Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213219915
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213219915.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci starostlivosti o maloletú I.

S., T.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa matky V.. Y. S., T.. X.X.XXXX, H. Y., W. X, zastúpenej JUDr. Slávkou
Kováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a otca M. S., T.. X.X.XXXX, H. I. XX, D. T.
U., zastúpeného JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, v konaní
o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Znižuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. I. T.. XX.X.XXXX zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 100,-
eur mesačne počnúc dňom 21.8.2013 do 19.9.2014, na sumu 130,- eur mesačne od 20.9.2014 do

31.1.2015 a na sumu 180,- eur mesačne od 1.2.2015 do budúcna, ktorú sumu je otec povinný uhrádzať
vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.
25P/291/2010 zo dňa 6.3.2012.

Zamieta návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.8.2013 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu

povinnosť voči maloletému dieťaťu zo sumy 250,- eur na sumu 100,- eur mesačne, čím zmení rozsudok
Okresného súdu Košice II č.k. 25P/291/2010 zo dňa 6.3.2012 čo odôvodnil tým, že od poslednej úpravy
výživné došlo k zmene pomerov na strane otca tým, že sa mu narodilo ďalšie dieťa, čím mu vznikla
ďalšia vyživovacia povinnosť a taktiež došlo na strane otca k strate zamestnania.
Otec navrhol schváliť rodičovskú dohodu, ktorú podpísanú aj matkou priložil k návrhu.
V doplnení návrhu zo dňa 2.10.2013 otec uviedol, že žije dlhodobo D. Í., pričom je v súčasnosti
nezamestnaný, rovnako ako jeho manželka. Ich jediný príjem sú dávky vyplácané štátom a to vo výške

202,90 eur týždenne pre navrhovateľa a 262,- eur týždenne vrátane rodičovského príspevku pre jeho
manželku. Náklady na domácnosť sú nasledovné: mesačný nájom 750,- eur, energie 175,- eur, internet
47,23 eur, zákonné poplatky za TV a rozhlas 13,30 eur, strava a hygienické potreby cca 400,- eur,
oblečenie 70, -eur, telefón 40,- eur. Výdavky spojené s najmladším dieťaťom otca - C. S. S.Z., T..
X.X.XXXX: prvotné náklady 918,83 eur, následná hospitalizácia dieťaťa 150,- eur, priemerné mesačné
nákladynaoblečenieadetsképotreby260,-eur,strava101,20eurmesačne,každálekárskakontrola50,
-eur. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej I. a maloletému C. S. má ešte otec vyživovaciu povinnosť

k plnoletej Z., pričom sa vedie konanie o zníženie výživného na plnoletú Z. zo sumy 250,- eur na 150,-
eur mesačne na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/148/2013.Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.10.2013 uviedla, že síce podpísala dohodu
o znížení výživného, avšak toho času nesúhlasí so znížením výživného, preto že od augusta 2013 otec
je nedostupný, prestal komunikovať, nekontaktuje matku, na maily či telefonáty neodpovedá a prestal

posielať výživné.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2013 navrhla zvýšiť výživné na maloletú I. na 300,-
eur mesačne. Uviedla, že dcéra je žiačkou 8. ročníka F. Y. XX, Y. a chcela by nastúpiť na bilingválne
gymnázium, s čím je spojené doučovanie z matematiky a angličtiny, za ktoré matka hradí 50,- eur
mesačne. Dcéra navštevuje hudobnú výchovu a špecializuje sa na hudobný nástroj flautu a klavír, kde

je hradí spolu 30, -eur mesačne. v septembri 2013 jej uhradila strojček na zuby vo výške 300,- eur a za
každú kontrolu u zubára hradí 6,- eur a taktiež dvojmesačne za úpravu strojčeka 25 - 30 eur. Dcéra má
problémy s trávením, preto jej musí zabezpečiť stravu doma, čím sú zvýšené výdaje, cestovné 10,- eur
mesačne, mobil 10,- eur mesačne, ZRPŠ 25,- eur, kniha NJ 10,- eur, záloha na lyžiarsky výcvik 210,- eur.
Uviedla,žeonahradínájomnézabyt+elektrinu+plynainternevovýške250,-eurmesačne,dopravado
práce vo výške 70,- eur, za mobil 25,- eur mesačne, životné poistenie 150,- eur každý štvrťrok, rovnako

aj na deti hradí úrazové poistenie, v lete zaplatila za letný tábor 200,- eur. Ďalej uviedla, že ona je
konateľkou a spoločníčkou spoločnosti V. G..M..B.., kde jej mesačný príjem činí okolo 400,- eur.

