, že

dňa 3. novembra 2012 v čase o 12:02:01 hod. na štátnej ceste č. I/50 v obci Pstruša, v smere jazdy
od mesta Zvolen k mestu Detva osobné motorové vozidlo ev. č. L. značky Citroen, pričom prekročil
najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci určenú všeobecným záväzným právnym predpisom o cestnej
premávke 50 km za hodinu o 27 km, teda v meranom úseku prechádzal rýchlosťou 77 km/hod, čo mu
bolo namerané laserovým rýchlomerom Ultra Lyte LTI 20-20 100 LR.

Za tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ s poukázaním na § 12 ods. 2 zákona

o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 150 €. Zároveň bol podľa § 79 ods. 1 Zákona o
priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.II.

Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Košiciach na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané

a žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
z administratívneho spisu žalovaného vyplýva nepochybne, že žalobca sa dopustil priestupku dňa 3.
novembra2012včaseo12:02:01hod.,keďženaštátnejcesteč.1/50vobciPstrušaprekročilmaximálne
povolenú rýchlosť 50/hod. o 27 km, teda žalobca jazdil 77 km/hod. Zo správy o výsledku objasňovania
priestupku jednoznačne vyplýva, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený a zadokumentovaný,
o čom svedčí prístroj na meranie rýchlosti laserový rýchlomer Ultra Lyte LTI 20-20 100 LR s certifikátom

o overení podľa § 15 zákona č. 142/2000 Z. z. v znení zákona č. 431/2004 Z. z. Žalobca v
čase spáchania priestupku nepodpísal správu o výsledku objasňovania priestupku, čo vyvracia jeho
tvrdenia v žalobe, že ho policajti nevyzvali podpísať žiadny záznam. Tým, že službukonajúci policajti
vykonali fotodokumentáciu z predmetného priestupku, bolo zrejmé, že žalobca sa dopustil dopravného
priestupku, a to nameranej vyššej rýchlosti - 77 km/hod., čo je porušením § 16 ods. 4 zákona č.

8/2009 Z. z.. Námietky žalobcu v podanej žalobe týkajúcej sa postupu hliadkujúcich policajtov súd
považoval za právne irelevantné, pretože podstatné skutočnosti, ktoré sa týkali prekročenia povolenej
rýchlosti žalobca v žalobe nenamietal. Správne orgány vyhoveli námietke žalobcu, pokiaľ ide o výsluch
policajtov, ktorý sa uskutočnil dňa 28. marca 2013 (R. Q.), pričom úradný záznam zo dňa 31. marca
2013 potvrdzuje, že žalobca v čase spáchania dopravného priestupku s členmi hliadky nespolupracoval,

údajne sa správal arogantne a blokovú pokutu odmietol zaplatiť. Správu o výsledku objasňovania taktiež
odmietol podpísať, čo potvrdzuje predmetný úradný záznam podpísaný ppor. A. T.. Správanie žalobcu
nie je relevantné pre posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd sa nestotožnil so žalobnými námietkami žalobcu, ktoré v prevažnej miere spočívajú v
postupe policajtov vykonávajúcich dozor nad bezpečnosťou v cestnej premávke, pretože uvedený

postup nebol nezákonný. Dokumentácia zisteného dopravného prostriedku nasvedčuje tomu, že
žalobca v obci Pstruša v inkriminovanom období prekročil povolenú rýchlosť, teda dopustil sa
dopravného priestupku.

Podľa§16ods.4zákonač.8/2009Z.z.,vodičsmievobcijazdiťrýchlosťounajviac50km.h-1,aakidepo
diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. Z administratívneho spisu žalovaného

jednoznačne vyplýva, že táto rýchlosť bola prekročená a nie je dôvod pochybovať o meraní rýchlosti
prístrojom, ktorý v tom čase bol použitý k meraniu. Pokiaľ došlo k uvedenému priestupku, pricstupca
zodpovedá za priestupok podľa § 137 ods.2 písm. d/ cit. zákona, podľa ktorého prekročením rýchlosti
jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného
zariadenia v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac, sa priestupca dopúšťa

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Vzhľadom na zistenie uvedeného priestupku žalobca bol sankcionovaný podľa § 22 ods. 2 písm. c/
zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch,podľaktoréhoaksažalobcadopustípriestupkuprotibezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. l písm. a/, h/ (správne má byť e), g) až i) - poznámka
odvolacieho súdu), za takýto priestupok je možné uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti

do 3 rokov. Žalovaný aj pri ukladaní uloženej pokuty postupoval v súlade s platnou právnou úpravou,
pričom súd zdôrazňuje, že mu nebol uložený zákaz činnosti do 3 rokov.

