Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215847
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612215847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 16. 10. 2013 č. k. 8C/133/2012 - 43, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z tvrdeného dôvodu - nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v
namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia

po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že v
konaní bola úspešná žalovaná strana, ktorá síce náhradu trov konania uplatnila, ale v stanovenej lehote
nevyčíslila, pretože zo spisu jej žiadne trovy nevyplývali, pojednávania sa nezúčastnila, preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Namietal proti
rozhodnutiu súdu postupujúceho podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. tvrdiac, že riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol pokračovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v
jeho neprítomnosti, inak mu odňal právo konať pred súdom. Žalobca v texte žaloby uskutočnil podanie,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená

systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nemení nič na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr.Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre, Krajský súd v Prešove). Uviedol, že žalobca podal ústavnú
sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu, a preto nebolo prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom

konal a rozhodoval vylúčený sudca. Súd sa tiež nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých
možno viesť konanie, keď v žiadosti o zrušenie pojednávania žalobca trval na osobnej účasti právneho
zástupcunapojednávaní,avšaknatakom,ktorébudevedenénestrannýmsudcomnanestrannomsúde.
Ďalej vytýka súdu, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, ktoré uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia prvostupňový súd. Nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré vykonal súd, a na

ktorýchzaložilsvojerozhodnutie.Došlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniuprávažalobcu
na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

V ďalšom texte podaného odvolania sa vyjadruje k skutočnosti, že vo veci sa neuskutočnilo ústne
pojednávanie tvrdiac, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a nakoľko
tak súd urobil, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.

Rovnako zaujíma stanovisko k skutočnosti, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu
a doručenému žalobnému návrhu vyjadriac právny názor, že za takejto situácie mal súd rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., keď skutkovým základom sa má stať žalobcom tvrdený
skutkový stav.

K majetkovej škode vytýka súdu, že tento sa zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním
dlžníka, pričom úplne ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie
a správu informačného systému a z titulu výdavkov na administratívne spracovanie textov urgencií, na

publikačné výdavky spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdavky. V tejto časti
je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasí s tvrdením, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, keď pravým právnym titulom v danej veci
je nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Uvádza,
že v konaní pred súdom hodlal predložiť dôkaz o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého

posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd neprípustne skrátil dokazovanie na dôkazy vykonávané
ex offo, žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť
rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.

Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, pre túto nečinnosť

a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod, a preto
rozhodnutie trpí vnútornou rozpornosťou. Napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a
na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Takéto rozhodnutie
považuje za neudržateľné v právnom štáte. Vyjadril názor, že všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli
vyvolanévprávnejsférežalobcu,nerešpektovanímzákonnejlehotyzostranyexekučnéhosúdu,svedčia

o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva. Domáha sa
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na opätovné prejednanie.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec postupom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s týmito sa v celom rozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Po oboznámení sa s vecou odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne podľa § 132 O. s. p. vyhodnotil a rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie prvostupňového súdu je vyčerpávajúce, zrozumiteľné,

jasné a presvedčivé.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd rozhodoval vo veci po tom, čo uznesením
zo dňa 01. 08. 2013 č. k. 8C/133/2012-26 spojil veci vedené pod sp. zn. 8C/133/2012, 8C/136/2012,8C/139/2012, 8C/144/2012, 8C/145/2012, 8C/150/2012, 8C/183/2012 a 10C/190/2012 na spoločné
konanie, ktoré ďalej viedol pod sp. zn. 8C/133/2012 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 08.
2013).