Kolízny opatrovník písomným podaním doručeným súdu dňa 15.10.2013 odporučil upraviť vyživovaciu
povinnosť pre mal. I. S., T.. XX.X.XXXX primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa

s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi, najmä správou
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou kolízneho opatrovníka, mzdovým listom, daňovým
priznaním a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P/291/2010-42 zo dňa 6.3.2012 súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 11C/7/2003 zo dňa 23.4.2004
tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. Z., T.. X.X.XXXX zo sumy 33,20, eur na sumu 250,- eur
mesačne a na I.. I., T.. XX.X.XXXX zo sumy 33,20, eur na sumu 250,- eur mesačne od 10.8.2010. V

čase rozhodovania súdu sa otec nachádzal D. Í. M., kde v roku 2010 jeho ročný príjem činil 16.451,- eur,
čiže mesačný príjem činil 1.370,- eur a v roku 2011 za 5 mesiacov jeho mesačný príjem činil 1.988,- eur,
v roku 2012 príjem činil cca 2.000,- eur mesačne. Otec mal uzatvorené druhé manželstvo. Okrem mal.
I. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Matka v čase rozhodovania súdu mala priemerný čistý mesačný
zárobok 1.260,- eur, uhrádzala z titulu bývania nájom + inkaso 200,- eur + 32,- eur internet. Maloletá I.

navštevovala 5. ročník ZŠ, stravovala sa v šk. jedálni, kde úhrada činila 20,- eur, navštevovala základnú
umeleckú školu s úhradou 45,- eur štvrťročne. Z manželstva rodičov mal. dieťaťa pochádzala aj dcéra
Z. T.. X.X.XXXX, na ktorú bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na sumu 250,- eur mesačne.

Matka na pojednávaní dňa 17.1.2014 k otázke k akým zmenám došlo na jej strane, teda vo vzťahu k

jej zárobkovým a príjmovým pomerom, poukázala na tú skutočnosť, že si založila spoločnosť, pretože
v IT sektore, kde pracuje, je situácia taká, že zamestnávatelia sa snažia tlačiť na svojich pôvodných
zamestnancov, aby sa tieto vzťahy transformovali, teda aby si zakladali spoločnosti s r.o., alebo pracovali
na základe živnosti a tak to bolo aj v jej konkrétnom prípade. Ona si teda založila túto spoločnosť,
v ktorej pracovnú činnosť vykonávala ona sama a zároveň zamestnáva ešte jedného zamestnanca,

avšak práve v tomto období došlo k výraznej zmene, keďže ona pracovala tým spôsobom, že mala
uzatvorené zmluvné vzťahy s dvoma ďalšími podnikateľmi, kde sa jednalo o dve zmluvy, jedna na sumu
500,- eur mesačne a druhá na sumu 5.000,- eur mesačne, tá prvá doposiaľ trvá a u tej druhej došlo
k podstatnej zmene, keďže sa jednalo o zmluvu, kde bola dojednaná trojmesačná výpovedná lehota
a jej bola doručená v minulom roku výpoveď a výpovedná lehota začala plynúť 1.12.2013, teda tento

náš zmluvný vzťah bude ukončený ku koncu februára 2014. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť, ona
potom bola nútená dať výpoveď spomínanému zamestnancovi. V súčasnosti je situácia taká, že síce
má zatiaľ dostatok prostriedkov, keďže má aj nejaké prostriedky našetrené, disponuje približne čiastkou
20.000,- eur, jedná sa sčasti o dedičstvo, sčasti o nakumulované prostriedky z podnikania. Čo sa týka
príjmov, jej príjem za rok 2012 činil čiastku tak, ako bola súdom oboznámená z daňového priznania,

