Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/331/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225316
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114225316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: P.

Z., V.. Z.., Z. Z. O. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
odporcovi: F. Z., D.. X.X.XXXX, N. Z. XX, XXX XX W. H., Š. P. Z., o zaplatenie 243,77 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 197,77 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 197,77 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 46,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
46,- eur od 26.4.2013 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 10,27 eur do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.7.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 243,77 eur spolu s úrokmi
s omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 243,77 eur od 26.4.2013 do zaplatenia a náhradu trov
konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
71,09 eur.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo vymedzil tak, že s odporcom uzavrel zmluvu č. A336227 a zmluvu
č. A5153332, ktorých neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv

navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX V.
XXXX XXX XXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní
jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo
výške 289,- eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná
zmluvná podmienka rozsudkom Okresného súdu Prešov spis. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. §53a

Občianskeho zákonníka je tak ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V
súlade s uvedeným sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E1752 USB modem, a to vo výške 41,- eur.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu navrhovateľa,ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas

dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedené
zmluvnépokutymaliakoobčianskoprávnyinštitútvzmysledodatkuplniťfunkciupaušalizovanejnáhrady
škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by mu prípadne mohla vzniknúť tým, že si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie splnil, avšak odporca si
svoju základnú povinnosť (zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať

svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvné pokuty nebolí dojednané z jeho strany s úmyslom privodiť
odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu
povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvné pokuty mali byť
preventívnymauhradzovacímnástrojompreprípadporušeniazákladnéhozmluvnéhozáväzkuodporcu.
Po právoplatnosti uvedeného rozsudku ustanovenia zmluvy (dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie
vytýkalo, dal do súladu so zákonom a súdnym rozhodnutím. Odporca v dodatkoch vyhlásil, že si je

vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1
bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou
zľavou len z dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový

telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb
počas doby viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a
vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu
prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu
náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie

boli v minulosti dojednávané paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú
odporca mu spôsobil je nasledovný: akciová cena 19,- eur, predajná cena 60,- eur a uplatnená škoda
41- eur. Odporca včas a riadne nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 202,77 eur v období
2012/12-2013-02. Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 11.4.2013 oznámil odporcovi sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie,

vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné
zmluvné podmienky počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v
pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 26.4.2013. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal
za neuhradené služby sumu vo výške 202,77 eur a sumu 41,- eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške

škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne
okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú,
ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd
prizná.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na
deň 25.11.2014, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli
súdu dňa 19.11.2014.

Súd tak verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 25.11.2014, pričom na základe účastníkmi produkovaných

dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení
právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej

republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

Na základe zmluvy o pripojení č. A336227 uzavretej v súlade s ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 21.11.2007 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM

karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa
aktivovať odporcovi účastnícky program „Paušál 60“ a poskytovať mu v zmluve a vo Všeobecných
podmienkach spoločnosti Orange Slovensko, a. s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej
len „VP“) špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby navrhovateľa

a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, VP, najmä platiť cenu za
pripojenie a poskytovanie služieb.

Na základe zmluvy o pripojení č. A5153322 uzavretej v súlade s ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 15.8.2010 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty
č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa aktivovať

odporcovi účastnícky program „Mobilný Orange Internet Štart“ a poskytovať mu v zmluve a vo
Všeobecných podmienkach spoločnosti Orange Slovensko, a. s. na poskytovanie verejnej telefónnej
služby (ďalej len „VP“) špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať
VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby
navrhovateľa a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, VP, najmä platiť

cenu za pripojenie a poskytovanie služieb.

V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve zo dňa 15.8.2010 sa navrhovateľ zaviazal
aktivovať odporcovi účastnícky program „Mobilný Orange Internet Štart“ a súčasne predať mobilný
telefón zn. Huawei E1752 za zľavnenú kúpnu cenu 19,- euro. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi
účastníkmi konania aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka,

ktorej predmetom bol predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 19,- euro).

Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca
sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku
a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných
navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v

súlade so svojimi záväzkami podľa zmluvy a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniualeboúčelomktoréhobymalobyťukončenieplatnostizmluvya/alebododatkupreduplynutím
doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto
povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 610/2003 Z. z., b)
nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť

nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v
užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu),c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také
konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať
zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v

dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky
program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo kombináciu účastníckych programov v bode
2.2 písm. b) uvedených v kategórii služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka mať aktivovaný
program na SIM karte počas doby viazanosti, u ktorého je výška mesačného poplatku (vrátane DPH)

stanovená prinajmenšom na sumu 16,56 eur.

V ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku si účastníci ďalej dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 čl. 2. dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k

ukončeniu jeho platnosti) je účastník (odporca) povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške
331,94 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením
povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie je podmienené
vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením
či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto

článku). Účastník (odporca) je povinný zaplatiť navrhovateľovi bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte
zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta mala byť splatná v lehote uvedenej vo výzve na
jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy navrhovateľa odporcovi.

V zmysle predloženého dokladu o akciovej a predajnej cene mobilného telefónu, bola predajná
(štandardná) cena koncového mobilného telefónu zn. Huawei E1752 v čase uzavretia dodatku k zmluve

vo výške 60,- eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa
bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ

nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných

podmienkach, resp. v zákone č. 610/2003 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej služby,
administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 610/2003 Z. z. právo na dočasné prerušenie alebo

obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby
podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do
zániku zmluvy).

Podľa čl. 6 bodu 6.2 písm. e) VP je účastník povinný oznamovať bezodkladne po celú dobu platnosti

Zmluvy spoločnosti Orange Slovensko zmeny svojich identifikačných a osobných údajov, zmenu adresy
trvalého pobytu alebo sídla/miesta podnikania.

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami č. 2179249757 zo dňa 2.1.2013
splatnou dňa 16.1.2013 v sume 81,52 eur, č. 2182839591 zo dňa 1.2.2013 splatnou dňa 15.2.2013

v sume 79,73 eur, č. 2182912539 zo dňa 1.2.2013 splatnou dňa 15.2.2013 v sume 11,58 eur, č.
2186525733 zo dňa 1.3.2013 splatnou dňa 15.3.2013 v sume 15,- eur, č. 2186454246 zo dňa 1.3.2013splatnou dňa 15.3.2013 v sume 20,99 eur, cenu služieb celkovo vo výške 208,82 eur podľa oboch zmlúv
o pripojení a v zmysle cenníka navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej faktúrami č. 2179354768 zo dňa 2.1.2013 splatnou dňa 16.1.2013 v sume 2,33 eur

a č. 2186558202 zo dňa 1.3.2013 splatnou dňa 15.3.2013 v sume 5,- eur vyúčtoval odporcovi cenu za
upomienky spolu vo výške 6,33 eur a poplatok za poistenie faktúr vo výške 1,- euro.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 11.4.2013 na zaplatenie faktúr za obdobie
12/2012 v sume 72,62 eur, za obdobie 01/2013 v sume 89,16 euro, za obdobie 02/2013 v sume 40,99
eur, t. j. celkovo sumy 202,77 eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia

zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 331,94 eur.
Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 25.4.2013.

Vychádzajúc z celkovej ceny poskytnutých služieb, ktoré boli odporcovi zo strany navrhovateľa
vyfaktúrované a sumy žiadanej navrhovateľom v pokuse o pokonávku adresovanom odporcovi, vyplýva,
že odporca uhradil cenu za poskytnuté služby čiastočne, a to za služby poskytnuté za obdobie 12/2012
vo výške 11,23 eur a za služby poskytnuté za obdobie 1/2013 vo výške 2,15 eur, spolu 13,38 eur (216,15

eur mínus 13,38 eur rovná sa 202,77 eur).

Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, jej dodatkom, VP a vyššie
uvedenými faktúrami vo výške 72,62 eur (vyúčtovaných odporcovi za mesiac december 2012), vo
výške 89,16 eur (vyúčtovaných odporcovi za mesiac január 2013) a vo výške 35,99 eur (vyúčtovaných

odporcovi za mesiaci február 2013), t. j. celkovo vo výške 197,77 eur, a preto mu priznal voči odporcovi
nárok na zaplatenie sumy 197,77 eur, keďže odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok
nesplnil.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 5,-
(vyúčtovaného faktúrami č. 2186558202), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové

označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu
zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto
typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú
službu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa),

keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP vyplýva, že ide o poplatok viažuci
sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas (tomu zodpovedá
aj samotné znenie ustanovenia: „sankčný poplatok za doručenie upomienky má charakter zmluvnej
pokuty, na čom sa strany dohodli, pričom jej výška je stanovená spoločnosťou Orange Slovensko“) a
až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti

(možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku
omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov, čomu nasvedčuje znenie ust. čl. 11 bodu
11.13 písm. a) VP: „...sankčných poplatkov spojených s doručením upomienky“).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej
pokute, ako aj o jej výške, či spôsobe určenia. V zmluve a VP sa konkrétne o sankčnom poplatku za

upomienku, resp. zmluvnej pokute za omeškanie s úhradou faktúry pokiaľ bude zaslaná upomienka, sa
o tejto sankcii konkrétne hovorí len v ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP. Z tohto ustanovenia VP sa však
ani v spojení s prípadným uvedením výšky tejto zmluvnej pokuty v Cenníku navrhovateľa, nedá hovoriť
o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému písomnému dojednaniu o zmluvnej pokute. Výška
zmluvnej pokuty mala byť podľa VP stanovená navrhovateľom (možno sa len domnievať, že v Cenníku,

ktorý by mal byť súčasťou zmluvy o pripojení, avšak konkrétne sa to v ustanovení čl. 11 bodu 11.13 písm.
a) VP neudáva). Nemožno však v takomto prípade hovoriť o písomnej dohode zmluvných strán o výške
zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia, ak táto výška je závislá na vôli len jednej zmluvnej strany.
V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval
predmetné dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa
podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi
je, ako už bolo vyššie uvedené, totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe (bezmožnostipodrobnejšiehooboznámeniasasoVP,akoajCenníkomnavrhovateľa,atojednakzčasového
hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo VP hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými
podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu

záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu
a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením VP. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto
zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Ak by aj súd pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods.

1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím sa však nestotožnil, je
tak v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi účastníkmi ide nepochybne o právny vzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej
pokute je možné považovať s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za
neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka).

Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva navrhovateľa primárne
sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k
záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k
jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za
porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve navrhovateľa na úroky z omeškania; aj

tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou / paušalizovanou náhradou škody vzniknutej
porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného
plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych
vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené

so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov
navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedená možnosť je aj priamo zakotvená v ust. čl.
16 bodu 16.2 písm. d) VP) a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka navrhovateľa z hľadiska
jej vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku

nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 4 bodu 4.4 VP), nemá žiadnu
právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým
sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie
povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené
nejaké náklady.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec
takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty formálne viaže, odporcovi
zaslal (neuniesol bremeno dôkazu ust. § 120 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ sa jedná o návrh v tejto časti, t. j. o zaplatenie sumy 5,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 5,- eur od 26.4.2013 do zaplatenia zamietol.

Navrhovateľ si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 41,- eur, ktorý
skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia
povinností odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy
z predajnej ceny mobilných telefónov, t. j. sume 41,- eur.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej

povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak
konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda
je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné

objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk.
Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí

Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu

príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.

Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré

býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento
vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne
neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o

pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne
pozostáva z rozdielu v cene mobilných telefónov, a to akciovej cene za ktorú boli tieto predané odporcovi
a predajnej skutočnej cene.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si

uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že odporca
porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe oboch zmlúv poskytnutých služieb riadne a včas.
Ďalej však navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24
mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený

v ust. čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne
uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné
ukončenie oboch písomne uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné
ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom
vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože

odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy).

