Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218125
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113218125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.JanyBurešovejvprávnejvecižalobcu:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX
XX W., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému Z. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
V.., v konaní o zaplatenie 1.979,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 7C/103/2013-44 zo dňa 18.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu v

prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu427,32
Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 427,32 Eur odo dňa 02.01.2011 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 369 ods. 1; 497; 502 ods. 1, 2; 503 ods. 1 až 3 Obchodného
zákonníka, §§4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., §§ 3 ods. 1; 39; 457 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bola

dňa 30.09.2008 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 995,82 Eur a revolvingový úver vo výške 517,29 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v
mesačných splátkach vo výške 1.924,- Sk s dátumom prvej splátky splatnej dňa 14.11.2008 a poslednou
splatnou dňa 14.04.2011. Ročná, percentuálna miera nákladov pri úvere predstavovala 73,38 % a pri
revolvingu 63,63 %. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 77,05 % a pri revolvingu 71,35 %.Úverová zmluva zo dňa 30.09.2008 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného
zákonníka. Zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,

teda záväzkové vzťahy, ktorá na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú výlučne Obchodným
zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov je upravená v zákone č. 258/2001 Z.z. a je iba špeciálnou
úpravou Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Je nepochybné, že Zmluva o úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 30.09.2008 je úverovou
zmluvou. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru
uspokojuje svoje osobné potreby. Zároveň žalobca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené
služby.

Predmetná zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy vzhľadom k tomu,
že bola pripravená vopred, na formulári, vrátane znenia Všeobecných obchodných podmienok, ktorý

formulár textu zmluvy a jeho obsahu vrátane Všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany
právnehopredchodcužalobcupripravenýbezmožnostižalovanéhomeniťobsahatextuvedenejzmluvy.
Jedná sa o klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto
zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy, vzájomných práv a povinností.

Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom

na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku
službe, t.j. k úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich osobných potrieb, žalobca vystupuje
ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu. Spoločným znakom zavedenej úpravy spotrebiteľského
práva v Občianskom zákonníku bolo faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa
a podnikateľa, ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle, v zákonom

predpokladaným dôsledkom.

Súd prvého stupňa dojednanú výšku úrokov pri úvere vo výške 77,05 % a pri revolvingu vo výške 71,35
% považoval za neprimeranú.

Porovnaním úrokových sadzieb prvostupňový súd zistil, že takýto úrok niekoľkonásobne prevyšuje
úrokovú sadzbu, uplatňovanú bankami. Úroky pri úvere predstavujú odplatu (odmenu za užívanie)

požičanej istiny. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné
dohodnúť úroky pri úvere pri poskytnutí peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by
výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala žiadnym obmedzeniam. Aj
v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práva a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy, ktoré sú používané ako kritérium, u ktorých je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie
sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé
správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolností, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.
Ichobsahspočívavuvedenommimoprávnomsúborepravidielchovania,ktorýjevšeobecneuznávaným

vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s
dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych
noriem samé osobe nemajú.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že dohodnuté úroky z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi.Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok, bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho
nepriaznivej.

V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny za užívanie
požičanej istiny), ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je
možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z úveru,
často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne

uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až
úžernícke úroky. Neprimeranou, preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná v
zmluve o úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek.

Úroky v dojednanej výške sú neprimerane vysoké. Prevyšujú úroky v bankách, a to niekoľkonásobne.

Ak žalovaný ako spotrebiteľ má problém splácať istinu, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne
splatenie aj príslušenstva pohľadávky v násobkoch úveru. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov
nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je
spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám.

Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu

niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o
vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.

Poskytovanie úverov je citlivá agenda, pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok.

Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ na finančné služby nezanevrel, aby mohol s prehľadom
zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia.

Súd prvého stupňa poukázal na viaceré právne úpravy kde spravidla cena úverov nesmie prevyšovať 20
% a ďalej konštatoval, že uvedené peňažné plnenia pri úrokovej sadzbe úveru 77,05 % a revolvingu v
sadzbe 71,35 % sú v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sú absolútne neplatné.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe
nej dostal.

Z č.l. 29 súdneho spisu, a to z platobnej histórie vyplýva, že žalovanému bolo zo strany žalobcu celkovo

vyplatených 1 513,11 Eur, a to úver vo výške 995,82 Eur a revolving v sume 517,29 Eur.

Žalovaný celkovo žalobcovi zaplatil 1 085,79 Eur. Rozdiel vo výške 427,32 Eur súd preto zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi v celom rozsahu.Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že výzvou zo dňa 27.06.2010 vyzval žalobca žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy, pričom uvedenú výzvu sa nepodarilo žalovanému doručiť. Zásielka sa dňa
02.07.2010 vrátila žalobcovi s oznámením, že adresát je neznámy.

Na základe toho súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením
dlžnej sumy skôr, žalobca však požaduje priznať úrok z omeškania až odo dňa 02.01.2011, preto v tejto
časti súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi dlžnú sumu od tohto dátumu.

V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu prevyšujúcu
súdom priznané plnenie, žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.

.

Konštatoval, že v tomto konaní bol žalobca v prevažnej miere neúspešný, žalovanému trovy konania
nevznikli, preto ich náhradu účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
záver prvostupňového súdu, že odplata za úver podľa zmluvy o úvere je neprimeraná, je v rozpore so
zákonom, lebo súd prvého stupňa nepoužil príslušnú právnu normu na posúdenie otázky, či odplata za
úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s právnym poriadkom platným a účinným v čase jej
uzavretia. Aj preto súd prvého stupňa nesprávne a v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. konštatoval,

že úroky pri úvere predstavujú odplatu (odmenu za užívanie) požičanej sumy. Občiansky zákonník a ani
iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri úvere, pri poskytnutí peňazí. Z
tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy
a nepodliehala žiadnym obmedzeniam.

V čase uzavretia zmluvy bola výška odplaty za spotrebiteľské úvery regulovaná zákonom č. 258/2001 Z.

z. tak, že bola stanovená maximálna výška tejto odplaty. V deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8300013113 bolo platné a účinné ustanovenie § 3 ods. 10 , 11 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení:

10) Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.

11) Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa

odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Znapadnutéhorozsudkusanedázistiť,prečosúdvovecinepoužilpríslušnúprávnunormu,teda§3ods.
10 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Toto zákonné ustanovenie má
aplikačnú prednosť pred ustanovením Občianskeho zákonníka. Ním upravené obmedzenie maximálnej

výšky odplaty za spotrebiteľské úvery znamená stanovenie hranice, do ktorej hranica odplaty za
úver určená zákonom je primeraná. A to v prípade odplaty za úver poskytnutý na základe Zmluva o
revolvingovom úvere dodržané bolo.

Maximálna výške odplaty za spotrebiteľské úvery vo výške 50.000,- Sk a so splatnosťou v období medzi
1 - 5 rokmi, ktorá bola platná pre zmluvy uzavreté v období od 16.08.2008 do 15.11.2008 (t. j. v čase

uzavretia zmluvy), bola 98,44 %. Výška odplaty za úver podľa zmluvy bola nižšia, a teda v súlade s ust.
§ 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z. z. V tomto prípade rozpor výšky odplaty so žiadnym zákonom
nenastal a je v súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. a s nariadením vlády č. 238/2008 Z. z.
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.Preto podľa žalobcu konajúci súd dospel k nesprávnym záverom o neplatnosti zmluvy a žalobu
nesprávne v časti zamietol. Postup súdu, ktorý porovnáva odplaty za úver poskytnutý na základe
zmluvy s odplatami bánk, nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Aj neskôr zavedená úprava (od

01.06.2010 v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) hovorí o odplate obvyklej na finančnom trhu a nie iba
u bánk, pričom sa zdôrazňuje zohľadnenie finančnej situácie spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
záväzkov spotrebiteľa, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti, t. j. vo výroku
o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobe
vyhovie a žalovaného zaviaže na zaplatenie zvyšných nárokov prevyšujúcich nároky uvedené v I. výroku

a na zaplatenie trov konania žalobcu, alternatívne aby odvolací súd rozsudok v žalobcom napadnutej
časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 28.11.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 427,32 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 427,32 eur od 02.01.2011 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, preto sa rozsudok stal v tejto časti právoplatným (§ 206
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s

dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 (§ 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo

podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd konštatuje, že zo súdom prvého stupňa správne aplikovanej zákonnej úpravy nepochybne
vyplýva, že výška úroku, ktorý požadoval žalobca od žalovaného vo výške 77,05 % a úrok z revolvingu
vo výške 71,35 % nepochybne odporuje zákonu a dobrým mravom.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje úroky v prípustnej výške,
a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39

Občianskeho zákonníka.

Je potrebné zdôrazniť, že ani pri zmluvách o úvere, ktoré sú absolútnym obchodom sa právna
úprava spotrebiteľských vzťahov obsiahnutá v Občianskom zákonníku a zameraná na ochranu práv
spotrebiteľov nemôže vylúčiť. Uvedená právna úprava v Občianskom zákonníku sa preto musí použiť
aj v tomto prejednanom prípade. Smernice Európskej únie totiž kladú štátom explicitnú povinnosť

zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na štatistku vedenú Národnou bankou
Slovenska (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-
urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank), v zmysle ktorej priemerná úroková miera z úverov
obchodných bánk bola vo výške 6,92 %.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že iba samotné úroky nie sú celkovou odplatou. Zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným obsahuje aj ďalšie odplaty (napr. zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu vo
výške 19.048,- Sk). Už z toho je preto potrebné vyvodiť, že do odplaty je potrebné započítať aj všetky
ďalšie sumy a že konečnou odplatou nie sú iba úroky.

Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní predložil prehľad o maximálnej výške odplaty za poskytnutie

spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2008, odvolací súd na tento prehľad neprihliadal v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., keďže v danom prípade nebola naplnená hypotéza právnej normy
obsiahnutá v ustanovení § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd prvého stupňa správne posudzoval, či výška úroku za úver poskytnutý na základe zmluvy je
v súlade s právnym poriadkom platným a účinným v čase jej uzavretia. Odvolací súd k uvedenému

dodáva, že má za to, že výška úrokov závisí iba od dohody účastníkov zmluvy o úvere a že
nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru.

Tak, ako vyššie konštatoval odvolací súd, úrok z úveru a z revolvingu vo výške 77,05 % a 71,35 %

je nepochybne v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ustanovenie § 39 OZ upravujúce
takýto následok právneho úkonu je aplikovateľný aj na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným
dňa 30.09.2008.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú
skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti. Akv odvolaní poukazuje na výšku odplaty, nie ako takú, súd prvého stupňa vyhodnotil za neplatnú, ale za
neplatnú považoval výšku úrokov, ktoré tvoria iba časť odplaty za úver.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu

v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 219 Občianskeho
súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalobca
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešný žalovaný si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.