Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/716/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108899949
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3108899949.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu X. S., bytom I. W. XXX, právne
zastúpený Advokátska kancelária Ivan Sirový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova č. 83 proti
žalovaným: 1/ Ing. V. G., bytom v O. Z. XX, W. republika K., občan W. republiky, právne zastúpený U.
kanceláriou KUBINEC & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP č. 17, 2/ Dražobná

spoločnosť, a.s. so sídlom v Bratislave, Gunduličova 3, IČO 35 849 703, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou Staněk Vetrák & Partneri, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vlčkova 18, 3/ V. U., bytom I., M.
Y. č. XXXX/XX, občan W. republiky, 4/ J. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, občianka W. republiky, 5/ X. U.,
bytom I., M. Y. XXXX/XX, občan W. republiky, 6/ B. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, občianka W. republiky,
žalovaní 3/ - 6/ právne zastúpení advokátskou kanceláriou J. FIRM Trenčín, s.r.o. so sídlom v Trenčíne,
Mierové nám. 37, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu A. S., bytom I. W. XXX, občianky W.
republiky, právne zastúpená X.. Máriou Cagalovou, advokátkou v Novom Meste nad Váhom, Poľovnícka

210, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 13. marca 2013, č.k. 21C/100/2008-638, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že
dražba uskutočnená žalovaným 2/ dňa 07.09.2004, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na
LV č. 366 k.ú. Veľké Stankovce, je neplatná.

Súd prvého stupňa v poradí tretím rozsudkom skonštatoval, že pokiaľ žalobca namietal, že realizáciou
spornej dražby bol dotknutý na svojich právach, pretože od dražby sa malo upustiť z dôvodu, že na
návrh žalovaného sa doposiaľ vedie exekúcia a ďalší dôvod, pre ktorý k dražbe nemalo dôjsť videl
v prebiehajúcom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 14C/114/2007, predmetom ktorého je vrátenie daru,
konkrétne nehnuteľnosti totožných s tými, ktoré boli predmetom dražby, zo súdnej evidencie bolo
zistené, že toto konanie bolo právoplatne skončené dňa 26.11.2007. Čo sa týka samotného záložného
práva oprávnenie záložného veriteľa domáhať sa na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným

právom výťažkom zo zálohu bolo Zákonom o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. účinným od
01.01.2003 v znení účinnom od 01.01.2008 vytvorený nový inštitucionálny rámec. Dražbou sa rozumie
verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby
konané na základe návrhu navrhovateľa. Súd prvého stupňa s prihliadnutím na ustanovenia zák.č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dospel k záveru, že z ustanovení tohto zákona ako ani z
ustanovení upravujúcich záložné právo nevyplýva, že by iné prebiehajúce súdne konanie súvisiace

s pohľadávkou bolo dôvodom so zreteľom, na ktorú by záložný veriteľ nemohol pristúpiť k realizácii
záložného práva postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. K takémuto záveru nebráni ani
ust. § 19 ods. 1 písm. f/, g/,h/ cit. zákona, podľa ktorého dražobník je povinný upustiť od dražby,
ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť
nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, ak je navrhovateľom
dražby záložný veriteľ na predmet dražby je zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho
súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov. Navrhovateľom

dražby bol záložný veriteľ a exekučné konanie sa vedie na jeho návrh a nie s jeho súhlasom aspomínaným predbežným opatrením nebol žiadnym spôsobom obmedzený. Pokiaľ žalobca namietal,
že pri realizácii v spornej dražbe boli porušené ďalšie ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách
a to konkrétne, že neprevzal do vlastných rúk žiadnu písomnosť o konaní dražby, je možné, že

dražobník neuverejnil oznam o dražbe na úradnej tabuli. namietal znalecký posudok na cenu dražených
nehnuteľností z dôvodu, že žiadny znalec nebol pozrieť dom a znalecký posudok nemal uvedený dátum
vypracovania, nebolo mu zaslané oznámenie o dražbe a oznámenie nebolo zaslané ani správcovi
dane. Súd prvého stupňa skúmal tieto námietky s prihliadnutím na ust. § 10 ods. , § 11 ods. 4, §
12 ods. 1, 2, § 17 ods. 5 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Následne dospel k záveru,