III.

Odvolanie, vyjadrenie

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol v ňom, že prvostupňový

rozsudok nie je správny, pretože prvostupňový súd sa nezaoberal všetkými skutočnosťami významnými
pre rozhodnutie a nezaoberal sa vecnou správnosťou námietok žalobcu uvedených v žalobe.
Prvostupňový súd sa v prvom rade nezaoberal námietkou týkajúcou sa postupom hliadkujúcich
policajtov. Nie je pravdivé tvrdenie v odôvodnení prvostupňového rozsudku, že nenamietal skutočnosti
týkajúce sa údajného prekročenia maximálnej dovolenej rýchlosti ním riadeného vozidla. To, ženeprekročil predpísanú rýchlosť, je zrejmé z obsahu jeho výsluchu, z obsahu výsluchu svedka, ktorý bol
vypočutý a nevyplýva to ani z postupu a konania policajtov. Kontrolu vykonával jediný policajt, nie dvaja,
ďalší policajt kontroloval iné vozidlo. Policajt, ktorý vykonával jeho kontrolu, skontroloval jeho doklady

a vozidlo a bez toho, aby mu čokoľvek o údajnom priestupku oznámil, vrátil mu doklady, pozdravil a
žalobca odišiel. Nevyzval ho nič podpísať. Nehovoril nič o pokute.

V priestupkovom konaní boli porušené ustanovenia procesného predpisu upravujúce vykonávanie
dokazovania. Správny orgán v priestupkovom konaní má vykonať dokazovanie navrhnuté účastníkom
priestupkového konania. Navrhol vykonať výsluch policajtov. Ten urobený nebol, bol do spisu pripojený

úradný záznam datovaný 31. marca 2013 z údajného vyjadrenia policajtov zo dňa 28. marca 2014
(správne má byť 2013). Vyjadrenie, prípadne úradný záznam, nie je dôkazným prostriedkom o vykonaní
výsluchu. Nie je to to isté, preto nie je možné tvrdiť, že bol vykonaný výsluch. Úradný záznam 31.
marca 2013 o výsluchu dvoch policajtov je nevieryhodný aj preto, že je zjavne nepravdivý, obsah
týchto údajných dvoch záznamov je napísaný v podstate rovnako, používajú sa rovnaké formulácie,
skladby viet, rovnaký postup pri popísaní okolností, čo nasvedčuje tomu, že záznamy napísal niekto bez

prítomnosti policajtov a potom len nepatrne zmenil prvý záznam a vyfabrikoval druhý záznam. Novotou
v týchto záznamoch je, že žalobca sa podľa ich obsahu mal správať arogantne. To nie je pravda, celý
život sa správa slušne a vie, že niečo takéto sa nikdy pri žiadnej kontrole, ani inej podobnej situácii
nestalo. Nasvedčuje to nepravdivosti úradných záznamov z 31. marca 2013.

Pokiaľ sa týka zistenia a zadokumentovania jeho údajného priestupku, považuje tieto skutočnosti za

nepravdivé najmä preto, lebo tieto údaje sú v rozpore so všetkými ostatnými skutočnosťami. Nazdáva
sa, že ide o zmanipulované a pozmenené dokumenty. V kritickom čase pred kontrolou, ani pri kontrole
žiaden z policajtov netvrdil, že spáchal priestupok, čo považuje za dôkaz toho, že riadil dovolenou
rýchlosťou. On i jeho spolujazdec potvrdili, že žalobca priestupok nespáchal. Celé priestupkové konanie
považuje za bezdôvodné šikanovanie policajnými orgánmi, pretože sa koná z nejestvujúcej príčiny a

spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom upravujúcim priestupkové konanie, ktorým je aj zákon o
správnom konaní č. 71/1967 Zb. v platnom znení.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na stanovisku vyjadrenom v jeho rozhodnutí o

odvolaní, ako aj na skutočnostiach, uvedených v stanovisku k žalobe; má za to, že žalobca sa dopustil
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o
priestupku a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s
§ 211 a nasl. OSP ) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie 18. júna 2014. Odvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu žalobcu

nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore
s verejným záujmom.Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 10. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP ).

Podľa § 2 ods. 1 ZoP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem
spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ ZoP účinného od 1. novembra 2011, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú

v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným
zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac.

