Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Aradská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/112/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227357
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213227357.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava proti
žalovanej: H. W., nar. X.X.XXXX, bytom Y., Q. XX, o zaplatenie 341,16 eur s príslušenstvom
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 292,56 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 156,24 eur od 16.1.2013 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
136,32 eur od 16.12.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 292,56 eur, v časti 19,48% úroku ročne zo sumy 147,74 eur a v
časti 29,10 % úroku ročne zo sumy 113,62 eur z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,98
eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 14,30 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2013 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie
sumy 341,16 eur s 19,48 % úrokom ročne zo sumy 147,74 eur od 5.2.2013 do zaplatenia, s 8,75%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 156,24 eur od 16.1.2013 do zaplatenia, s 29,10 % úrokom
ročne zo sumy 113,62 eur od 16.12.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
136,32 eur od 16.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
žalovanej poskytol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 4.1.2012 úver vo výške 260,40 eur na
financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 11 mesačnými splátkami po
26,04 eur počnúc dňom 15.2.2012, v celkovej výške 286,44 eur. Žalovaná svoj záväzok splácať čerpaný
úver riadne a včas neplnila, keď uhradila len sumu 130,20 eur, pričom zročnosť celého úveru nastala
15.1.2013,lehotousplatnostiposlednejdohodnutejsplátky.Žalovanámázuvedenejzmluvyneuhradené
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 174,14 eur, ktorá suma pozostáva z dlžnej úverovej istiny
vo výške 147,74 eur, z dlžného úroku z úveru vo výške 8,50 eur, z nákladov spojených s uplatnením
pohľadávkyvovýške17,90eur.Okremtohoježalovanápovinnázaplatiťžalovanému19,48%úrokročne
zo sumy 147,74 eur od 5.2.2013 do zaplatenia a 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 156,24 eur
od 16.1.2013 do zaplatenia. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 28.2.2012 žalobca poskytol
žalovanej aj úver vo výške 181,78 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť 9 mesačnými splátkami po 22,72 eur, počnúc dňom 15.3.2012, v celkovej výške 204,48
eur. Žalovaná svoj záväzok splácať čerpaný úver riadne a včas neplnila, keď uhradila len sumu 68,16
eur, pričom zročnosť celého úveru nastala 15.12.2012, lehotou splatnosti poslednej dohodnutej splátky.Žalovaná má z uvedenej zmluvy neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 167,02 eur,
ktorá suma pozostáva z dlžnej úverovej istiny vo výške 113,62 eur, z dlžného úroku z úveru vo výške
22,70 eur, z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 30,70 eur. Okrem toho je žalovaná
povinná zaplatiť žalovanému 29,10% úrok ročne zo sumy 113,62 eur od 16.12.2012 do zaplatenia a
8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 132,32 eur od 16.12.2012 do zaplatenia.
Žalobca na výzvu súdu prípisom z 4.2.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že v súvislosti s
úverovým prípadom žalovanej č. 42703490710001 sumu úhrad žalovanej vo výške 130,20 eur započítal
na 5 splátok žalovanej po 26,04 eur, splatných od 15.3.2012 do 15.7.2012, a v súvislosti s úverovým
prípadomč.42703490710002sumuúhradžalovanejvovýške68,16eurzapočítalna3splátkyžalovanej
po 22,72 eur, splatných od 15.4.2012 do 15.6.2012.
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA doručilo súdu dňa 9.6.2014 nepodpísané oznámenie
o svojom vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Uvedené
združenie takéto oznámenie doručilo súdu aj dňa 25.6.2014, avšak už so zaručeným elektronickým
podpisom. Žalobca podaním z 25.7.2014 namietal proti vstupu uvedeného združenia do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Súd uznesením z 6.8.2014 pripustil vstup Združenia
na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktoré
združenie podaním doručeným súdu 3.10.2014 oznámilo, že z konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej vystupuje. Preto súd ďalej nekonal s uvedeným združením ako s vedľajším účastníkom na
strane žalovanej.
Súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 4.1.2012
uzavretá písomná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej na
nákup spotrebného tovaru spotrebiteľský úver vo výške 260,40 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť
11mesačnýmisplátkamipo26,04eur,splatnými15.deňvmesiaci,pričomsplatnosť1.mesačnejsplátky
bola dohodnutá na 15.2.2012 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 15.12.2012, pri fixnej
19,48 % ročnej úrokovej sadzbe, s RPMN od 21,31%, s priemernou hodnotou RPMN vo výške 42,84% a
celkovou sumou k zaplateniu vo výške 286,44 eur. Podľa 2. časti uvedenej zmluvy, zmluvné strany mali
súčasne uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú
zmluvu o poskytovaní platobných služieb, plnenia z ktorých však nie sú predmetom tohto konania.