Pokiaľ sa týka vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej

politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú
cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilných telefónov tak nieje následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré

do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo,
pretože tento za mobilné telefóny obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento

protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnené mobilné
telefóny. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované
navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol
zľavu na mobilné telefóny a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za

službyvroku2011,akovyplývazpokusuopokonávkuazpredloženýchfaktúr.Tedazčasovéhohľadiska
navrhovateľ zamieňa príčinu s následkom, inak povedané najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody)
a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 41,- eur aj s príslušnými úrokmi z omeškania vo výške

8,75 % ročne z tejto sumy od 26.4.2013 do zaplatenia zamietol.

Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný
nárok sa súdu javí ako účelový v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok,
ktoré boli súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka); napr. rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 17C/23/2010-65 zo dňa 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č. k. 2Co/137/2010 zo dňa 29.06.2011, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.
k. 17C/112/2010-35zo dňa 16.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
18Co/136/2010 zo dňa 09.05.2011, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 38C/117/2010-61 zo dňa
18.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012 (tento aj
samotný navrhovateľ udáva v návrhu), rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 7C/119/2011 zo dňa

31.10.2011, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11C/184/2011-82 zo dňa 26.10.2011,
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 6C/20/2012-56 zo dňa 29.05.2012, rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/200/2012-62 zo dňa 20.11.2012. Aj sám navrhovateľ to deklaruje hneď v úvode svojho
návrhu. Aj keď navrhovateľ skutkovo vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade
sa domáha akoby zmluvnej pokuty, ktorá mala zodpovedať zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu/

koncového telekomunikačného zariadenia.

Navrhovateľovi vzniklo v súlade so Všeobecnými podmienkami právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že
odporca sa dostal do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby, t. j. 197,77 eur, prvým dňom

po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v
zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením faktúr, t. j.
v čase od 17.1.2013 do 16.3.2013 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 % ročne (súd má o
tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 72,62 eur od 17.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 89,16 eur

od 16.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 35,99 eur od 16.3.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si
navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania až od 26.4.2013, súd mu viazaný rozsahom návrhu s poukazom
na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. priznal úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 197,77 eur až
od 26.4.2013 do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech

navrhovateľa v konaní bol v rozsahu 62,26 % [úspech navrhovateľa 81,13 % (225,22 eur/272,60 =
0,8113) - úspech odporcu 18,87 % (52,38 eur/277,60 eur = 0,1887); teda čistý úspech navrhovateľa
= 81,13% -18,87 %]. Navrhovateľovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od odporcu
náhradu trov konania v rozsahu 62,26 % účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva. Súd tak
navrhovateľovi priznal voči odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 10,27 eur titulom náhrady

62,26 % zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur.

Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 71,09
eur, súd navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo znenia ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, avšak
iba tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené
trovy právneho zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu

známe z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a to, že navrhovateľ donedávna podával obsahovo úplne totožné
návrhy ako v prejednávanej veci sám bez toho, aby bol právne zastúpený. Ide pri tom o formulárové
návrhy, do ktorých navrhovateľ, resp. teraz jeho právny zástupca, len administratívne dopisuje údaje
týkajúce sa účastníka a iné číselné údaje. Súd má tak za to, že administratívne vypĺňanie formulárových
návrhov(okremtohopoužívanýchpredtýmsamotnýmzastúpenýmnavrhovateľom)nemožnopovažovať

za poskytovanie právnej služby. Neúčelnosti tohto právneho zastúpenia nasvedčuje v ďalšom to, že
plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi - Bobák, Bollová a spol., s. r.o. bolo obmedzené len na
vykonanie dvoch úkonov právneho zastúpenia, a to prevzatia a prípravy právneho zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom a podanie návrhu na začatie konania. Súd má tak za to, že pravou podstatou
oného právneho zastúpenia navrhovateľa nie je nič iné, ako snaha o vytvorenie „ľahko zadováženého“

zisku pre obchodnú spoločnosť Bobák, Bollová a spol., s. r.o. (k uvedenému porovnaj uznesenie
Ústavného súdu ČR spis. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.