teda daňový základ, za rok 2013 som zatiaľ daňové priznanie nepodával, ale je predpoklad, že daňový
základ a zisk bol približne obdobný, keďže pracovala v oboch rokoch na základe totožných zmluvných
vzťahov. V súčasnosti rokuje s inými zmluvnými partnermi, ale zatiaľ nemá nič podpísané.Čo sa týka zmien vo výške odôvodnených potrieb mal. I., poukázala v plnej miere na obsah svojho
písomného vyjadrenia, ktorý súdu doručila. V školskom roku 2014/2015 nastúpi mal. do 1. ročníka
bilingválneho gymnázia s čím budú zvýšené výdaje a taktiež staršia dcéra Z., ktorá je plnoletá a kde je

vedené osobitné konania, má záujem odísť študovať do Č..

Otec na pojednávaní dňa 5.12.2014 uviedol, že pokiaľ sa má vo svojej výpovedi vyjadriť priebežne a
chronologicky k svojim aktuálnym zárobkovým a majetkovým pomerom a porovnať ich s tými, z akých
súd vychádzal pri svojom poslednom rozhodovaní, poukazuje na to, že on v Írsku prišiel o prácu a

to 2.4.2013, keď k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov na strane zamestnávateľa, ktorý
ukončil svoju činnosť. U tohto svojho posledného zamestnávateľa dosahoval priemerný zárobok 1.600,-
eur mesačne, aj keď vyplácaná mzda bola týždenne po cca 400,- eur. Následne sa musel zaregistrovať
na príslušný úrad, sociálnu poisťovňu alebo úrad práce tak ako na Slovensku a bola mu priznaná
dávka v sume 225,- eur týždenne čo činí okolo 900,- eur mesačne. Túto dávku poberá až doposiaľ.
Od novembra 2013 využil možnosť agentúry, ktorá je zastrešovaná štátom, dá sa povedať navštevuj

akýsi rekvalifikačný kurz, aj keď je to riadna škola, kde sa končí štúdium certifikátom, ktorý je určitým
ekvivalentom maturity. Počas celého tohto štúdia, ktoré by malo spolu trvať 14 mesiacov, z toho 9
mesiacov je škola a nasleduje prax, poberá stále tú istú dávku v sume 225,- eur týždenne. Čo sa týka
spomínanej školy, tú už úspešne ukončil, teraz realizuje prax, ktorá je bezplatná, avšak počas tejto praxe
musí riadne vykonávať prácu, na ktorú sa rekvalifikoval po dobu 40 hodín týždenne. Poukázal na to, že

on takúto možnosť využil práve z toho dôvodu, že sa jedná o kurz štúdium, kde je veľký predpoklad,
že po jeho ukončení si môžem nájsť prácu, pričom sa jedná o starostlivosť o umierajúcich alebo akési
ošetrovateľstvo, či asistenciu, pri takýchto ľuďoch, kde nástupný plat je možné zistiť aj z internetových
stránok, činí pri takejto práci 9,25 eur za hodinu, pričom štandardný je 36 hodinový úväzok, z čoho
vyplýva, že v hrubom by po získaní takejto práce jeho príjem mohol činiť do 400,- eur týždenne, z čoho

odvody činia okolo 14%, v čistom je to 356,- eur týždenne približne. V súčasnosti nevie jednoznačne
uviesť, či sa jednoznačne zamestná. Taktiež poukázal na to, že k podstatnej zmene u neho došlo už
X.X.XXXX, kedy sa mu narodil syn v dôsledku čoho mu vznikla nová vyživovacia povinnosť a zmenila sa
u nich situácia aj v tom zmysle, že manželka nastúpila na materskú dovolenku, pričom on však nežiadal
o zníženie výživného na dcéry hneď potom, ako sa syn narodil, pretože ešte mali s terajšou manželkou