Podľa potvrdenia žalobcu z 4.2.2014, žalobca na odfinancovanie úverového prípadu žalovanej uhradil
dňa 7.2.2012 sumu 260,40 eur. Žalovaná platbami z 15.3.2012, 17.4.2012, 17.5.2012, 18.6.2012 a
13.7.2012 po 26,04 eur uhradila žalobcovi úhrnom sumu 130,20 eur. Podľa splátkového kalendára, v
každejz11mesačnýchsplátokpo26,04eurbolazahrnutásplátkaistinyúveru(vúhrnnejvýške260,40€)
ako aj splátka úroku (v úhrnnej výške 26,04 €). Prvá splátka bola na rozdiel od zmluvy splatná 15.3.2012
a ostatná - 11. splátka - bola splatná 15.1.2013.
Žalobca prípisom zo 7.2.2013 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy úveru vo výške 174,14 eur s tým,
že splatnosť úveru nastala dňom 15.1.2013. Dlžná suma podľa žalobcu pozostávala z istiny vo výške
147,74 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 8,50 eur, ako aj z nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 17,90 eur.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 28.2.2012
uzavretá ďalšia písomná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
nanákupspotrebnéhotovaruspotrebiteľskýúvervovýške181,78eur,ktorýsažalovanázaviazalasplatiť
9 mesačnými splátkami po 22,72 eur, splatnými 15. deň v mesiaci, pričom splatnosť 1. mesačnej splátkybola dohodnutá na 15.3.2012 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 15.11.2012, pri fixnej
29,10 % ročnej úrokovej sadzbe, s RPMN od 33,24%, s priemernou hodnotou RPMN vo výške 41,82% a
celkovou sumou k zaplateniu vo výške 204,48 eur. Podľa 2. časti uvedenej zmluvy, zmluvné strany mali
súčasne uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú
zmluvu o poskytovaní platobných služieb, plnenia z ktorých však nie sú predmetom tohto konania.
Podľa potvrdenia žalobcu z 4.2.2014, žalobca na odfinancovanie úverového prípadu žalovanej uhradil
dňa 12.3.2012 sumu 181,78 eur. Žalovaná platbami zo 17.4.2012, 17.5.2012 a 18.6.2012 po 22,72 eur
uhradila žalobcovi úhrnom sumu 68,16 eur.
V danom prípade žalobca dôvodnosť svojho nároku odvodzuje od úverových zmlúv z 4.1.2012 a z
28.2.2012, ktorých predmetom je s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľský úver.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o
právne vzťahy zmluvných strán na základe spotrebiteľských zmlúv, pri uzatváraní ktorých bola žalovaná
v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom
vopred pripravené formulárové (typové) úverové zmluvy, ktorých obsah žalovaná nemala možnosť
reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou
v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou
spotrebiteľskýchzmlúvod1.4.2004,predpisomlexspecialis.Súdtedavzťahúčastníkovkonaniazoboch
úverových zmlúv posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa§ 52 a nasl. OZ, podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Pokiaľ žalovaná v súvislosti so zmluvou z 4.1.2012 uhradila žalobcovi úhrnom sumu 130,20 eur, pričom
jedenástimi splátkami mala uhradiť na úver čerpaný vo výške 260,40 eur úhrnom sumu 286,44 eur, dlh
žalovanej titulom dlžných splátok z úverovej zmluvy uzavretej dňa 4.1.2012 predstavuje sumu 156,24
eur (286,44 - 130,20), v ktorej je zahrnutá nielen dlžná istina úveru, ale aj dlžný úrok z úveru. Žalobca až
do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu v časti zaplatenia
nákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške17,90eur,keďnepreukázalvynaloženietakéhoto
nákladu. Preto súd návrh žalobcu v časti žalovaných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 17,90 eur zamietol.
Vsúvislostisúverovouzmluvouz4.1.2012zostalnepreukázanýmajnárokžalobcunaosobitnežalovaný
19,48% úrok ročne zo sumy istiny úveru vo výške 147,74 eur od 5.2.2013 až do zaplatenia. Uvedeným
úrokom sa úročí (len) istina čerpaného úveru a to len do konečnej splatnosti úveru, v danom
prípade podľa zmluvy bola konečná splatnosť dohodnutá na 15.12.2012, pričom tento úrok je zahrnutý
v prisúdenej istine 156,24 eur tvorenej dlžnými splátkami istiny a úroku. Dohodnutý úrok z úveru bol
zahrnutý v 11 splátkach úveru. Po uplynutí konečnej lehoty splatnosti (ostatnej splátky) úveru, má veriteľ
dlžníka nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver,
ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 15.12.2012.
Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu aj v časti osobitne žalovaného 19,48% úroku z úveru ročne
nepovažoval za dôvodný.
Žalobca si uplatnil aj 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy dlžných splátok vo výške 156,24 eur
od 16.1.2013 do zaplatenia. Keďže podľa splátkového kalendára bola ostatná - jedenásta - splátka
splatná dňa 15.1.2013, žalovaná sa dňom nasledujúcim po splatnosti jedenástej splátky úveru dostala
do omeškania s jej úhradou, keď do omeškania s úhradou predchádzajúcich splátok sa dostala márnym
uplynutím lehoty ich splatnosti. Súd v súvislosti so záväzkom žalovanej z úverovej zmluvy uzavretej
4.1.2012 rozhodol o úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517
ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úrokovásadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 16.1.2013 bola 0,75%, a
tak žalobcovi vznikol nárok na 8,75% úrok z omeškania ročne.
Pokiaľ žalovaná v súvislosti so zmluvou z 28.2.2012 uhradila úhrnom sumu 68,16 eur, pričom deviatimi
splátkami mala uhradiť na úver čerpaný vo výške 181,78 eur úhrnom sumu 204,48 eur, dlh žalovanej
titulom dlžných splátok z úverovej zmluvy uzavretej 28.2.2012 predstavuje sumu 136,32 eur (204,48
- 68,16), v ktorej je zahrnutá nielen dlžná istina úveru, ale aj dlžný úrok z úveru. Žalobca až do
vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu v časti zaplatenia
nákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške30,70eur,keďnepreukázalvynaloženietakéhoto
nákladu. Preto súd návrh žalobcu v časti žalovaných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 30,70 eur zamietol.
V súvislosti s úverovou zmluvou z 28.2.2012 zostal nepreukázaným aj nárok žalobcu na osobitne
žalovaný 29,10% úrok ročne zo sumy istiny úveru vo výške 113,62 eur od 16.12.2012 až do zaplatenia.
Uvedeným úrokom sa úročí (len) istina čerpaného úveru a to len do konečnej splatnosti úveru, ktorá
v danom prípade bola dohodnutá zmluvou na 15.11.2012, pričom tento úrok je zahrnutý v prisúdenej
istine 136,32 eur tvorenej dlžnými splátkami istiny a úroku. Dohodnutý úrok z úveru bol zahrnutý v
9 splátkach úveru. Po uplynutí konečnej lehoty splatnosti (ostatnej splátky) úveru, má veriteľ dlžníka
nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver,
ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 15.11.2012.
Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu aj v časti osobitne žalovaného 29,10% úroku z úveru ročne
nepovažoval za dôvodný.
Žalobca si uplatnil aj 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy dlžných splátok vo výške 136,32 eur od
16.12.2012 do zaplatenia. Podľa úverovej zmluvy z 28.2.2012 bola konečná splatnosť úveru dohodnutá
na 15.11.2012, preto žalovaná nepochybne bola aj k 16.12.2012 v omeškaní s úhradou dlžných splátok
v úhrnnej výške 136,32 eur. Súd aj v súvislosti so záväzkom žalovanej z úverovej zmluvy uzavretej
28.2.2012 rozhodol o úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517
ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 16.12.2012 bola 0,75%, a
tak žalobcovi vznikol nárok na 8,75% úrok z omeškania ročne.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (85,75%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a v časti
úroku je úspechom žalovanej (14,25%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.
Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal 71,50%
náhradu trov konania. Súd žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku za návrh priznal iné trovy
konania vo výške 14,30 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie návrhu) po 26,56 eur za úkon, 2 x režijný paušál po
7,81 eur a 20% DPH (13,75 eur) priznal žalobcovi sumu 58,98 eur (71,5% z 82,49 eur). Náhrada trov
konania je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu žalobcu.
Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.