Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211215
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012211215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek

senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: JAZO, s.r.o., IČO:
35 820 535, Rebarborová 1, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Adelou Valockou, advokátkou so
sídlom, Na vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
ulica 63, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/1251150/2012/1042 zo dňa
07.11.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 2615/2012-46 zo
dňa 25.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 2615/2012-46 zo dňa

25.09.2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/1251150/2012/1042 zo dňa 07.11.2012, ktorým žalovaný podľa
§ 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o správe daní“) v nadväznosti na §
165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil dodatočný platobný výmer
číslo 9102401/5/2030057/2012/Sap zo dňa 10.08.2012, ktorým Daňový úrad Bratislava ako správca

dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 20 342,35 eura s odôvodnením,
že kontrolou predložených dokladov v nadväznosti na záznamy DPH a daňové priznania správca dane
zistil, že platiteľ dane JAZO, s.r.o. si v zdaňovacom období jún 2009 neoprávnene uplatnil odpočítanie
dane z pridanej hodnoty 19% vo výške 20 342,35 Eur za nákup granitovej dlažby I. triedy v celkovo
množstve 305,9 m2 z faktúry č. 20009093 od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku
30, 811 02 Bratislava.

Krajský súd dospel k záveru, že správca dane, ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom a pri
skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav a vec aj
správne posúdili, keď vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. V danom prípade nebol
preukázaný pôvod a fyzická existencia deklarovaného tovaru v reťazci JAZO, s.r.o. - ROGARE Kft.
(Maďarsko) - BRILANDA s.r.l. (Rumunsko).Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou v zákonnej lehote odvolanie. Namietal
porušenie zákonom ustanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly, konkrétne ust. § 15 ods. 17
zák. č. 511/1992 Zb. Vzhľadom na zákonné lehoty na vykonanie daňovej kontroly, maximálne 12

mesiacov, je celá daňová kontrola nezákonná a tým je nezákonný aj protokol o daňovej kontrole a všetky
nadväzujúcerozhodnutia.Namietalnesprávnevyhodnotenierozloženiadôkaznéhobremena.Vzhľadom
k tomu, že zákon okrem nich predložených dokladov (faktúry, dodacie listy, daňové priznania, doklady
o úhrade) neukladá povinnosť zabezpečiť iné doklady v súvislosti s predmetným tovarom, nemožno od
žalobcu spravodlivo očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať. Podporne poukazoval

na rozsudok najvyššieho súdu z 19.08.2010 sp. zn. 3 Sžf/1/2010. Uviedol, že v tejto súvislosti je
relevantný moment, že daňový subjekt predmetný tovar nevyrábal ani špeciálne neupravoval, primárne
ho zabezpečil pre potreby svojich odberateľov. Nemôže znášať dôkazné bremeno na skutočnosti
týkajúcej sa jeho odberateľov.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.11.2013 žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Uviedol, že žalobca neukončenie daňovej kontroly zo strany správcu dane do šiestich

mesiacov odo dňa jej začatia nenamietal v podanej žalobe. Ide o rozširovanie dôvodov žaloby. Daňovú
kontrolu bol správca dane oprávnený vykonávať v predĺženej 12 mesačnej lehote, pretože pred
uplynutím 6 - mesačnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly požiadal nadriadený orgán o jej
predĺženie. Podľa zistení žalovaného správca dane reálne vykonával daňovú kontrolu 338 dní a nie 844
dní, pretože v zmysle ustanovenia § 25a ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. ak je konanie prerušené, lehoty

podľa tohto zákona neplynú. Žalobca bol v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom
naúzemíSlovenskejrepubliky,kdesiuplatňujeaajodpočítavadaňznadobudnutéhotovaru(vpodaných
daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje nadmerné odpočty). Nadobudnutý tovar
žalobca deklaroval až v zdaňovacom období december 2009 ako dodanie tovaru do iného členského
štátu Európskej únie - Maďarska (kde dodanie Maďarská daňová správa nepotvrdila). Z Maďarska mal

byť následne tovar dodaný do Rumunska (kde Rumunská daňová správa dodanie tovaru nepotvrdila
- v danom prípade ide o zmiznutého obchodníka). Zistenia správcu dane nasvedčujú, že ide o typický
obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu.

Žalovaný ďalej zistil, že predmet dodania - granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských
podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. Fakturované nákupy a predaje tovaru

medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom sklade v Piešťanoch, ktorého majiteľom
je spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o., čiže daňový subjekt dodávateľ predmet fakturácie
dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z
miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval, ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu.
Pri preverovaní pohybu tovaru mal byť podľa vyhotovených faktúr predmetný tovar dodaný maďarskej

spoločnosti ROGARE Kft. Daňový subjekt JAZO s.r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
december 2009 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v hodnote 551 633,33 €
podľa ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
ale súhrnný výkaz na predmetné intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému nadobúdateľovi
ROGARE Kft za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane nepodal. Podľa údajov uvedených v

daňovomsystéme(RDS)anivpriebehusúdnehokonaniažalobcasúhrnnývýkazzazdaňovacieobdobie
december 2009 nepodal, z čoho vyplýva, že sám žalobca nepriznal dodanie deklarovaného tovaru pre
maďarského nadobúdateľa ROGARE Kft., HU14364026.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta

prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) vyhlásil vo
veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil
rozsudok krajského súdu, na ktorého odôvodnenie poukazuje v celom rozsahu.

Najvyššísúdpripreskúmavanízákonnostinapadnutéhorozhodnutianezistilexistenciuzásadnejprávnej
otázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existenciezdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu
dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011
ASPI JUD 65295 SK.

„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má
tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa“.

„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho
subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.

Podľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.

Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992
Zb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos

dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní
je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. V danom prípade žalobca nepreukázal fyzickú

existenciu nadobudnutého tovaru granitových dosiek ako deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré
následne údajne mal dodať do Maďarska v decembri 2009 subjektu ROGARE Kft (HU 14364026) ako
intrakomunitárne dodanie tovaru. Pritom nepodal súhrnný výkaz v zmysle § 80 ods. 1 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z.z. čím vedome nevyvrátil dôvodné pochybnosti vyplývajúce z nasledovných indícií správcu
dane:

· tovar (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie
druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali,

· pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo.
Všetky spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch
spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., ktorá patrí Jánovi Klimekovi. Tovar je následne fakturovaný

ako intrakomunitárne dodanie v rámci EU, kde sa reálnosť dodania zo strany maďarskej a aj následne
rumunskej daňovej správy nepotvrdilo,

· pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje
konečného spotrebiteľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť

dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam,
pričom reálne neopustí sklad, v ktorom bol zložený,

· v spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti,

· pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a
KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., ktoré vlastní pán Ján Klimek platí, že nezamestnávajú žiadnychzamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali absolútne žiadne predpoklady pre skutočné
vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach,

· v prípade žalobcu je potrebné poznamenať, že podľa predložených dokladov vykonávaná

podnikateľská činnosť zameraná najmä na výrobu a montáž pomníkov v tuzemsku (za mesiac jeden
až tri pomníky, na ktoré nakupuje iný materiál, ako je deklarovaný v rozpornej faktúre č. 2009093 od
spoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o.),

· nebola preukázaná ani skutočná existencia tovaru a pohyb tovaru v tuzemsku a následne ani v rámci
Európskeho spoločenstva v Maďarsku a v Rumunsku, kde mal byť podľa dokladov tovar (granitová

dlažba) dodaný.

Najvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia
dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového
subjektu na správcu dane.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.