Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206030
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714206030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu

o mal. deti W.: W., I.. XX.X.XXXX F. O., I.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, deti rodičov: V. X., I..:
XX.X.XXXX, Z. W.. L.. Š. XXX, Š. - M., občan SR a F. W., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. XXXX/XX, K., občianka
SR, o návrhu otca na zníženie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. detí návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2014 domáhal zníženia jeho výživného u každého

dieťaťa z 50 eur na 40 eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2014. Na pojednávaní dňa 02.12.2014 žiadal
znížiť výživné na každé dieťa na sumu 30 eur mesačne. Návrh odôvodnil podstatnou zmenou pomerov
u neho spočívajúcou v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R. X., I.. XX.X.XXXX. Na mal.
R. posiela v zmysle dohody s jeho matkou výživné.

Otec na podanom návrhu trval.
Matka ani kolízny opatrovník z návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn.
6P/240/2013, potvrdením o príjme rodičov detí, dohodou o výživnom podpísanou F. O., rodným listom
mal. R. X., lekárskymi správami o zdravotnom stave, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
potvrdením o návšteve školy, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bolo rozhodované o výške výživného na mal. deti rozsudkom OS Skalica č. k.

6P/240/2013-54 zo dňa 9.4.2014 v spojení s rozsudkom s Krajského súdu Trnava č. k.
24CoP/42/2014-81 zo dňa 23.7.2014 (právoplatný v časti výživného dňa 16.8.2014). Výživné bolo
zvýšené na 50 eur. Súd zvýšil výživné otcovi na deti zo sumy 33,19 eur na 50 eur mesačne.
V tom čase poberala matka invalidný dôchodok 193,90 eur mesačne, dávky v hmotnej núdzi 95,18 eur
mesačne a rodinné prídavky na dve deti 2 x 23,10 eur, výživné na deti 2 x 33,19 eur. Bývala s deťmi a
svojou matkou v jednoizbovom byte. Okrem W. F. O. iné deti nemala. W. mala ukončený 9. ročník ZŠ,
nemala zdravotné problémy a O. ukončil 7. ročník ZŠ, bol astmatik.

Otec bol dlhodobo evidovaný ako nezamestnaný ( od 28.8.2009), poberal dávky v hmotnej núdzi od
1.3.2014 po 29,50 eur mesačne. Pracoval na dohodu o vykonaní práce , vykonával stavebné práce
v Malackách a zarobil si 20 eur mesačne. Nemal zdravotné problémy. Býval v dome u rodičov. Malvyživovaciu povinnosť i k mal. N. po 40 eur mesačne. Jeho priateľka F. O. bola gravidná. Otec bol
naposledy zamestnaný v riadnom pracovnom pomere v období od 1.9.2008 do 1.2.2009.

V súčasnom období rodičia svoj osobný stav nezmenili, otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k
mal. R. X., narodenému XX.X.XXXX.

Otec uviedol za hlavný dôvod návrhu na zníženie výživného, že sa mu narodilo ďalšie dieťa. Doručenie
návrhu na súd až v septembri 2014 odôvodnil tým, že k návrhu chcel priložiť rodný list mal. R., ale musel

si počkať na jeho vystavenie.
Otec je doposiaľ evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nepoberá už žiadne sociálne dávky. Má
35 rokov, základné vzdelanie a nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Pracuje len na
dohodu v stavebnej firme: O. K. stavebné práce a mesačne si tu privyrobí podľa potvrdenia o príjme
14,22 eur. Podľa tvrdenia otca sa tu chcel riadne zamestnať, ale firma zamestnáva ľudí na živnosť a
on nie je vyučený. Jeho náplňou práce je robiť poriadky na stavbe. Chodí do práce raz až dva krát

do týždňa podľa potreby firmy. Pracuje tu 3-4 hodiny a zvyšok dňa podľa slov otca sedí a čaká, čo ho
známi pracujúci v tej istej firme zoberú zasa domov. Do práce dochádza do Malaciek tak, že ho vozia
iní zamestnanci z firmy a im šéf platí ( podľa jeho slov) za jeho dopravu, stravu si berie z domu.
Otec uviedol, že robil v teplejšom období ešte aj 1 až 2 krát do týždňa brigádnicky a privyrobil si tak
vždy 10 eur denne, no teraz už brigádu nemá. Informoval sa na prácu len vo fabrikách s automobilovým

priemyslom,povedalimu,žemizavolajúanainýchmiestachsiprácuaninehľadal.Otecbývavspoločnej
domácnosti s 61 ročnou matkou, ktorá nie je zdravotne ťažko postihnutá, varí sebe i jemu. On sa o ňu
stará podľa jeho slov tak, že jej kúri, na dvore urobí poriadok, ale iné nič. Otec nevlastní auto, motorku,
ani inú hnuteľné veci väčšej hodnoty. Podľa vyjadrení otca mu finančne pomáha rodina. Jeho matka
má mesačný dôchodok cca 420 až 430 eur, nepozná jej výdavky s bývaním v dome. Na zaplatenie

výživného mu požičala peniaze sestra pracujúca v Španielsku.
Platí riadne výživné na všetky 4 deti, na W. a O. po 50 eur mesačne, N. 40 eur mesačne, R. 20 eur
mesačne. Mal. R. navštevuje v K. cez víkend v sobotu a nedeľu, prespávam u jeho matky, ale ničím jej
neprispeje za ten víkend na stravu a na bývanie. Chodí za nimi vlakom alebo ho zavezie brat. Potvrdil,
že sa s W. a O. nestretáva a ako dôvod uviedol, že matka detí im to zakazuje.

Matka je invalidnou dôchodkyňou, poberá plný invalidný dôchodok po 193,90 eur mesačne. Dôvodom
jej invalidity je to, že sa narodila ako sluchovo postihnutá, nikdy nebola zamestnaná. Má základné
vzdelanie. Mesačne poberá i rodinné prídavky na 2 deti po 34,54 eur, výživné od otca na každé dieťa po
50 eur a dávky a príspevky v hmotnej núdzi po 38,50 eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti

s deťmi a svojou matkou v 1 izbovom byte, ktorý ona vlastní. Poplatky s bývaním má na nájom 125 eur,
elektrinu 41 eur, t.j. spolu 166 eur.
K plateniu výživného na dieťa uviedla, že otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, ale sa s deťmi
nestretáva.Matkanesúhlasísozníženímvýživného,lebopodľajejtvrdeniasioteckaždýtýždeňprivyrobí
každodennou prácou v Malackách na čierno 500 eur. Podľa jej tvrdenia otec vlastní dve motorové

vozidlá. Tieto tvrdenia matka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala.

Mal. W. chodí do 1. ročník na SOŠ s maturitou v Holíči a nemá zdravotné problémy.
Mal. O. je astmatik už od malička, navštevuje posledný ročník ZŠ.

Kolízny opatrovník detí nesúhlasí so znížením výživného, lebo otec nie je zdravotne ťažko postihnutý,
je dlhodobo nezamestnaný, a aj tak výživné platené na deti v súčasnosti nie je pre ne dostačujúce.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.

Súdskúmalzmenupomerov,ktoránastalazacca1mesiac,ktoréuplynuliodposlednejúpravyvýživného
na strane detí do podania návrhu na zníženie výživného i na strane rodičov. Súd zistil, že u mal. W. došlo
k zmene pomerov, lebo reálne nastúpila do 1. ročníka strednej školy, čím sa matke zvýšili výdavky z jej
štúdiom. U mal. O. sa nič nezmenilo, je žiakom základnej školy.

Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili, matka má stále len dve deti, ale otcovi vznikla
ďalšia (už štvrtá) vyživovacia povinnosť, lebo sa mu dňa 18.7.2014 narodilo ďalšie dieťa. Tu súd ako
poznámku uvádza, že Krajský súd potvrdil prvostupňový rozsudok rozsudkom č. k. 24CoP 42/2014 -
81 z 23.7.2014. Príjem rodičov sa ten mesiac od posledného právoplatného rozhodnutia o výživnom

nezmenil.

V čase poslednej úpravy výživného bol otec už dlhodobo evidovaný ako nezamestnaný a robil v tej iste
firme ako v súčasnosti za tých istých platových podmienok. Mesačne si tu privyrobil 14,22 eur. Taký istý
príjem má doposiaľ, pričom pracuje cca 2 krát do týždňa po 3-4 hodiny. Otec má základné vzdelanie,

o žiadne dieťa nezabezpečuje osobnú starostlivosť a nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu
bránili riadne pracovať hoc aspoň za minimálnu mzdu.
Matka mala v čase posledného zvýšenia výživného na deti rovnaký príjem ako v súčasnosti, t.j. poberala
invalidný dôchodok 193,90 eur, dávky a príspevky v hmotnej núdzi 38,50 eur, rodinné prídavky na dve
deti 69,08 eur a poberala výživné na deti. T.j. jej aktuálny celkový mesačný príjem je 401,48 eur. Jediný

rozdiel je v tom, že v čase posedného rozhodovania o výživnom poberala výživné na každé dieťa po
33,19 eur a v súčasnosti je to 2 x 50 eur. Matka býva s deťmi a svojou matkou v spoločnej domácnosti
a mesačné výdavky s bývaním má cca 166 eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne. Súd

prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Preto aj návrh otca zamietol.
Sumu výživného 50 eur určenú súdom považuje súd v súčasnom období za primeranú pomerom

zisteným na strane oboch rodičov. Pri rozhodovaní o návrhu otca súd prihliadol na to, že otec nemá
žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si zamestnanie, z ktorého by si zabezpečil
pravidelný mesačný príjem. Súd vychádzal z toho, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby sa mladý
a zdravý človek, osobne sa nestarajúci o žiadne dieťa, majúci pritom až štyri deti, nechal finančnepodporovať od vlastnej matky, sestry či iných príbuzných, než aby si sám aktívne našiel prácu hoc aj za
minimálnu mzdu. Súd neuveril tvrdeniam otca, že do Malaciek dochádza pracovať len za sumu 14,22 eur
( za cca 32 hodín vypočítajúc ich z tvrdenia otca, že robí 2 x do týždňa po 4 hodiny) a jeho zamestnávateľ

osobám, ktoré ho vozia prepláca za neho cestovné. Súd neuveril ani tomu, že otec si odrobí 3-4 hodiny
na pracovisku (stavenisku) a potom čaká na ostatných, pokiaľ nepôjdu domov. Pokiaľ by aj takto otec
konal, súd to hodnotí u neho ako absolútnu absenciu záujmu o prácu. V závere už len súd uvádza,
pokiaľ otcovi vyhovuje takýto spôsob obživy t.j. zárobok 14,22 eur, nemôže to byť dôvod na zníženie
výživného deťom, ktoré by vlastne len potrestal za svoju neschopnosť nájsť si prácu. Pokiaľ ide o otcov

dôvod o zníženie výživného, t.j. narodenie ďalšieho dieťaťa, tu súd už len udáva, že na takýto dôvod by
súd objektívne prihliadal , len pokiaľ by videl u otca reálny záujem sa zamestnať hoci aj za minimálnu
mzdu, ale nie za jeho terajších pracovných návykov. Súd dospel k tomu, že otec skôr nemá záujem
pracovať, keďže skôr prijme od sestry pracujúcej v Španielku peniaze na zaplatenie výživného, než aby
si pomocou nej našiel v Španielsku prácu a zarobil si sám na výživné na svoje deti.

Pri určení výšky výživného súd ale zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o deti
nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb
maloletých matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.
Na základe týchto všetkých skutočností súd návrh otca zamietol ako nedôvodný. Záverom už len súd
dodáva, že nie je možné znížiť výživné ani len od 1.8.2014 z dôvodu, že v tom čase nebol ešte

právoplatný rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bolo otcovi výživné zvýšené na 50 eur na každé dieťa.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).