akúsi rezervu, s ktorou sa snažili naďalej uhrádzať pôvodne stanovené výživné dúfajúc, že si hneď
nájde novú prácu, a keď k tomu nedošlo, prácu si nevedel nájsť a postupne sa vyčerpala ich rezerva,
bol nútený v auguste 2013 podať návrh na zníženie výživného. Vo vzťahu k manželke a jej materskej
dovolenke uviedol, že táto trvá štandardne 6 mesiacov, následne by mala nastúpiť do práce, pričom
predškolské zariadenia v Y. sú platené, bolo by potrebné uhrádzať 180,- eur týždenne, preto to riešili tak,

že jemu vyšiel zamestnávateľ resp. firma, kde v súčasnosti vykonáva prax v ústrety, snaží sa pracovať
počas víkendov a striedať sa s manželkou, manželka pracuje tri dni do týždňa a pri starostlivosti o dieťa
sapotomstriedajúanemusiatakvynakladaťuvedenéprostriedkynapredškolskézariadenie.Vdôsledku
uvedeného manželka pracuje na skrátený úväzok a jej príjem činí 260,- eur týždenne, iné pravidelné
príjmy nemajú. Manželka ešte poberá rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 130,- eur mesačne.

K svojim výdajom uviedol, že najväčší je na nájomné, ktoré v tomto roku činí 850,- eur mesačne,
avšak má informáciu, že od budúceho roku by malo byť vyššie a to 950,- eur mesačne, pretože aj
predchádzajúci rok sa toto nájomné zvyšovalo, predtým bolo iba 750,- eur mesačne. Ďalej má výdavok
na energie, elektrina 76,- eur, plyn 180,- eur mesačne a od budúceho roka by mala pribudnúť aj úhrada
za vodu v sume 40,- eur mesačne. V súčasnosti nemá zvýšené výdavky na úhrady telefónu, keďže on

ho viac menej nepoužíva a taktiež tak, ako na to poukazoval zrušili internetové služby v dôsledku toho,
že sa snažili obmedziť výdaje, teda takýto výdaj aktuálne nemá, predtým činil okolo 47,- eur mesačne.
Otec opravil svoju výpoveď v časti týkajúcej sa pravdepodobného zárobku, keďže pri 36 hodinovom
úväzku a plate 9,25 eur na hodinu by týždenne v hrubom mzda mala činiť 330,- eur, v priemere mesačne
by tak mal dosahovať okolo 332,- eur v hrubom, z čoho odvody činia tak, ako to bolo uvádzané približne

14%. Na doplňujúcu otázku právnej zást. matky v akej výške aktuálne otec uhrádza výživné, otec
uviedol, že posiela výživné v takej výške, ako vládze, teda všetko čo môže, pričom mu je ľúto, že tieto
úhrady nie sú pravidelné, posledné dva mesiace neposlal nič, predtým to bolo 150,- eur alebo 200,-
eur na mesiac rôzne podľa jeho možností. Zároveň poukázal na to, že nedoplatok majú aktuálne aj
na úhrade nájomného, tiež z podobných dôvodov. Otec zároveň doplnil, že výraznou mierou im v

súčasnosti pomáhajú aj rodičia jeho manželky, pretože aktuálne príjmy ich rodiny sú nižšie ako výdaje.
Na doplňujúcu otázku otec ďalej uviedol, že by chcel poukázať na to, že nemal dostatok prostriedkov
ani na to, aby prišiel na pohreb svojej matky, zároveň na doplňujúcu otázku uviedol, že je pravdou, že
so súrodencami zdedil nehnuteľnosť a to byt, ktorého trhová hodnota aktuálne činí maximálne 30.000,-eur. V súčasnosti súrodenci nemajú prostriedky na to, aby ho vyplatili, a teda snažia odpredať túto
nehnuteľnosť a až následne mu môžu byť vyplatené prostriedky, jemu prináležiaci podiel, ktorý môže
činiť tak cca 9.000,- eur po odpočítaní všetkých výdavkov.

