Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/141/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211229608
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7211229608.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej I. A., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom v P., C. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom,
vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.328,32 eura s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z úveru vo výške 12,26 % ročne zo sumy istiny 602,57 eura
od 31.12.2008 do jej zaplatenia, najviac však úroky vo výške 725,75 eura a nahradiť trovy konania vo
výške 68,73 eura, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobný návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 20.10.2011 žiadal,
aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu 1.328,32 eura a úroky z omeškania vo výške 0,013 % denne zo
žalovanej sumy odo dňa 31.12.2008 až do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie
uviedol, že dňa 28.3.2008 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 3803198624, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 663,88 eura, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 56 mesačných splátkach
po 23,77 eura, teda spolu 1.331,12 eura. Uviedol, že žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých
podmienok a preto ju dňa 30.12.2008 vyzval na zaplatenie celého dlhu vo výške 1.328,32 eura, ktorú
sumu mu žalovaná doposiaľ nezaplatila.

Písomným podaním zo dňa 14.9.2012 doručeným súdu dňa 19.9.2012 žalobca na základe výzvy súdu
doplnil svoje skutkové tvrdenia ohľadom poskytnutého úveru. Uviedol, že žalovaná nesplácala úver
podľa dohodnutých podmienok a preto jej boli vystavené zmluvné pokuty a upomienka. Zmluvná pokuta,
uviedol, že bola vystavená v zmysle hl. 14 § 3 Úverových zmluvných podmienok (ÚZP) a to konkrétne
vo výške 8 % zo sumy, s ktorou bola v omeškaní po dobu dlhšiu ako 7 dní. Celkom tak vyúčtoval žalobca
žalovanejzmluvnúpokutuvovýške9,96eura(124,50x0,08),5,94eura(74,25x0,08)a1,89eura(23,63
x 0,08). Uviedol, že dňa 30.12.2008 bola žalovanej v súlade s hl. 6 § 3 písm. a/ ÚZP zaslaná výzva

na zaplatenie celého dlhu vo výške 1.328,32 eura. Žalobca uviedol, že žalovaná suma tak pozostáva
z čiastočne neuhradenej tretej mesačnej splátky vo výške 21,09 eura, z neuhradených 4. - 7. mesačnej
splátky vo výške 95,08 eura, z neuhradenej 8. - 60. mesačnej splátky po splatnosti vo výške 1.259,85
eura. Žalobca uviedol, že od tejto sumy je nutné odpočítať poistenie vo výške 47,70 eura, ktoré bolo
ukončené zosplatnením. Konečná výška pohľadávky je tak 1.328,32 eura a bola vypočítaná nasledovne:
1.399,62 eura (predpis splátok a zmluvných pokút) - 71,30 eura (uhradené splátky od spísania zmluvy)
= 1.328,32 eura. Žalobca uviedol, že zmluva bola schválená dňa 28.3.2008 vo výške 663,88 eura, ktorúsumu žalovaná čerpala dňa 7.5.2008. Dňa 20.6.2008 žalovaná uhradila 23,77 eura a dňa 22.10.2007
uhradila 2 x sumu 23,77 eura. Uviedol, že úhrady splátok boli započítané v súlade s hl. 5 § 8 ÚZP na
istinu, úrok a na pokuty.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila na pojednávaní dňa 12.10.2012, pričom uviedla, že si je
vedomá dlhu voči žalobcovi, ale ho nezaplatila, pretože nemala z čoho vzhľadom na svoju nepriaznivú
finančnú situáciu. Vyjadrila sa, že nemôže tento dlh zaplatiť naraz, ale len v mesačných splátkach po
10 eur mesačne, kým sa jej finančná situácia nezlepší.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 12.10.2012, č.k. 13C/141/2012-39, ktorým uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 602,57 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,013 % denne

od 31.12.2008 do zaplatenia, pričom povolil žalovanej splniť túto povinnosť v určených mesačných
splátkach pod stratou výhody splátok. V časti o zaplatenie 725,75 eura s prísl. žalobný návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie 725,75 eura s prísl. zamietol, podal
žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.4.2014, č.k

1Co/30/2013-58, rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok tak vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 602,57 eura
spolu s prísl., proti ktorému výroku rozsudku nebolo podané odvolanie, nadobudol právoplatnosť dňom
28.12.2012.

Predmetom konania, po vrátení veci odvolacím súdom späť súdu prvého stupňa, stal sa nárok uplatnený
žalobcom na zaplatenie 725,75 eura s prísl. a to titulom nesplateného úveru.

Keďže žalovaná sa na adrese svojho trvalého pobytu v P. na ul. C. č. XX nezdržiava, nezdržiava sa ani
na ďalších súdu známych adresách v P. na A. ul. č. XX a ani v D., v dome svojej matky, ustanovil jej
súd uznesením zo dňa 6.11.2014. č.k. 13C/141/2012-75 opatrovníka, ktorý ju v konaní po vrátení veci

odvolacím súdom späť na ďalšie konanie, zastupoval. Opatrovník odporkyne sa na pojednávanie, na
ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Žalobca svoju neúčasť na pojednávaniach nariadených na dni 5.9.2014 a 7.11.2014, v oboch prípadoch
vopred písomne ospravedlnil a navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. K veci samej žalobca
v písomnom podaní zo dňa 27.8.2014, doručenom súdu dňa 2.9.2014, uviedol, že žalovaná po podaní

žaloby a po vydaní rozsudku zo dňa 12.10.2012, neuhradila mu žiadnu peňažnú sumu. Uviedol, že
žalovaná suma 1.328,32 eura pozostáva z čiastočne neuhradenej 3. mesačnej splátky vo výške 21,09
eura, z neuhradenej 4. až 7. mesačnej splátky vo výške 95,08 eura a z neuhradenej 8. až 60. mesačnej
splátky po zosplatnení vo výške 1.259,85 eura. Od tejto sumy uviedol, že je nutné odpočítať poistenie
vo výške 47,70 eura, ktoré zaniklo zosplatnením: 21,09 eura + 95,08 eura + 1.259,85 eura - 47,70 eura

= 1.328,32 eura.

Odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku a vo výroku o
trovách konania, uviedol, že je toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak pri
rozhodovaní vychádzal z právneho názoru, že pre chýbajúci údaj o priemernej RPMN v zmluve uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 28.3.2008 je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez

poplatkov, pretože vzhľadom na prechodné a záverečné ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere
takýto názor nemožno považovať za správny. Uviedol, že súd nevzal do úvahy ust. § 8aa ods. 1 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008) na
posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto svoje rozhodnutie založil na nesprávnom
názore, že pre neuvedenie priemernej hodnoty RPMN je potrebné považovať úver poskytnutý žalovanej

za bezúročný a bez poplatkov.Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci, pri rešpektovaní právneho názoru vysloveného
v zrušujúcom uznesení, posúdiť právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa príslušných ustanovení
hmotného práva platných v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, oboznámiť sa s obsahom

všeobecných zmluvných podmienok, a vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy,
vyhodnotiť tieto dojednania z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok, a až potom vo veci opätovne
rozhodnúť. Uložil zároveň súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
2 O.s.p.).

Vo veci súd už vykonané dokazovanie výsluchom žalovanej a žalobcom predloženými listinnými

dôkazmi, a to Úverovou zmluvou č. 3803198624 a Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., splátkovým kalendárom zmluvy a listom žalobcu zo dňa 30.12.2008 na
splatenie celého úveru, po vrátení veci späť odvolacím súdom na ďalšie konanie, doplnil zistením výšky
priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk (a to vzhľadom na výšku ročnej úrokovej sadzby
34,78 % uvedenej v úverovej zmluve účastníkov), na základe ktorého doplnenia dokazovania k zmene
už zisteného skutkového stavu nedošlo a súd preto vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil a

uviedol vo svojom prvom rozsudku zo dňa 12.10.2012, č.k. 13C/141/2012-39.

Z internetového portálu Národnej banky Slovenska súd zisťoval, vzhľadom na výšku úrokov 34,78 %
ročne, uvedenú ako účastníkmi dojednanú v úverovej zmluve, výšku obvyklých úrokov požadovaných
za úvery, ktoré poskytovali banky v čase uzavretia zmluvy, keďže taká výška úrokov, ako bola uvedená
v zmluve, sa javila neprimerane vysoká. Súd zistil, že v apríli 2008, kedy účastníci úverovú zmluvu

uzavreli, pri nových spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytovaných na dobu 1 - 5 rokov, bola
priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk vo výške 12,26 %.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), sa touto časťou zákona
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa ust. § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zák. č. 71/1986 Zb.
(v ďalšom len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.Podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí, musí obsahovať podľa písm. e/ celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského

úveru, h/ ročnú úrokovú sadzbu, i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j/
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k/ priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2, m/ výpočet nákladov uvedených v § 2

písm. c/ prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Obč. zák. v znení platnom v rozhodnom období (v čase uzavretia úverovej
zmluvy, t.j. v znení účinnom do 31.10.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie
peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na
odplatyposkytovanébankamiprispotrebnýchúveroch.Aksúdrozhodneozníženíodplatyzaposkytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje

výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, a to napokon nebolo medzi účastníkmi ani sporné,
že účastníci uzavreli dňa 3.4.2008 podpísaním Úverovej zmluvy, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 20.000,- Sk/663,88 eura, ktorý žalovaná bola
povinná žalobcovi vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške po 716,- Sk/23,77 eura, t.j. celkom mala

vrátiť 42.960,- Sk/1.426,01 eura. V danom prípade strany dojednali v úverovej zmluve pre úroky z
úveru ročnú úrokovú sadzbu vo výške 34,78 %, uviedli výšku RPMN poskytnutého úveru 41,9 % a
celkové náklady spotrebiteľa vo výške 21.340- Sk/708,36 eura. Listom zo dňa 30.12.2008 žalobca vyzval
žalovanú na splatenie celého čerpaného úveru spolu so zmluvnou pokutou v celkovej výške dlžnej
čiastky 1.328,32 eura. Zmluva uzavretá účastníkmi bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto ju

bolo potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Skúmaním, či zmluva
obsahuje náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch súd zistil, že účastníkmi uzavretá zmluva
bola vyhotovená písomne a obsahovala povinné údaje podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na základe právneho názoru odvolacieho súdu, súd po vrátení veci vyhodnocoval zmluvnédojednania úverovej zmluvy aj z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok. Pri tomto osobitnú
pozornosť venoval dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 34,78 %. Takto dojednaná výška úrokov, uvedená
v úverovej zmluve, sa javila neprimerane vysoká. Z internetového portálu Národnej banky Slovenska

súd zistil, že v apríli 2008, kedy účastníci úverovú zmluvu uzavreli, pri nových spotrebiteľských úveroch
pre domácnosti poskytovaných na dobu 1 - 5 rokov, bola priemerná úroková miera z úverov obchodných
bánk vo výške 12,26 %. T.j. keďže vo výške 34,78 % ročne, dojednanej účastníkmi, odporujú dojednané
úroky dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Obč. zák.), a teda úroky boli účastníkmi dojednané vyššie než
prípustné podľa zákona (výšku ktorých okrem toho žalovaná nemohla vôbec ovplyvniť, vzhľadom na to,

že žalobcom jej bola na podpísanie doručená už ním vyplnená predtlač - formulár úverovej zmluvy),
dospel súd k záveru, že je žalovaná podľa poslednej vety ust. § 502 ods. 1 Obchod. zák. povinná platiť
úroky v najvyššej prípustnej výške. Za takú výšku súd vyhodnotil zistenú priemernú úrokovú mieru z
úverov obchodných bánk poskytovaných pre domácnosti na dobu 1 - 5 rokov v apríli 2008 a to 12,26 %.

Celý nesplatený úver sa stal splatným na základe listu žalobcu zo dňa 30.12.2008 uvedeným dňom, a
to podľa listu stal sa splatným vo výške 1.328,32 eura. Žalobca odôvodnil, že v sume 1.328,32 eura sú

zohľadnenéčiastočneneuhradená3.mesačnásplátkavovýške21,09eura,neuhradené4.-7.mesačné
splátky vo výške 95,08 eura (4 x 23,77 eura) a neuhradené 8. - 60. mesačné splátky vo výške 1.259,85
eura (53 x 23,77 eura), od sumy (súčtu) ktorých dlžných splátok žalobca odpočítal poistenie vo výške
47,70 eura, ktoré uviedol, že zaniklo zosplatnením.

Keďže do jednotlivých mesačných splátok vo výške po 23,77 eura boli už žalobcom započítané

(zahrnuté) aj úroky z úveru a to v dohodnutej výške úrokovej sadzby podľa zmluvy 34,78 % ročne, súd
keďže mal takto dohodnuté úroky za odporujúce zákonu, vychádzal z dlžnej istiny výšku ktorej 602,57
eura už ustálil a žalobcovi priznal vo svojom prvom rozhodnutí, v ktorom mal úver za bezúročný a bez
poplatkov, rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť z tejto dlžnej sumy istiny úveru 602,57 eura zaplatiť
žalobcovi úroky z úveru vo výške 12,26 % ročne odo dňa kedy sa stal celý úver splatným, t.j. odo dňa

31.12.2008 až do zaplatenia, najviac však úroky z úveru vo výške 725,75 eura, keďže v takej sume si
žalobca úroky z úveru uplatnil v kapitalizovanej podobe vo forme ich zahrnutia do mesačných splátok v
žalobnom návrhu, pričom vychádzajúc zo znenia ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd nemôže prekročiť nároky
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

V prevyšujúcom rozsahu, nad priznaný rozsah úrokov z úveru, súd žalobný návrh ako nedôvodný

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil,
keďže účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov konania vzal súd do
úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej. Vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo
výške 1.328,32 eura a priznaného práva vo výške 1.035,29 eura ku dňu rozhodnutia súdu (priznaná

istina 602,57 eura + 432,72 eura úrokov z úveru vypočítaných v sadzbe 12,26 % ročne zo sumy
602,57 eura od 31.12.2008 do 7.11.2014), žalobca bol neúspešný v časti nepriznaného práva vo výške
293,03 eura (1.328,32 - 1.035,29), ktorá suma predstavuje úspech žalovanej, vo výške 77,94 % úspechu
žalobcu ku 22,06 % úspechu žalovanej, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu
účelne vynaložených trov konania na uplatnenie práva vo výške 55,88 % (77,94 % - 22,06 %). Vzniknuté

trovy žalobcu spočívajú v trovách zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške
79,50 eura a zaplateného súdneho poplatku z odvolania vo výške 43,50 eura, t. j. spolu trovy žalobcu
vo výške 123,- eur, čo pri práve žalobcu na náhradu trov vo výške 55,88 % predstavuje právo žalobcu
na náhradu trov konania 68,73 eura.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).