že Zákon o dobrovoľných dražbách nešpecifikuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení ktorých by sa
mohlo jednať o neplatnú dražbu. Súd musí vždy spravodlivo rozhodnúť každý jeden prípad berúc na
zreteľ všetkých, ktorých sa dražba týka. Nepochybne bude mať význam otázka, či existovalo záložné
právo a musí brať zreteľ na zmysel a účel zákona, ktorým je privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom
zabezpečovacieho prostriedku. O neplatnú dražbu ide vtedy, ak ide o také porušenie ustanovení Zákona
o dobrovoľných dražbách, ktorými bola súčasne dotknutá určitá osoba, v tomto prípade žalobca na

svojich základných právach. Ak k takémuto porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách
nedošlo, dražba je platná a má za následok prechod vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražbu na
vydražiteľa. Platnosť dražby však sama o sebe ešte neznamená, že nemohlo v súvislosti s dražbou dôjsť
k zavinenému porušeniu právnych povinností, či už dražobníkom, navrhovateľom dražby alebo inou
osobou zakladajúce zodpovednosť týchto osôb za škodu a to či už podľa § 33 Zákona o dobrovoľných

dražbách, prípadne podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Zo
spisovéhomateriálutýkajúcehosapredmetudražbypredloženéhožalovaným2/súdzistil,žepísomnosti
súvisiace s dražbou žalovaný 2/ doručoval do vlastných rúk žalobcovi a tiež správcovi dane, pričom
na ohodnotenie dražených nehnuteľností bol vypracovaný znalecký posudok č. 126/2004 znalcom Ing.
Adrianom Bachratým dňa 09.07.2004. Z obsahu spisu zároveň nebolo zistené, že konanie dražby bolo

zverejnené aj na úradnej tabuli obce, avšak možno konštatovať, že žalobca na podporu tohto tvrdenia
nepreložil žiadny dôkaz. Prípadné porušenie povinností uverejniť konanie dražby na úradnej tabuli
obce, nie je takým porušením povinnosti, pre ktoré by mal dražobník od vykonania dražby upustiť.
Dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny
obvyklej v mieste a v čase konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník nie je osobou odborne

spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie nehnuteľnosti alebo, aby
prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca a jeho postup. Ak ide o nehnuteľnosť zistiť hodnotu
predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú.
Preto, ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca
a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil

všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1
Zákona o dobrovoľných dražbách. V danej veci žalovaný 2/ ako dražobník pre účely predmetnej dražby
riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Posudok v čase konania dražby
nebol starší ako 6 mesiacov. Ak tento znalec zavinene porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní
posudku o cene predmetu dražby, zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym postupom. Porušenie

povinností znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby, nie
je však porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a teda ani dôvodom pre vyhlásenie
neplatnostidražby.Porušenímpovinnostíznalcabymohlobyťajto,žeposudokvypracovalbeztoho,aby
nehnuteľnosť ohliadol a zároveň založil závery posudku na fiktívnych tvrdenia. To však nie je predmetom
tohto konania. Z obsahu znaleckého posudku znalca Ing. Bachratého vyplýva, že domová nehnuteľnosť

bola ohliadnutá, pričom je v ňom podrobne popísané vnútorné vybavenie domu. Na základe vykonaného
dokazovania teda súd dospel k záveru, že nedošlo pri realizácii spornej dražby k takému porušeniu
ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorými by bol žalobca dotknutý na svojich základných
právach. Dražba bola realizovaná dôvodne. Žalobca si svoj záväzok z pôžičky voči žalovanému 1/
tak, ako sa v zmluve zaviazal a neurobil tak ani dodatočne. Preto súd žalobu zamietol. V prípade

žalovaných 3/ až 6/ mal súd za to, že ďalším dôvodom k zamietnutiu žaloby je i to, že vo vzťahu k nim
nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ich vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiamzostanezachované,bezohľadunatosakýmvýsledkombuderozhodnutéoneplatnosti
dražby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania môže súd rozhodnúť tak, že o trovách konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že postupom súdu sa mu odňala
možnosťkonaniapredsúdomsodvolanímsana§221ods.1písm.f/O.s.p..Spoukazomnaskutočnosť,že napriek žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu uskutočnenia zahraničnej pracovnej cesty, súd
nevyhovel jeho žiadosti a týmto postupom mu nebolo umožnené aktívne hájiť jeho práva a oprávnené
záujmy na pojednávaní. Ďalej namietal, že podpis príjemcu na oznámení o dražbe, t.j. kópia doručenky

nie je podpísaná žalobcom a preto žiadal, aby bol podpis na doručenky daný na posúdenie znalcovi
z odboru grafológia. Tiež namietal, že znalecký posudok č. 126/2004 vyhotovený súdnym znalcom
Ing. Adriánom Bachratým nezohľadňuje skutočnú hodnotu veci a nebola vykonaná žiadna ohliadka
nehnuteľností. Vykonanie dôkazov, ktoré spochybňuje tvrdenie žalovaných 3/ až 6/ o tom, že účastníci
konania kúpili nehnuteľnosti v dobrej viere.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý žiadal, aby krajský súd ako odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na skutočnosť, že
sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu, ktorý v rozsudku uviedol, že žalobca síce požiadal o
odročenie pojednávania, čo odôvodnil súrnou neplánovanou zahraničnou cestou, avšak tento dôvod
ničím nedoložil a ani nepreukázal. Poukázal pritom na ust. § 101 ods. 2, § 119 ods. 1 O.s.p., kedy

žiadosť o odročenie pojednávania musí byť doložená dôležitým dôvodom pre odročenie s tým, že
konanie vedené na Okresnom súde Trenčín sa vedie od roku 2006, pričom žalobca sa na posledných
pojednávaniach nezúčastnil. Dokonca jeho samotná právna zástupkyňa uviedla, že nemá kontakt na
žalobcu, pretože tento nereaguje na smsky, telefonáty, nevie uviesť, kde býva, nakoľko doručuje poštu
na adresu z Obchodného registra. Poukázali tiež na uznesenie NS SR, sp.zn. 7Cdo 19/2011, kedy

žalovaný za stavu, kedy hodnoverným spôsobom nepreukázal tvrdený dôvod, pre ktorý žiada odročiť
pojednávanie, odvolací súd nemohol posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky a z hľadiska týchto kritérií
ako je vážnosť, ospravedlniteľnosť, neodvrátiteľnosť a náhlosť a preto postup odvolacieho súdu, ktorý
vec prejednal bez prítomnosti žalovaného nemožno označiť za nesúladný s ust. 101 ods. 2 O.s.p..
Pokiaľ žalobca namieta svoj podpis na doručenky, poukázal na tú skutočnosť, že každý účastník musí

niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca svoje tvrdenia počas celého konania žiadnym
spôsobom nepreukázal a nenavrhol dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd vychádzal z vykonaného
dokazovania, zaoberal sa námietkami žalobcu ohľadne doručenia zásielok, či znaleckého posudku a
zároveň sa s nimi aj vysporiadal vo svojom rozsudku. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvého stupňa sú odvolacím dôvodom proti rozsudku len v prípadoch uvedených v § 205a

O.s.p.. Dôkazy, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje a žiada vykonať, mohli byť ním označené aj v
prvostupňovom konaní a preto žiadosť o vykonanie takýchto dôkazov nemožno považovať za odvolací
dôvod.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý mal za to, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné. Poukázal na ust. § 119 ods. 1 O.s.p., kedy žalobca žiaden dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania nepreukázal. Neúčasť žalobcu v zmysle judikatúry NS SR na pojednávaní z dôvodu
konania služobnej cesty nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Vo vzťahu k
ďalšej časti odvolania poukázal na tú skutočnosť, že žalobca mal k dispozícii viac ako 10 rokov na to, aby
uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a navrhol dôkazy. Akékoľvek dodatočné dopĺňanie dokazovania

je v tejto fáze konania procesne neprípustné. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a
uplatnil si náhradu trov.

Ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom odvolací súd s prihliadnutím
na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky zo strany žalobcu a dospel k záveru, že ani jedna

z týchto námietok dôvodná nie je.

V prvom rade sa zaoberal odvolacou námietkou, kde žalobca namietal upretie možnosti konať pred
súdom.Akovyplývazust.§115ods.1,2O.s.p.az§101ods.1O.s.p.,súdpokračujevkonaníajkeďsúúčastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého

dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, pričom prihliadne na
obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

§ 101 ods. 2 O.s.p. účastníci sú zároveň povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/, § 205a O.s.p.).

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len, ak:
a/ sa týkajú podmienok konania vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho, ale obsadenia
súdu).
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť
označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti
účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Táto zodpovednosť sa prejaví v

jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej
a v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného
práva. Rozsahu dôkazného bremena vyplýva, z hmotného práva. V zásade platí, že dôkazné bremeno
má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti.

Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale i procesným oprávnením.
Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. V zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. je súd povinný
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a
O.s.p.), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené

a označené neskôr, súd neprihliada.

O tom ako v tej, ktorej veci prebiehalo konanie vrátane dokazovania na súdoch nižších stupňov môže
odvolací súd posudzovať len z obsahu spisu osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa potom ako mu bola vec zrušená

odvolacím súdom nariadil termín pojednávania na 13.03.2014, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný
s tým, že predvolanie na pojednávanie si prevzal dňa 12.02.2014.

Z obsahu spisu je ďalej tiež zrejmé, že žalobca doručil osobne na Okresný súd v Trenčíne dňa
12.03.2014 žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu neplánovanej zahraničnej pracovnej cesty a

z tohto dôvodu zároveň požiadal o odročenie súdneho pojednávania, ktoré malo stanovený termín
na 13.03.2014. Zároveň z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca žiaden dôkaz o svojom tvrdení
nepredložil. Preto súd prvého stupňa následne prejednal vec v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2
O.s.p..

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne alebo v jeho prítomnosti zaručené čl. 48 ods.
2 Ústavy SR nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti
účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Citované ust. § 101
ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný,nedostavil sa na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu
vychádza aj cit. ust. § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov.

Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy
musia byť predložené pred súdom prvého stupňa. Podstatou a zmyslom poučenia podľa § 120 ods. 4
O.s.p. je vytvorenie procesnej situácie, aby posledná možnosť splnenia povinnosti tvrdenia dôkaznej
povinnosti v konaní sa účastníkovi poskytla pred súdom prvého stupňa a aby táto možnosť nepretrvala

ešte aj v odvolacom konaní, teda, aby ako dôsledok poučenie sa mohla nastoliť zásada koncentrácie
konania v spojení s uplatnením neúplnej apelácie v odvolacom konaní, čo je zároveň prejednávaný
prípad.
Pokiaľsatedažalobcaospravedlňujezúčastinapojednávanízastavu,kedymalmesiacpredsamotným
pojednávaním doručené predvolanie na samotný termín pojednávania neodkladnou služobnou cestou
bez toho, aby predložil akýkoľvek dôkaz o takejto zahraničnej pracovnej cesty, za stavu, keď žiadosť o

odročenie pojednávania neobsahuje doklad preukazujúci dĺžku dôvodu neprítomnosti žalobcu na území
Slovenskej republiky zamedzujúcej mu účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa a zároveň
za stavu, keď žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal tvrdený dôvod, pre ktorý žiadal odročiť
pojednávanie, preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý zvolil
postup podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného

žalobcu a preto v tomto odvolacom konaní už žalobca nie je oprávnený namietať, že by mu takýmto
postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Tým, že sa žalobca nezúčastnil riadne vytýčeného pojednávania a zároveň sa aj pripravil o možnosť
navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré neboli predložené súdu prvého stupňa pred skončením dokazovania tak,

ako to predpokladá ust. § 120 ods. 4 O.s.p..

Žalobca v odvolaní namietal, že podpis príjemcu na oznámení o dražbe nie je podpísaná samotným
žalobcom. Ani v tomto prípade žalobca v odvolacom konaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom, a ktoré by spĺňali procesné

podmienky uvedené v ust. § 205a O.s.p. na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. Pokiaľ
teda však v odvolaní samotný žalobca namieta podpis na doručenky, ktorý je založený v spise súdu
prvého stupňa, odvolací súd zdôrazňuje, že doklad o doručení písomností, tzv. doručenka má povahu
verejnej listiny. Ust. § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky.
Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenky, t.z. že namieta, že

ustanovený postup doručenia nebol dodržaný, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a preukázať svoje
tvrdenie. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na
doručenke, kým nie je preukázaný opak a považuje údaje na doručenke za pravdivé. Bez preukázania
opaku, súd nemôže spochybňovať údaje na doručenke.

Za tohto skutkového stavu potom neobstojí námietka zo strany žalobcu, že podpis na doručenke nie
jeho podpisom, pretože takéto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným skutkovým dôkazom a
preto sa s týmto dôkazom odvolací súd ani ďalej nezaoberal.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky v tom smere, že znalecký posudok vyhotovený súdnym znalcom

Ing. Adriánom Bachratým, č. 126/2004 nezohľadňuje skutočnú hodnotu veci a nebola vykonaná žiadna
ohliadka nehnuteľnosti, ani na toto tvrdenie žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Znalecký posudok Ing.
Bachratého, č. 126/2004 spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, žiaden dôkaz o tom, že by v ňom
nebola rešpektovaná trhová cena nehnuteľností v spise založený nie je a zároveň nie je ani pravdivé
tvrdenie žalobcu v tom smere, že by nebola vykonaná obhliadka nehnuteľností, pretože z obsahu

znaleckého posudku je zrejmé, že miestna ohliadka spojená s miestnym šetrením bola vykonaná dňa
20.10.2003 za účasti pani Križanovej a zameranie nehnuteľností bolo vykonané dňa 20.10.2003. Preto
ani odvolacia námietka o chybnosti znaleckého posudku v prejednávanej veci neobstojí.

Samotné tvrdenie žalobcu o nedostatku dobrej viery ostatných žalovaných v tomto konaní nemá žiaden

právnym význam a preto týmto tvrdením a touto odvolacou námietkou sa odvolací súd ďalej nezaoberal.

Faktom je, že žalovaný doložil odvolaciemu súdu doplnenie odvolania spísané jeho novozvoleným
právnym zástupcom v odvolacom konaní. Na toto doplnenie odvolania však odvolací súd s prihliadnutímna ust. § 212 ods. 1 O.s.p. neprihliadal, pretože doplnenie odvolania bolo zaslané odvolaciemu súdu po
uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované s prihliadnutím na ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
pretože súd prvého stupňa zvolil postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a preto o trovách odvolacieho konania
bude rozhodovať súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .