Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225021
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112225021.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa C. banka G., a.s., so sídlom F., R. XX,
V. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Z., s.r.o., so sídlom H., F. X/B proti odporcovi
I. D., bytom U. U., K. XXX/XX, o zaplatenie 99,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.júla 2013, č. k. 15C/248/2012-82 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 99,71 eur
s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že sa jedná o
tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, a preto súd v zmysle § 115a

ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12.05.2006, ktorá je podľa svojho obsahu
okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a práva
povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej
súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň však vzhľadom na charakter zmluvných

strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená
medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže
sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí podriadiť, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť účastníkov,

určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých
nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľnú podmienku, pričom
za takúto sa považuje aj ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na

zaplatenie 99,71 eur s príslušným úrokom z omeškania zo sumy 71,72 eur s tým, že suma 71,72 eur
je nepovolený debet na účte odporcu, ktorý viedol a je tvorená poplatkami za vedenie účtu, poplatkami
za výzvy a úrokmi a suma 27,99 eur je vyčíslený 20 % sankčný úrok zo sumy 71,72 eur za obdobie
od 30.10.2010 do dňa podania návrhu na začatie konania, 25.9.2012. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 12.05.2006 navrhovateľom bol
skutočne ku dňu 29.10.2010 evidovaný debetný zostatok 71,72 eur. To samo osebe však ešte uplatnený

nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadreniezaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Súd má
za povinnosť preskúmať jednotlivé "položky" na účte odporcu, ktorými bol tento vykazovaný debetný
zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i výšky. Časť uplatňovanej

sumy 71,72 eur tvoria poplatky za vedenie účtu, resp. za balík služieb poskytovaný navrhovateľom pri
vedení účtu odporcu. Podľa čl. VI bod 4 zmluvy za poskytnutie produktov/služieb je banka oprávnená
zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na
ťarchu účtu. Uvedené ustanovenie zmluvy súd vykladá tak, že poplatky môže banka účtovať podľa
Sadzobníka poplatkov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy účastníkmi. Podmienky zmeny

sadzobníka poplatkov zo strany navrhovateľa ako banky v zmluve uzatvorenej s odporcom nie sú
uvedené a preto akékoľvek ustanovenie zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktoré
by oprávňovala navrhovateľa ako banku meniť výšku poplatkov bez vopred dojednaných podmienok
zmeny by súd podľa citovaných ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka považoval za neplatné ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ tak má právo len na poplatok za vedenie
účtu vo výške akú stanovoval sadzobník poplatkov účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy s odporcom.

Navrhovateľ však súdu nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o takejto výške poplatku. Súdu predložil len
výňatky z dvoch sadzobníkov, jedného platného od 01.01.2004 a druhého bez uvedenia dňa platnosti,
pričom ani v jednom z týchto výňatkov mne je uvedený poplatok za vedenie bežného účtu. Navrhovateľ
tak súdu nepreukázal, že poplatok za vedenie účtu účtoval na ťarchu účtu odporcu v správnej výške.
Pokiaľ ide o ďalšie poplatky, poplatok za upozornenie - debet v sume 5,- eur a poplatok za výzvu 15

eur, ktoré účtoval navrhovateľ na ťarchu účtu odporcu a ktoré sú tiež súčasťou požadovanej sumy
71,72 eur, aj tu platí to, čo súd uviedol pri poplatku za vedenie účtu. Navrhovateľ nepreukázal, že by
sadzobník poplatkov platný v deň uzatvorenia zmluvy s odporcom stanovoval poplatky v takejto výške.
Podľa sadzobníka navrhovateľa platného od 01.01.2004 bol poplatok za upomienku pri nepovolenom
debete na osobnom účte 50 Sk a poplatok za výzvu pri nepovolenom debete na osobnom účte 150,- Sk.

Poplatok za upomienku 5 eur a poplatok za výzvu 15 eur stanovuje sadzobník poplatkov navrhovateľa,
z ktorého navrhovateľ súdu predložil výňatok, ale z ktorého nevyplýva, že ide o sadzobníka poplatkov
platný v deň uzatvorenia zmluvy s odporcom. Navrhovateľ tak ani tu súdu nepreukázal, že poplatky
za upomienku a výzvu účtoval na ťarchu účtu odporcu v správnej výške. V neposlednom rade je
debetný zostatok 71,72 eur na účte odporcu, ktorý požaduje navrhovateľ zaplatiť, tvorený úrokmi ako to

