Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205422
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113205422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: N. C., nar. X.X.XXXX, T. XXX,
zastúpeného: Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho 3,
Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho
3, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23. októbra 2013 č. k.
10C/52/2013-143, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa o odklade vykonateľnosti tak, že návrh žalobcu v tejto časti z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 10C/52/2013-143 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 2C/2955/2012 zo dňa 19.01.2012. Zároveň odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 2C/2955/2012 z 19.10.2012

v plnom rozsahu až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
10C/52/2013.Otrováchkonaniabuderozhodnutédo30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca požiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 2C/2995/2012 zo dňa 19.1.2012. Návrh odôvodnil neplatnosťou rozhodcovskej
doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila tak nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Pre neplatnosť rozhodcovskej doložky sa
domáhal zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v rámci osobitných
zmluvných dojednaní, ktoré boli samostatne podpísané žalobcom. Návrh na začatie konania nebol
podaný v zákonom stanovenej lehote.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci dňa 22.12.2008 uzavreli poistnú zmluvu
na dobu 10-tich rokov, pričom žalovaný oznámil žalobcovi listom z 8.12.2011 zánik poistenia z dôvodov

doručenia žiadosti žalobcu na zrušenie poistnej zmluvy. Žalovaný si uplatnil na Arbitrážnom súde
v Košiciach právo na zaplatenie sumy 217,94 eur s odkazom na časť 12 ods. 7a Všeobecných
poistných podmienok. Čo sa týka výberu rozhodcovského súdu, tak rozhodcovská doložka je v predtlači
Všeobecných poistných podmienok, a to v Osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve.Tieto osobitné dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň ako poistná zmluva, t. j. 4.5.2008.
Preto vo veci rozhodoval rozhodcovský súd na základe právoplatnej uzavretej rozhodcovskej doložky k
poistnej zmluve. Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964

Zb., ktorý pojednáva o spotrebiteľských zmluvách. Úverová zmluva je hodnotená ako spotrebiteľská
zmluva, pretože ju uzatváral žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako právnickou osobou, ktorá v
predmete podnikania má poisťovacie služby. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky vytvárajúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Potom takéto neprijateľné zmluvné

podmienky sú neplatné. Samotné rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z., kde
podľa § 40 ods. 1 zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak podľa písm. c/ jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. e/ pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Keďže podľa § 41
ods. 1 zákona možno podať žalobu do 30-tich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku na

príslušný súd, tak zo strany žalobcu táto lehota bola dodržaná. Okresný súd musel riešiť predbežnú
otázku zákonnosti - rozhodcovského konania. Tu dospel k záveru, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy
boli porušené práva spotrebiteľa, pretože rozhodcovská zmluva nevyjadrovala slobodnú autonómnu
vôľu žalobcu pri podpise takejto rozhodcovskej zmluvy. Zo strany žalovaného nebol produkovaný
žiadny dôkaz na opak tvrdení žalobcu, že nedošlo k slobodnému rozhodnutiu pri zvolení riešenia

sporov v rozhodcovskom konaní. Žalobca nebol žiadnym spôsobom oboznámený s rozdielnosťou medzi
rozhodcovským a súdnym konaním. Bolo povinnosťou žalovaného objasniť, prečo to preukázateľne
nespravil. Preto súd vyhovel návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods.
1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 Z.z..

Čo sa týka námietky nepodpísania návrhu na začatie konania právnym zástupcom žalovaného, táto
vada návrhu bola odstránená a lehota bola zachovaná.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde o trovách konania súd
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného žalobca zmeškal prekluzívnu
30-dňovú lehotu na podanie žaloby aktívne nelegitimovaným subjektom JUDr. N., ktorá nebola
splnomocnená žalobcom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v jeho mene a
v jeho zastúpení. Žalovaný poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom sám žalobca bol

nečinný v prípadoch vydania rozhodcovského rozsudku, keď nevyužil právo na podanie odporu. Naviac,
poukazuje na to, že poistnú zmluvu uzavrel tretí subjekt, a to finančný agent p. O. D.. Tá mala
vyhotoviť záznam o požiadavkách a potrebách klienta, kde sa upozorňuje aj na existujúcu rozhodcovskú
doložku, ktorú žalobca mohol alebo nemusel podpísať. Súd sa ale priklonil k tvrdeniu žalobcu o
nutnosti podpísať rozhodcovskú doložku, pričom nijak neobjektivizoval a nedokazoval pravdivosť tvrdení

žalobcu na podpis rozhodcovskej doložky. Poistná zmluva nebola uzavretá v tiesni, pričom Osobitné
zmluvné dojednania sú výrazne oddelené od samotných Všeobecných poistných podmienok. Osobitné
dojednania nie sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok, preto je mylné tvrdenie žalobcu, že sa
domnieval, že podpisuje poistnú zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ústavný súd Slovenskej
republiky už rozhodoval o identickej rozhodcovskej doložke a rozhodnutie okresného súdu zrušil. Preto

nemožno rozhodcovskú doložku hodnotiť ako nekalú podmienku, pretože rozhodcovské konanie je
súčasťou legislatívne upraveného procesu.

Odvolateľ je toho názoru, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, čo vyplýva z
podpisu Osobitných zmluvných dojednaní k Zmluve č. 01/2007. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného

súdu a návrh zamietnuť v celom rozsahu. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania.

Žalobca v podanom odvolaní žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Ak by žalobca odmietol
podpísať Osobitne zmluvné dojednania, tak podpísaním Všeobecných poistných podmienok by
súhlasil aj s časťou XV. týkajúcou sa rozhodcovského konania. Ak Všeobecné poistné podmienky

sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, potom podpisom poistných podmienok žalobca prevzal
aj povinnosť riešiť spory pred Arbitrážnym súdom. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvne ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dohodnuté. Ak spotrebiteľ nemohol zmluvné podmienky ovplyvniťpodstatným spôsobom, potom aj dojednanie rozhodcovskej doložky je neplatné. Navrhuje odvolaciemu
súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobca podal 25.2.2013 žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach
vydaného 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2995/2012. Dôvodom napadnutia rozhodcovského rozsudku bolo
porušenie práva spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, kde rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, je neplatná. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu spotrebiteľských práv
žalobcu. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bol predchádzajúci poistný vzťah - poistná
zmluva medzi žalobcom ako poistníkom a žalovanou obchodnou spoločnosťou ako poisťovacou

spoločnosťou, ktorú poistnú zmluvu uzavreli dňa 22.12.2008. K zániku poistenia došlo na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 23.6.2010, kde následne žalovaný listom z 8.12.2010 oznámil, že ku dňu
23.12.2010 dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. V súvislosti
so zánikom poistenia žalovaný potom požadoval na poistníkovi preplatenie sumy 217,94 eur, ktoré podľa
Všeobecných poistných podmienok, a to časti XVII. ods. 7a riešia otázku nároku poisťovacej spoločnosti

voči poistenému na nákladoch na uzavretie poistenia. O tomto nároku rozhodoval rozhodcovský súd
rozsudkom zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/2955/2012, ktorý bol žalobcovi doručený 31.1.2013. Žalobca
využil právo dané mu zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, kde podľa § 41 ods. 1 žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do 30 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušeniu rozhodcovského

rozsudku. Zo strany žalovanej spoločnosti bola podaná námietka, že plnomocenstvo na podanie
žaloby nebolo podpísané splnomocneným zástupcom, preto žaloba nebola podaná včas. Odvolací súd
poukazujenato,ževadynávrhuvchýbajúcompodpísaníplnomocenstvaneznamenajúpreklúziunároku
žalobcu na podanie žaloby, ak vada žaloby by bola neskôr odstránená. Preto je potrebné vychádzať z
toho, že žalobca podal žalobu v prekluzívnej 30-dňovej lehote, ako to vyplýva z § 41 ods. 1 zákona.

Žalobca v konaní namieta neplatnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244 domáhať sa zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Podľa žalovanej obchodnej
spoločnosti ale došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, čo vyplýva zo Všeobecných
poistných podmienok a osobitne vymedzenej časti tzv. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k

Poistnej zmluve č. 4376800127, ktoré sú nezávislé od Všeobecných poistných podmienok a ktoré
poistník nemusel podpísať. Je potrebné prisvedčiť tomu, že Všeobecné poistné podmienky končia
časťou XVII. bodom 12 a podpisom poistníka a za nimi nasledujú Osobitné zmluvné dojednania č.
1/2007 k poistnej zmluve, ktoré sú takisto samostatne podpísané poistníkom - žalobcom. Žalobca na
pojednávaní 23.10.2003 uviedol, že nikdy nebol poučený o následkoch pre poistníka, pokiaľ uzatváral

rozhodcovskú zmluvu. O rozhodcovskom konaní sa dozvedel až prvýkrát, keď dostal rozhodnutie
z Košíc. O rozhodcovskom konaní nebol nikdy informovaný, naviac ani nečítal Všeobecné poistné
podmienky alebo časť Osobitné dojednania, ktoré sú uvedené v záverečnom rámčeku. Naviac, zmluvu
s ním uzatvárala p. O. N., ktorá je z jej obce a po vydaji sa volá O. D.. Táto poisťovacia agentka ho
skôr informovala o výhodách poistenia, kde riešila skôr otázku poistného vzťahu a nárokov z poistenia,

nie o tom, čo je rozhodcovské konanie. Keď podpisoval zmluvu, mal možnosť buď podpísať dvakrát
VšeobecnépoistnépodmienkyaOsobitnédojednaniaalebozmluvuakotakú nepodpísať.Nemalžiaden
výber v rozhodovaní, buď príjme zmluvu ako celok aj s poistnými podmienkami a osobitným dojednaním
alebo zmluvu nepodpíše. Mal obmedzené možnosti rozhodovania.

Je potrebné prisvedčiť tomu, že záznam o požiadavke a o potrebách klienta k poistnej zmluve (č. l.
42) skôr rieši podmienky uzavretia poistnej zmluvy, čo svedčí o tom, že poisťovací agent sa dojednával
so žalobcom len na uzavretí poistnej zmluvy, a ťažko predpokladať, aby mu súčasne vysvetlil aj záver
Všeobecných poistných podmienok, a to Osobitné zmluvné dojednania v bode 2, že poistník (poistenec)
a poisťovňa tým vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu

v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodov účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle článku 15 v časti
týchto PVPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Ak by sme vychádzali
z toho, že nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky,tak v časti XV. Všeobecných poistných podmienok je uvedené v bode 1, že poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. V tomto prípade dvakrát žalovaný poistil poistníka k rozhodcovskému

konaniu, a to jednak vo Všeobecných poistných podmienkach a súčasne v Osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú súčasťou poistných podmienok. Argumentácia žalovaného o tom, že žalobca
sa mohol rozhodnúť o tom, či podpíše alebo nepodpíše zmluvu aj s rozhodcovskou doložkou nie
sú pravdivé, pretože podpisom Všeobecných poistných podmienok sa žalobca tak či tak zaviazal k
rozhodcovskému konaniu. Ak Všeobecné poistné podmienky sú už vopred formulované a chýba tu vôľa

alebo aj možnosť protistrany niečo meniť na Všeobecných poistných podmienkach, tak chýba sloboda
vôle účastníka na uzavretie takejto zmluvy. Naviac, Občiansky zákonník č. 40/1994 Zb. v § 788 ods. 3
uvádza, že súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky),
na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu,
kto s poisťovňou zmluvu uzatváral, oznámené.

Ak zákon č. 244/2002 Z.z. v § 3 ods. 1 rieši rozhodcovskú zmluvu ako dohodu medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní, tak podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písanú
formu, inak je neplatná. Je právne pochybné uzatvárať rozhodcovskú zmluvu s odkazom na Všeobecné

obchodné podmienky. Naviac, je to nekalá praktika, ak Všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali
bližšie riešiť otázku poistenia medzi poistníkom a poisťovacou spoločnosťou, uzatvárajú ďalšiu novú
zmluvu,odosahuktorejnemusímaťúčastníkvedomosť.VtomtoprípadeVšeobecnépoistnépodmienky
obsahujú v časti XV. či v Osobitných zmluvných dojednaniach osobitnú zmluvu o rozhodcovskom
konaní. Sú judikované rozhodnutia súdov Slovenskej či Českej republiky o tom, že Všeobecné obchodné

podmienky nemajú vytvárať ďalšie nové zmluvné záväzky účastníkov. V danom prípade ale Všeobecné
poistnépodmienkysúklasickýmprípadomtoho,keďdoVšeobecnýchpoistnýchpodmienokjezačlenený
aj nový záväzok, odlišný od poistného vzťahu, a to rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní.
Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, dáva jedine možnosť výberu poistníka
na poistné varianty, ale vo Všeobecných poistných podmienkach nie je daná možnosť na výber, či

chce alebo nechce poistník riešiť spory v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Naviac
formulácia, že namiesto súdneho konania z dôvodov účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobuje
rozhodcovskému konaniu, ako keby súdnym konaniam takého atribúty vopred chýbali. Chýba tu
vymedzenie spravodlivosti rozhodovania sporu medzi účastníkmi z poistnej zmluvy, čoho konkrétne
dôsledkom je aj rozhodcovský rozsudok, ktorý zaviazal žalobcu zaplatiť náklady súvisiace s uzavretím

poistenia, a bolo by zaujímavé zistiť, či k takej istej povinnosti nie je zaviazaný aj poisťovací agent v
prípade vrátenia provízie za predčasne ukončený poistný vzťah. Túto okolnosť ale neskúmal ani okresný
súd. Zo strany odvolacieho súdu je táto otázka položená len v súvislosti s inými obdobnými súdnymi
konaniami žalovanej poisťovacej spoločnosti.

Ak okresný súd naznačil, že žalovaná obchodná spoločnosť nijako nepreukázala skutočnosť, že
bola tu možnosť voľby pre poistníka rozhodnúť sa pre rozhodcovské konanie alebo nesúhlasiť s
rozhodcovskou doložkou, potom je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že za individuálne dojednanie zmluvného ustanovenia sa nepovažuje také, s ktorým má
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné

poistné podmienky boli v predtlači, ich obsah žalobca ako poistník nemohol ovplyvniť, preto sa nedá
konštatovať,žedošlokindividuálnemudojednaniurozhodcovskejdoložky.Rozhodnutieokresnéhosúdu
je správne, pokiaľ s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. konštatoval dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože účastník rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,

pokiaľ pre neplatnú rozhodcovskú doložku zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2955/2012.

Odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o odložení vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, pretože ak je právoplatné rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

potom nie je čo odkladať pri vykonateľnosti zrušeného rozhodcovského rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách celého konania.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.