Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224406
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114224406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XXX/XX, XXX XX W. B. T., štátny občan SR, proti odporkyni: P. U., B..
XX.XX.XXXX, X. I. XXX/XX, XXX XX W. B. T., štátny občan SR, o výživné manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby bola odporkyňa zaviazaná platiť mu s účinnosťou od
01.03.2014 výživné v sume 100,- eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci, z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.07.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 18.07.2014
domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd odporkyni uložil povinnosť platiť mu výživné v sume 100,- eur
mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci od 01.03.2014.

Návrh navrhovateľ odôvodnil skutkovo tak, že s odporkyňou uzavrel manželstvo dňa 14.09.1978. Keďže

je v súčasnosti nezamestnaný, nie je schopný zabezpečiť si prostriedky na jeho primeranú výživu.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz predložil sobášny list účastníkov.

Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol riadne doručený, v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.11.2014. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa účastníci na
pojednávanie bez ospravedlnenia neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania neustanovili, pričom
predvolanie na pojednávanie bolo odporkyni doručené riadne do vlastných rúk a navrhovateľovi
doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., súd pojednával podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p. v neprítomnosti účastníkov.

Súdtakvykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmdôkazomprodukovanýmnavrhovateľom,pričom
zistil nižšie uvedený skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli dňa 14.09.1978 manželstvo, čo mal súd preukázané z ich sobášneho listu
(č. l. 2 spisu).

Súd v ďalšom považoval medzi účastníkmi nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, o ktorom nemal
dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.1 O.s.p.), že v čase podania návrhu bol nezamestnaný.

Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovaniehmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským
a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a

povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby
životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie

a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. oslabilo v našom civilnom procese zásadu súdom zisťovanej absolútnej
materiálnej pravdy, tzv. skutočného stavu veci a zakotvilo zásadnú kontradiktórnosť súdneho konania.

Účastníci konania majú tak povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené je
výnimočne oslabené znením ust. druhej vety § 120 ods. 1 O.s.p., že súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zásade
však teda účastníci v plnej miere znášajú dôkazné bremeno v celom priebehu sporového konania.

Koncepcia ponímania rodiny a manželstva je v našej spoločnosti a našom právnom poriadku založená

na tradičnej filozofii, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Táto filozofia je
zakotvená vo vyššie citovaných ustanoveniach čl. 4 Základných zásad, ako aj § 18 a § 19 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. § 71
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je tak premietnutím spomínanej koncepcie manželských vzťahov.
Uvedená vyživovacia povinnosť je koncipovaná na zásade rovnosti životnej úrovne manželov tak v

rovine kultúrnej, ako i hmotnej a taktiež na zásade potencionality, ktorá je závislá od možností a
schopností oboch manželov. Rovnako by táto povinnosť mala byť posudzovaná v kontexte súladu s
dobrými mravmi.Súd návrh navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti odporkyne k nemu posudzoval v zmysle
vyššie uvedených ust. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a uvedeného výkladu podstaty tohto druhu
vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ sa týka návrhu v časti o uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi výživné v sume
100,- eur mesačne za obdobie od 01.03.2014 do 18.07.2014 (t. j. za obdobie pred podaním návrhu),
súd s poukazom na znenie ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého výživné
možno súdom priznať len odo dňa začatia súdneho konania, návrh v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu o uloženie povinnosti odporkyni platiť navrhovateľovi výživné v sume

100,- eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 18.07.2014 navrhovateľa v konaní zaťažovalo dôkazné
bremeno na preukázanie hmotno-právnej podmienky pre priznanie žalovaného nároku podľa ust. § 71
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, t. j., že životná úroveň účastníkov je rôzna v dôsledku toho,
že si odporkyňa voči nemu neplní vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ však v konaní neprodukoval
žiaden dôkaz na preukázanie takejto skutočnosti. Obmedzil sa len na tvrdenie, že je nezamestnaný a
nie je schopný si zabezpečiť prostriedky na svoju primeranú výživu. Navrhovateľom tvrdená skutočnosť,

že je nezamestnaný, však nie je bez ďalšieho postačujúcou na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť.
Navrhovateľovi zrejme bráni zamestnať sa len situácia na trhu práce, keďže iný objektívny alebo
subjektívny dôvod nepreukázal a ani ho netvrdil. Navrhovateľ však vôbec neprodukoval dôkazy o tom,
akáježivotnáúroveňúčastníkov,hlavneodporkyne,čijevôbecvjejmožnostiach(navrhovateľkonkrétne
neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala potencionalita akéhokoľvek príjmu odporkyne z

vykonávania práce v akejkoľvek forme, či už zo závislej činnosti, alebo z podnikania), schopnostiach
a majetkových pomeroch, prispievať na jeho výživu. Navrhovateľ tak neprodukoval v konaní žiadne
dôkazy, z ktorých by vyplývala rozdielnosť životnej úrovne účastníkov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
a odporkyni náhradu trov konania nepriznal, aj keď jej toto právo vzhľadom na plný úspech v konaní

podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. prislúcha, a to z dôvodu, že si v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
nárok na náhradu trov konania návrhom neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.