Dňa 06. 09. 2013 zákonná sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na deň 16. 10. 2013 o 10.30
h. Predvolanie bolo doručené obom účastníkom dňa 11. 09. 2013. Po tomto dňa 11. 10. 2013
zaslala žalovaná svoje písomné vyjadrenie, dňa 15. 10. 2013 sa žalovaná ospravedlnila z neúčasti
na pojednávaní a navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadne

prevzatému predvolaniu nedostavil, ani neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie. Ako vyplýva
zo zápisnice o pojednávaní, sudkyňa uznesením rozhodla, že bude pojednávať v neprítomnosti
účastníkov, ako aj právneho zástupcu žalobcu, oboznámila uznesením o spojení veci, so žalobným
návrhom a písomným podaním žalobcu zo dňa 17. 09. 2012, ako aj s písomným vyjadrením žalovanej.
Skonštatovala, že nebol podaný žiadny návrh na doplnenie dokazovanie napriek poučeniu podľa § 120
ods. 4 O. s. p. Ďalej oboznámila návrh žalovanej na spojenie veci zo dňa 26. 02. 2013, list Európskej

komisie, článok v denníku K. zo dňa 16. 07. 2012 a podstatný obsah pripojených spisov tamojšieho súdu
sp.zn.6Er/1015/2010,17Er/847/2010,12Er/842/2010,9Er/1148/2010,14Er/1105/2010,13Er/704/2011,
9Er/1147/2010 a 10Er/843/2010. Dokazovanie bolo vyhlásené za skončené a sudkyňa vyhlásila
rozsudok.

Vzhľadom na vyššie konštatovaný obsah spisu a spôsob konania prvostupňového súdu odvolací súd
považuje odvolacie námietky smerujúce k tvrdeniu o porušení práva žalobcu na kontradiktórny súdny
proces z dôvodu, že prvostupňový súd konal napriek žiadosti žalobcu o zrušenie pojednávania, resp.
tiež k tvrdeniu, že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces, keď súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania za nedôvodné, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nežiadal o zrušenie

pojednávaniaanapriekvčasariadnedoručenémupredvolaniusazpojednávanianeospravedlnil.Okrem
toho je úplne nedôvodná námietka, že súd nemohol rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania,
keďže je zrejmé, že toto pojednávanie nariadené bolo. Odvolaciemu súdu je však zrejmé, že žalobca
používa odvolanie v mnohých veciach opakovane bez toho, aby ich prispôsobil konkrétnej veci. Tomu
nasvedčuje aj ďalšia námietka založená na tom, že sa žalovaná nevyjadrila napriek výzve súdu a

doručenému žalobnému návrhu. Žalovaná zaslala súdu písomné vyjadrenie, tak ako bolo konštatované
vyššie, a neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O. s. p. ako v odvolaní argumentuje žalobca.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod, podľa ktorého sa súd v rozhodnutí zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť

so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu ignorujúc tvrdenia žalobcu o majetkovej škode vzniknutej
sudržiavanímasprávouinformačnéhosystémuvzhľadomnavynaloženévýdavky,odvolacísúduvádza,
že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa zaoberal každou jednou zo spojených vecí,
pričom skúmal, či v tej-ktorej veci došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. S každou
jednou vecou sa vysporiadal, to znamená, že odôvodnil, prečo podľa jeho názoru nedošlo zo strany

exekučného súdu ani v jednom prípade k nesprávnemu úradnému postupu. Skutočnosti uvedené
v napadnutom rozsudku zodpovedajú obsahu spisu a priložených exekučných spisov, odvolací súd
považuje závery prvostupňového súdu za správne, rovnako za správny považuje aj právny záver
prvostupňovéhosúdu,pričomvpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenienapadnutéhoprvostupňového
rozsudku.

Odvolací súd dodáva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupomjevytýkanýnesprávnyúradnýpostupokresnéhosúdu,existenciaškody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Pokiaľ okresný súd dospel k
záveru, že na strane exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, chýbal jeden zo

základných predpokladov, nebol dôvod, aby sa podrobne zaoberal výškou škody, nakoľko by to bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, rovnako nebol dôvod skúmať príčinnú súvislosť medzi
tvrdenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

Vzhľadom na uvedené, ako aj na dôvody, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa

a ktoré pre svoju presvedčivosť odvolací súd nepovažoval za potrebné uvádzať opätovne, postupom
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a
§ 151 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si žiadne trovy

odvolacieho konania neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, že mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.