Odvolací súd neakceptoval námietku žalobcu súvisiacu s tvrdením, že na mieste, na ktorom ho zastavil
policajt a kontroloval mu doklady, nebol prítomný pri jeho vozidle ďalší policajt a nebolo mu oznámené
žiadne spáchanie priestupku, ani sa nesprával arogantne.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že správne orgány aplikovali

správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu.
Krajský súd v Prešove preto nepochybil, keď zamietol žalobu. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním
súdu prvého stupňa, že laserovým rýchlomerom Ultra Lyte LTI 20-20 100 LR bolo preukázané
prekročenie rýchlosti v obci vozidlom patriacim manželke žalobcu, ktoré v tom čase riadil žalobca a tiež,
že v spise založené fotografie obsahujú obrázok vozidla, na ktorom jazdil v čase skutku žalobca a že

s fotografiami nebolo manipulované.

Rovnako odvolací súd zistil, že správa o výsledku objasňovania obsahuje údaje o spáchanom priestupku
ako aj údaje o vodičovi - žalobcovi, ako aj údaj, že správu žalobca odmietol podpísať. Ďalej sa v
spise nachádzajú písomnosti vytvorené žalobcom, ktoré napádajú rozkaz o uložení sankcie a z týchto
jednoznačne vyplýva predovšetkým neopodstatnenosť tvrdenia žalobcu o tom, že nebol hliadkou,

ktorá ho pri spáchaní priestupku zastavila, poučený o tom, že sankcia bude v blokovom konaní
miernejšia ako v rozkaznom konaní. Neuvádzal, že by sa priestupku nedopustil. Manželka žalobcu
síce jednoznačne potvrdila verziu žalobcu, že príslušníci polície, ktorí zastavili ich vozidlo, neoznámili
spáchanie priestupku, ale len skontrolovali manželove - žalobcove doklady a prepustili ich bez ďalšieho
ďalej, ale na druhej strane záznam a podané vysvetlenia príslušníkmi polície, ktorí priestupok zistili v

hliadkovej činnosti ako prví, jednoznačne potvrdili spáchanie priestupku žalobcom.

Z takto vykonaných dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydané a preskúmavané rozhodnutia, aj odvolací
súd mal za to, že skutkový stav bol zistený nepochybne.

Aj bez výpovedí manželky žalobcu, či úradných záznamov príslušníkov, je z fotografie laserového
rýchlomera Ultra Lyte LTI 20-20 100 LR z 3. novembra 2012 o 12:02:01 hod. v vyhotoveného v obci

Pstruša zrejmé, že osobné motorové vozidlo ev. č. L. značky Citroen, jazdilo v obci (s povolenou
najvyššou rýchlosťou 50 km/hod.-1) po ceste č. I/50 v smere od mesta Zvolen k mestu Detva rýchlosťou
77 kilometrov za hodinu. Z výpovedí žalobcu a jeho manželky je zrejmé a nepochybne preukázané, že
vozidlo v tom čase riadil žalobca.

Bez ďalších dôkazov a ich spochybňovania (najmä úradných záznamov príslušníkov, či nimi podaných

vysvetlení) je teda možné konštatovať, že skutok sa stal, naplnil zákonné znaky uvedeného priestupku
a dopustil sa ho žalobca.

Odvolací súd konštatuje, že i v prípade, ak by v nevzal do úvahy neskoršie výpovede a tvrdenia
konajúcich príslušníkov, na čo však niet zákonného dôvodu, pretože i úradný záznam zo dňa 31. marca
2013 aj vysvetlenia podané dňa 28. marca 2013 boli vykonané v súlade so zákonom o priestupkoch a

správnymporiadkomatedanietdôvoduichspochybňovať,itakfotografiavozidlalaserovéhorýchlomera
a výpovede žalobcu a jeho manželky o tom, že žalobca bol v čase vyhotovenia fotografie vodičom, sú
dostatočnými dôkazmi pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h/ ZoP.

Vzhľadom na rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný ORPZ ODI Michalovce pod č.: ORPZ-MI-
ODI2-P-729-2012 zo dňa 3. decembra 2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 150 Eur, nemohlabyť uložená v ďalšom priestupkovom konaní o tom istom priestupku prísnejšia sankcia, a teda ani zákaz
činnosti.

Z týchto nepochybných zistení mal odvolací súd za preukázané spáchanie priestupku podľa § 22 ods.

1, písm. h/ ZoP žalobcom, skutkom uvedeným v úvode tohto odôvodnenia.

Rovnako sankcia - pokuta 150 € - uložená za zistený priestupok sa so zreteľom na nameranú rýchlosť
a záznamy žalobcu vodiča v evidenčnej karte, štyri za rýchlosť, javí skôr mierna než prísna.

Spôsob správania sa žalobcu po zastavení jeho vozidla v obci Pstruša nebol predmetom tohto
konania, pretože na hodnotenie správania sa žalobcu, pokiaľ priamo neovplyvnilo priebeh a výsledok
priestupkového konania, nemá správny súd právomoc.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V.

Trovy konania

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože

žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.