vyplynulo z výpisu z účtu. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, o aký úrok sa jedná, jeho sadzbu,
sumu z ktorej bol vypočítaný a obdobie za ktoré bol vypočítaný. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno
nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je
skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm, či si navrhovateľ neúčtoval na ťarchu
odporcu úroky zo sumy, ktorá nebola dlhom odporcu, alebo v nesprávnej sadzbe, či za obdobie, za

ktoré mu nepatrili. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie
požadovaných úrokov v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež
dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa
nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov
odvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie

skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované.
V neposlednom rade tu súd uvádza, že ak predmetné úroky, ktoré sú zahrnuté v debetnom zostatku na
účte odporcu navrhovateľ počítal zo súm poplatkov, ktoré boli na ťarchu účtu odporcu účtované, nevidí
súdžiadnyprávnydôvodnaichzaplatenie.Taktosúddospelkzáveru,ženavrhovateľnijakonepreukázal
dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy 71,72 eur. V tomto zmysle nemôže byť

potom dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 27,99 eur, ktorá má byť len príslušenstvom
pohľadávky 71,72 eur, konkrétne sankčným úrokom z omeškania. Ak nebola preukázaná dôvodnosť
uplatnenej istiny, nemôže súd ani priznať navrhovateľovi z takejto istiny príslušenstvo. To platí aj pokiaľ
ide o uplatnené úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 71,72 eur od 30.10.2010 do zaplatenia. Okrem
toho ešte súd uvádza, že v požadovanej sume 71,72 eur nie sú len istiny pohľadávok navrhovateľa /

poplatky/ ale aj úroky a preto ak navrhovateľ vyčíslil požadované sankčné úroky z omeškania 27,99 eur
aj z týchto úrokov, resp. uplatňuje si 9 % úrok z omeškania od 30.10.2010 do zaplatenia aj zo sumy
týchto úrokov, jednalo by sa o porušenie zákazu anatocizmu, teda uplatňovanie si úrokov z úrokov. Na
uvedeného potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Právne vec posudzoval podľa § 52
ods.1,3a4,§53ods.1a3Občianskehozákonníka,§708ods.1a§709ods.1Obchodnéhozákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešný a preto
by mu patrila náhrada trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd prvého
stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje úpravu

inštitútu všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko odporca porušil Zmluvu a VOP, nakoľko jeho
účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bodu
23 VOP, navrhovateľ v súlade s čl. III. bodu 37 VOP listom zo dňa 20.10.2010 odstúpil od Zmluvy a
vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote troch dní od doručenia odstúpenia,
pričom zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb. Odporca príslušný debetný zostatok

však neuhradil, a preto k vyrovnaniu došlo navrhovateľom vo výške 71,72 eur dňa 29.10.2010. Sankčný
úrok z omeškania /zmluvnú pokutu/ navrhovateľ uplatňoval z vyčíslenej istiny 71,72 eur za obdobie od
30.10.2010 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal ďalej na to, že v bankovom
sektorejebežnápraxVšeobecnéobchodnépodmienkyaSadzobníkypoplatkovprispôsobovaťzmenám
obchodnej politiky banky alebo zmenám vývoja či situácie na bankovom alebo medzibankovom trhu
alebo zmenám všeobecne záväzných právnych predpisov. Preto by bolo absolútne v rozpore s praxou

zaužívanou v bankovom sektore domnievať sa, že výške jednotlivých poplatkov súvisiacich s vedením
účtu sa s plynutím času nijakým spôsobom nezmení a bude rovnaká ako v deň uzatvorenia zmluvy.
Nepovažoval preto za správny výklad čl. VI. bod 4 zmluvy súdom v tom, že poplatky môže banka účtovať
podľa Sadzobníka poplatkov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, alebo je potrebné ho vykladať
tak, že poplatky môže banka účtovať podľa aktuálne platného Sadzobníka poplatkov. Navrhovateľ mal

za to, že preukázal oprávnenosť svojho nároku voči odporcovi a preto navrhol, aby odvolací súd v
zmysle § 221 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil
si trovy právneho zastúpenia vo výške 29,29 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľ písomne nevyjadril.

