Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202757
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513202757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Z. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej
v R. č. XXX, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v
Bratislave, na ul. Štefanovičovej č. 4, o určenie povinnosti uskutočniť poistné plnenie, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 1.7.2014 č. k. 6C/129/2013- 83 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť uskutočniť žalobkyni poistné

plnenie vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti - povodne zo dňa
4.6.2010. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobkyňa so žalovanou dňa
31.5.2010 uzatvorila poistnú zmluvu predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti a to rodinného domu
a garáže a poistenie domácnosti proti združenému živlu, vandalizmu a zodpovednosti za spôsobenú
škodu. Po uzavretí poistnej zmluvy žalobkyňa obdržala poistku, kde ako začiatok poistenia bol uvedený
deň 1.6.2010. Dňa 4.6.2010 došlo k povodni, pri ktorej boli zaplavené obytné priestory rodinného domu

žalobkyne, jeho pivničné priestory a garáž. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné nie sú. Sporným
medzinimizostalolento,kedynastalzačiatokpoisteniapreprípadživelnejudalosti.Vzmysleustanovení
poistnej zmluvy a poistky začiatok poistenia nastal dňom 1.6.2010 o 0:00 hod. Škoda na majetku
žalobkyne bola spôsobená povodňou zo dňa 4.6.2010.

V danej právnej veci vzhľadom na začiatok poistenia uvedený v poistnej zmluve mohla mať žalobkyňa
ako spotrebiteľka dôvodne za to, že dňom 1.6.2010 o 0:00 hod nastáva v prípade poistnej udalosti
povinnosť poistiteľa poskytnúť poistné plnenie. Všeobecné poistné podmienky ale v časti II, článku XIX,
bode 6 upravujú výluku z poistenia pri vzniku poistnej udalosti následkom povodne alebo záplavy alebo

v priamej súvislosti s povodňou alebo záplavou. V zmysle tejto úpravy poistné plnenie sa neposkytne,
ak k poistnej udalosti dôjde do 10 dní po uzavretí poistenia. Žalobkyňa ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovanianeboladostatočneinformovanáotom,ževprípadepovodnealebozáplavysaposúvadobakrytia poistného rizika a poistenie tak začína plynúť neskôr. Rovnako žalovaná v konaní nepreukázala,
aby táto dôležitá skutočnosť bola žalobkyni ako spotrebiteľke vysvetlená.

Od 1.4.2004 sa v plnom rozsahu ustanovenia § 53 a 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách vzťahujú

aj na poistné zmluvy. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je to, že spotrebiteľ sa vo všeobecnosti
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti,
za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho,
lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanoviť
zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že

podnet ku zmluvnému jednaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v
Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako

dodávateľ. Ustanovenie časti II, článku XIX, bodu 6 VPP o výluke z poistenia, ktorým sa reálne posunula
doba krytia poistného rizika, avšak bez zreteľnej špecifikácie a poučenia priemerného spotrebiteľa je
tak ustanovením, ktoré je podľa názoru súdu potrebné považovať za nevyvážené, zjavne zhoršujúce
postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobe žalobkyne vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bolo zamietnutá. Alternatívne požadovala rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že so závermi o neprijateľnosti zmluvných podmienok
nesúhlasí, nakoľko vo veci sa neúplne zistil skutkový stav, z ktorého sa vyvodili nesprávne, resp.

predčasné právne závery. Ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka predpokladá skúmanie
nielen povahy tovaru alebo služby, na ktoré bola zmluva uzatvorená ale aj všetkých okolností súvisiacich
s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a tiež všetkých ostatných podmienok zmluvy alebo
inej zmluvy, od ktorej závisí. Žalobkyňa uzatvárala so žalovanou poistnú zmluvu v čase, keď už
vedela, že jej majetok bude čoskoro postihnutý živelnou udalosťou, o čom vedela aj žalovaná z

médii a preto na túto skutočnosť pamätala odkladom poistného krytia pre prípad povodne a záplavy,
aby sa v danom čase vylúčila účelovosť uzatvárania poistných zmlúv zo strany potencionálnych
klientov a tiež aby sa zachoval prvok náhodnosti ako jeden zo základných atribútov inštitútu poistenia.
Odklad o 10 dní bol v poistnej zmluve dojednaný aj preto, lebo žiaden právny predpis žalovanej
nezakazoval uzatvoriť poistnú zmluvu s potencionálnym klientom pre prípad živelnej udalosti v čase, keď

samotná živelná udalosť potencionálnemu klientovi práve bezprostredne hrozí, či práve prebieha. Aj keď
uzatvorená poistná zmluva bola hodnotená ako formulárová, ktorej obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla,
žalobkyňa túto zmluvu nemusela uzatvoriť, keďže ide o zmluvu založenú na báze dobrovoľnosti a nie
povinnosti. V konaní nebolo taktiež preukázané, aby si žalovaná počínala v intenciách ustanovenia §
49a Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že poistená nehnuteľnosť bola
daná do užívania v roku 1989 a v minulosti toto miesto nebolo postihnuté povodňou. V čase uzatvorenia
zmluvy nebol žiadny predpoklad k tomu, aby malo dôjsť k povodni. Výstraha tretieho stupňa povodňovej
aktivity bola pre oblasť, kde sa nachádza poistená nehnuteľnosť zverejnená až dňa 3.6.2010 a
skutočnosť, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bolo daždivé počasie, prípadne, že v niektorej časti

Slovenska došlo k povodni, ešte nezakladala dôvod na to, aby k povodni malo dôjsť aj v mieste, kde
sa nachádza nehnuteľnosť žalobkyne.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné dodať, že účastníci dňa 31.5.2010
uzatvorili poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 1.6.2010. Poistenie sa vzťahovalo i na poškodenie

alebo zničenie poistenej veci v dôsledku povodne alebo záplavy. S dojednaným začiatkom poistenia sú
spojené i významné právne následky.

Podľa ustanovenia § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na
poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne
už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Obdobným spôsobom je stanovená i povinnosť žalovanej plniť vo všeobecných poistných podmienkach.
Vychádzajúc z časti I, článku VI, bodu 2 Všeobecných poistných podmienok povinnosť žalovanej plniť
a jej právo na poistné ( začiatok poistenia) vzniklo nultou hodinou prvého dňa nasledujúceho po dni
uzavretia poistnej zmluvy, ak nebolo v zmluve dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr. S prihliadnutím na túto úpravu iný začiatok poistenia bol viazaný na dohodu účastníkov

obsiahnutú v zmluve. V poistnej zmluve začiatok poistenia pre všetky dohodnuté poistné riziká bol
stanovený rovnako od nultej hodiny dňa 1.6.2010, vrátane škody spôsobenej povodňou alebo záplavou.
Ak žalovaná chcela začiatok poistenia pri tomto druhu poistného rizika stanoviť na neskoršiu dobu,
mohla tak urobiť jedine v zmluve, na základe dohody so žalobkyňou. Čo sa týka možnosti žalovanej
neposkytnúť poistné plnenie, ak vznikne poistná udalosť následkom povodne alebo záplavy alebo v

priamej súvislosti s povodňou alebo záplavou do 10 - tich dní od uzavretia poistenia, táto je stanovená
v časti II, článku XIX, bode 6 Všeobecných poistných podmienok, avšak len za predpokladu ak nie
je dohodnuté inak. Iná dohoda účastníkov vyplýva priamo z poistnej zmluvy, v ktorej bol začiatok
poistenia stanovený jednotne od 1.6.2010. Takto stanovený začiatok poistenia sa tak bez akýchkoľvek
pochybností vzťahoval i na poistnú udalosť vzniknutú následkom povodne alebo záplavy.

Okrem toho zmluvná podmienka umožňujúca žalovanej neposkytnúť poistné plnenie pri poistnej udalosti
vzniknutej následkom povodne alebo záplavy do 10 - tich dní po uzatvorení poistenia je ustanovením
spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne
( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na jednej strane žalovanej uzatvorením poistnej zmluvy vzniklo
právo požadovať od žalobkyne zaplatenie poistného v plnej výške za obdobie od 1.6.2010 bez toho,

aby za časť poistného obdobia v trvaní 10 dní od uzatvorenia zmluvy niesla riziko vo forme povinnosti
poskytnúť žalobkyni poistné plnenie pri vzniku poistnej udalosti vyvolanej povodňou alebo záplavou.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné
podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky

zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 ods. 5 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.Čo sa týka tvrdenia žalovanej, podľa ktorého účastníci v čase uzatvárania poistnej zmluvy už vedeli,
že poistený majetok bude čoskoro postihnutý živelnou udalosťou k tomuto je potrebné dodať, že ide o
tvrdenie žalovanej , ktoré musí hodnoverným spôsobom preukázať. Platí totiž ustanovenie § 120 ods. 1

veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie.Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo

nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu
k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než
navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V
takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

Priamo v rozpore s tvrdením o vedomosti účastníkov o skorom postihnutí poisteného majetku živelnou
udalosťou je vyjadrenie samotnej žalovanej zo dňa 24.9.2013 ( č.l. 25 až 27 spisu). V ňom uviedla, že k
záplave rodinného domu a garáže došlo pri prudkom daždi, čo bolo zistené pri ohliadke nehnuteľností.
Ten istý popis príčiny vzniku škody je obsiahnutý i v zápise z ohliadky škodovej udalosti ( č.l. 40 spisu).
Išlo teda o náhodnú udalosť, o ktorej účastníci poistnej zmluvy v čase jej uzatvárania dňa 31.5.2010

nemohli vedieť či vôbec nastane.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách

konaniazdôvodupostupupodľa§151ods.3O.s.p.otrováchodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvého
stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.