Na výzvu súdu, aby otec predniesol, či navrhuje odročiť pojednávanie na neskoršie obdobie, teda po
1.2.2015, kedy bude jednoznačne zrejmé, či si našiel prácu alebo nie, pretože súd bude vychádzať z
jeho tvrdenia, že na 99,5% prácu od 1.2.2015 si nájde, pričom súd bude zohľadňovať predpokladaný
zárobok otca tak, ako bol prezentovaný, t.j. 1.300,- eur mesačne, otec prostredníctvom právneho zást.
predniesol,ženavrhuje,abysúdrozhodol(užnadnešnompojednávaní)vychádzajúczaktuálnejsituácie

a zároveň zohľadniac od 1.2.2015 situáciu tak, akoby otec mal prácu s príjmom 1.300,- eur mesačne,
ktorý príjem je nižší oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy mal otec príjem 1.600,- eur mesačne a teda
navrhuje, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu do 31.1.2015 na sumu 100,- eur
mesačne a od 1.2.2015 do budúcna na sumu 170,- eur mesačne.
Otec ďalej uviedol, že spláca čiastkou 53,- eur stavebné sporenie, jedná sa o úver zo stavebnej
sporiteľne, ktorý bol braný v novembri 2013 v sume 5.000,- eur a bol použitý na rekonštrukciu

predmetného bytu. Je to 3-izbový byt a v tomto byte býva on sám. Otec doplnil, že by sa chcel vyjadriť
k domu, v ktorom býva v súčasnosti matka s deťmi, keď by chcel poukázať na to, že tento dom stavali
spoločne a zároveň im výrazne pomáhali jeho rodičia, preto by nebol rád, aby akýmkoľvek spôsobom
bolo zasahované do spomínaného riešenia majetkovej otázky vo vzťahu k jeho rodičom, teda vo vzťahu
k rodičovskému bytu a garáži.

Z výkazu ziskov a strát spoločnosti V. G..M..B.., kde matka je konateľkou a spoločníčkou za rok 2011
vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení je 2.665,- eur. Z výkazu ziskov a
strát za obdobie roka 2012 vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení je 15
306,- eur. Z daňového priznania za obdobie 2013 vyplýva, že základom dane spoločnosti V. G..M..B..

je suma 25.020,15 eur.
Z fotokópie daňového priznania matky vyplýva, že táto za rok 2013 mala vykázaný základ dane vo výške
2283,95 eur.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vtomtoprípadeotecžiadal,abysúdznížiljehovyživovaciupovinnosťurčenúprávoplatnýmrozhodnutím
súdu a to zo sumy 250,- eur na sumu 100,- eur mesačne, neskôr svoj návrh upravil v tom zmysle, že
žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť od podania návrhu do 31.1.2015 na sumu 100,- eur
mesačneaod1.2.2015dobudúcnanasumu170,-eurmesačne.Vsúvislostisuvedenýmsúdpoukazuje

na tú skutočnosť, že meniť právoplatné rozhodnutie súdu o výšky vyživovacej povinnosti je v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami možné, avšak iba v prípade, že dôjde k takej zmene pomerov
účastníkov konania, ktorá závažnejším spôsobom zmenila okolnosti, ktoré tvorili podklad pre vydanie
skoršieho rozhodnutia a teda výraznejším spôsobom sa prejavila v aktuálnych pomeroch účastníkovkonania. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posudzovať všetky zmeny
pomerov účastníkov ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj to, ktorý
zrodičovsaodieťaosobnestará,pretožetakútostarostlivosť,akoajstarostlivosťospoločnúdomácnosť

je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti (práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov
poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča). Pri určení výšky vyživovacej povinnosti
súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny.
S poukazom na uvedené súd aj v tomto konkrétnom prípade zameral svoje dokazovanie na zistenie

skutočností relevantných pre rozhodnutie o znížení vyživovacej povinnosti otca, teda skúmal, či došlo
k takej zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúce rozhodnutia súdu o výživnom na strane
niektorého z účastníkov (otca, matky mal. dieťaťa), ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného
rozhodnutia súdu a dospel k tomu názoru, že došlo k takejto zmene pomerov. Súd v prvom rade
poukazuje na tú skutočnosť, že v závažnej zmene došlo dňa X.X.XXXX, kedy otcovi vznikla nová
vyživovacia povinnosť voči synovi C. S. T.. X.X.XXXX, pričom zároveň v súvislosti s narodením tohto

dieťaťa došlo v rodine otca aj v ďalšej zmene aktuálnych zárobkových a majetkových pomerov keď
manželka otca začala vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v dôsledku čoho došlo k zníženiu jej
príjmov (najprv bola poberateľkou dávok a následne nastúpila do práce, avšak na skrátený úväzok,
aby mohla zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa a minimalizovať tak výdavky na starostlivosť,
ktorá by bola realizovaná v predškolskom zariadení. Uvedenú skutočnosť súd posúdil ako dôvod na

zníženie vyživovacej povinnosti otca, ktorá nastala tak, ako je vyššie uvedené už dňa 5.3.2013, avšak
otec nežiadal znížiť vyživovaciu povinnosť k tomuto dátumu, ale až od dňa podania návrhu na zníženie
vyživovacej povinnosti na súd, t.j. odo dňa 21.8.2013.
Ako ďalšiu závažnú skutočnosť súdu vyhodnotil stratu zamestnania otca, ku ktorej došlo v dôsledku
príčin na strane zamestnávateľa (t.j. nedošlo k tejto zmene v dôsledku správania sa otca a teda nie

je možné mať za to, žeby otec sám si spôsobil takéto zníženie príjmu), pričom súd zohľadnil výšku
vyplácaných dávok otcovi tak, ako sú vyššie popísané, ktoré sa počas celého tohto obdobia nemenili.
Zároveň súd vychádzal z prednesu otca, že poberateľom dávok bude do 31.1.2015 a od 1.2.2015 by
u neho malo dôjsť k pozitívnej zmene, teda mal by si nájsť prácu s príjmom minimálne cca 1.300,- eur
mesačne, ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní tiež zohľadnil. Vzhľadom na uvedené súd považoval za

potrebné rozčleniť obdobie, za ktoré súd zníži vyživovaciu povinnosť a to tak, že za obdobie od podania
návrhu do 19.9.2014 súd znížil vyživovaciu povinnosť na sumu 100,- eur mesačne. Následne odo dňa
20.9.2014, t.j. odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým otec nadobudol dedičstvo,
pričom dedičský podiel pripadajúci na otca, činí cca 30.000,- eur do 31.1.2015 súd znížil vyživovaciu
povinnosť na sumu 130,- eur mesačne a následne od 1.2.2015 do budúcna, kedy by už otec mal mať

príjem dosahujúci čiastku 1.300,- eur mesačne, súd znížil vyživovaciu povinnosť na sumu 180,- eur
mesačne. Súd považoval za nevyhnutné zohľadniť aj vyššie uvedenú skutočnosť, že otec rozhodnutím,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2014 nadobudol dedičstvo v hodnote cca 30.000,- eur.

Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti súd uvádza, že nakoľko v priebehu
konania boli preukázané dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti uvedená skutočnosť jednoznačne
odôvodňuje záver súdu, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by umožňovali zvýšiť vyživovaciu
povinnosť otca na mal. I., pretože aj pokiaľ dochádza u mal. dieťaťa k zvýšeniu jeho odôvodnených
potrieb, napr. v dôsledku toho, že začne navštevovať strednú školu, s čím spojené zvýšené výdaje, je

potrebné,abysúdpriurčovanívýškyvyživovacejpovinnostizohľadnilzároveň(t.j.spolusodôvodnenými
potrebami dieťaťa) aj možnosti povinného rodiča, pričom v tomto konkrétnom prípade súd bol toho
názoru, že aktuálne zárobkové a majetkové pomery otca neumožňovali zvýšiť vyživovaciu povinnosť.
Súd z uvedených dôvodov návrh matky zamietol.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal

účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).