Krajský súd V Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§

212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňa,ktorýpovažujezasprávne,alenprezdôrazneniesprávnosti
a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním uplatneného peňažného nároku voči odporcovi,
nakoľko podľa čl. VI bod 4 zmluvy za poskytnutie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si
poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu.
Uvedené ustanovenie zmluvy súd vykladá tak, že poplatky môže banka účtovať podľa Sadzobníka

poplatkov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy účastníkmi. Podmienky zmeny sadzobníka
poplatkov zo strany navrhovateľa ako banky v zmluve uzatvorenej s odporcom nie sú uvedené a preto
akékoľvek ustanovenie zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktoré by oprávňovala
navrhovateľa ako banku meniť výšku poplatkov bez vopred dojednaných podmienok zmeny by súd
podľa citovaných ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka považoval za neplatné ako neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ tak má právo len na poplatok za vedenie účtu vo
výške akú stanovoval sadzobník poplatkov účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy s odporcom. Navrhovateľ
však súdu nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o takejto výške poplatku. Súdu predložil len výňatky z
dvoch sadzobníkov, jedného platného od 01.01.2004 a druhého bez uvedenia dňa platnosti, pričom ani
v jednom nie je uvedený poplatok za vedenie bežného účtu. Navrhovateľ tak súdu nepreukázal, že

poplatok za vedenie účtu účtoval na ťarchu účtu odporcu v správnej výške. Pokiaľ ide o ďalšie poplatky,
ktorýmijeďalejdebetnýzostatok71,72eurnaúčteodporcutvorený,ajtuplatíčosúduviedol pripoplatku
za vedenie účtu. Nakoniec je debetný zostatok na účte odporcu vedeného navrhovateľom tvorený aj
úrokmi, ako to vyplýva z výpisu účtu, avšak navrhovateľ na výzvu súdu neuviedol, o aký úrok sa jedná,
jeho sadzbu, sumu z ktorej bol vypočítaný a obdobie, za ktoré bol vypočítaný. Takto súd dospel k záveru,

že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy 71,72
eur. V tomto zmysle nemôže byť potom dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 27,99 eur,ktorá má byť len príslušenstvom pohľadávky 71,72 eur, konkrétne sankčným úrokom z omeškania. Ak
nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej istiny, nemôže súd ani priznať navrhovateľovi z takejto istiny
príslušenstvo. To platí aj pokiaľ ide o úroky z omeškania.

Odvolací súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, a len pre zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam
navrhovateľa uvádza nasledovné:

Je nesporné, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretá medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, bola uzavretá podľa ust. 269 ods. 2, § 708 a nasl.,
§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo však potrebné

posúdiť, tak ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa, aj podľa spotrebiteľského práva, nakoľko
právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v danom prípade pri jej uzatváraní konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca v predmetnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ Z
týchto dôvodov zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania, spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy, a
preto bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia občiansko-právnych predpisov, keďže

zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V preskúmavanej veci navrhovateľ
jednostranným právnym úkonom, adresovaným odporcovi, odstúpil od zmluvy z dôvodu, že odporca
vykazoval debetný zostatok na svojom účte vo výške 71,72 eur.

Navrhovateľ v prvostupňovom konaní uplatnil proti odporcovi nárok vo výške 99,71 eur, ktorý pozostával
z istiny 71,72 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 27,99 eur. Súd prvého stupňa vyzval

navrhovateľa, aby oznámil akým spôsobom bola vypočítaná žiadaná istina 71,72 eur a sankčný
úrok z omeškania 27,99 eur. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
04.02.2013 upresnil svoj návrh na začatie konania tak, že nedopatrením uviedol, že s odporcom si
dojednal službu Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale v skutočnosti sa jedná o nedoplatky
na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky
a Sadzobníka poplatkov. Ďalej uviedol, že aktuálna výška debetného zostatku /istina/ je stanovená
vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“, a predstavuje 71,72 eur a
podľa Sadzobníka poplatkov navrhovateľa platného v čase uzavretia Zmluvy, sankčná úroková sadzba
predstavuje 20% ročne. Navrhovateľ si uplatnil sankčný úrok z omeškania z vyčíslenej istiny za obdobie

odo dňa odstúpenia od Zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Do spisu
navrhovateľpredložillenvýňatokjednéhoSadzobníkabezuvedeniadňajehovydaniaavýňatokdruhého
Sadzobníka platného od 01.01.2004.

Za tejto situácie je aj odvolací súd toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal bez akýchkoľvek
pochybností nárok na zaplatenie istiny 71,72 eur, nakoľko navrhovateľom predložené výňatky zo

Sadzobníkov nepochybne neboli účinné v deň uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, pričom ani v
jednom z nich nie je uvedený poplatok za vedenie účtu. Správny je teda záver súdu prvého stupňa, že ak
nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej istiny, nemôže súd ani priznať navrhovateľovi z takejto istiny
príslušenstvo. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ním tvrdeným skutočnostiam.

Odvolací súd preto odvolacie námietky navrhovateľa považoval za nedôvodné.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom
podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .