Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/226/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208240
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214208240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Tomáš
Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: T. P., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX,
o zaplatenie 659,35 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 659,35 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2013
do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie
sumy 659,35 eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 659,35 eur od 5.12.2013 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 4.12.2013 nadobudol pohľadávky postupcu. Dňa 30.5.2006 bola uzatvorená zmluva
č. 12978479, v ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných
mesačných splátkach. Žalovaná si uvedenú zmluvnú povinnosť neplnila, dostala sa do omeškania,
pričom ku dňu postúpenia pohľadávky jej dlh predstavoval sumu 783,17 eur. Podľa žalobcu „dlžná
suma neuhradenej istiny úveru k dnešnému dňu (návrh vyhotovený dňa 24.4.2014) predstavuje sumu
vo výške 659,35 eur.

Žalobca podaním zo 29.10.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol

žalovanej kartový úverový rámec vo výške 995,82 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými
mesačnými splátkami po 33,19 eur, keď výška úrokovej sadzby podľa Sadzobníka bola 23,76% ročne.
Žalovaná čerpala peňažné prostriedky vo výške 1 327,76 eur a žalovanej boli účtované poplatky vo
výške 662,33 eur, úrok vo výške 694,22 eur a zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky na vymáhanie
vo výške 33,19 eur. Súčet debetných operácií predstavuje sumu 2 717,50 eur, z ktorých žalovaná
uhradila sumu 1 934,33 eur. Žalobca si v žalovanej sume vo výške 659,35 eur neuplatňuje poplatky
vo výške 123,82 eur a žalovaná suma vo výške 659,35 eur teda predstavuje sumu 563,0260 eur

po odpočítaní položiek, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Žalobca v súvislosti s prípadnou aplikáciou
námietky premlčania ex offo navrhol prerušiť konanie za účelom podania návrhu Ústavnému súdu SR na
posúdenie ústavnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., teda súladu uvedeného ustanovenia s Ústavou SR.Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa chcela s svojim veriteľom dohodnúť, ale po maďarsky s ňou
odmietlikomunikovať,pretochcela,abyimtovysvetliljejmanžel,alesnímodmietlikomunikovať.Zmluvu
uzatvárala veľmi dávno na pobočke VÚB vo Veľkom Mederi, kde s ňou komunikovali po maďarsky.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania a navrhla návrh žalobcu zamietnuť.

Po vznesení námietky premlčania žalovanou súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č.

250/2007Z.z..,ktorévdanejvecianineaplikoval.Pretoani nedospelkzáveruo rozpornostiustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenskárepublikaviazaná.Pochybnostižalobcuakoúčastníkakonaniaoústavnosti,resp.rozpornosti
citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá
O.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak

súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol ako nedôvodný.

Podľa tlačiva Všeobecnej úverovej banky, a.s. označeného ako Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty

Quatro, ktoré podpísala žalovaná dňa 30.5.2006 a zástupca VÚB dňa 9.6.2006, žalovanej bol schválený
úverový rámec vo výške 30 000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pevnou mesačnou splátkou
po 1000,- Sk.

Z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná v období od 3.11.2006 do 15.6.2007 vyčerpala z účtu
svojho veriteľa sumu 40 000,- Sk, z ktorej do 11.12.2008 uhradila sumu 39 619,- Sk a od 15.1.2009 do

21.9.2011 uhradila sumu 619,85 eur, teda úhrnom veriteľovi uhradila sumu (1 315,11 + 619,85) sumu 1
934,96 eur. Z uvedených výpisov tiež vyplýva, že veriteľ žalovanej zaťažil účet žalovanej každý mesiac,
počnúc25.5.2007administratívnympoplatkomzasprávurizikovejpohľadávkypo750,-Skmesačneaod
24.9.2007 po 1 000,- Sk mesačne do 24.6.2008. Dňa 22.12.2010 veriteľ žalovanej zaťažil účet žalovanej
aj zmluvnou pokutou za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu vo výške 33,19 eur, resp. dňa 11.10.2012

nákladmi mandátnej správy pohľadávky vo výške 23,40 eur. V dôsledku uvedených poplatkov, zmluvnej
pokuty, úroku a ďalších poplatkov, debetné transakcie na účte žalovanej predstavujú do 11.10.2012
sumu 2718,13 eur (67 408,11 Sk + 480,59 €), z ktorej čerpania žalovanej predstavujú sumu 1 934,96 eur.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 4.12.2013 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému

vo výške 659,35 eur titulom zostatku istiny a vo výške 123,82 eur titulom zostatku poplatkov.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, mal v predmete

svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná
o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu

ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia 23a
ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,§ 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné
ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

V danom prípade v zmluve č. 0012978479 z 9.6.2006 absentuje nielen údaj o nákladoch spotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským úverom (najmä výška úroku z úveru) ako podstatnej náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.10.2001, ale nie sú v nej
uvedené ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani termíny splátok istiny, úrokov
(§ 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Keďže v danom prípade úrok z úveru nie je v zmluve uvedený, veriteľovi naň nevznikol nárok a úver
je bezúročný. Žalobca bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu, len poukázal na to, že žalovaná suma
predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami bez poplatkov vo výške 123,82 eur, ktoré
však taktiež nijako nekonkretizoval. Žalobcovi však nepochybne nevznikol nárok na zmluvnú pokutu za
postúpenie pohľadávky k vymáhaniu vo výške 33,19 eur z 22.12.2010, keď žalobca až do vyhlásenia
dokazovania za skončené nepreukázal existenciu písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute

podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 540 až § 545a Občianskeho zákonníka, ktorú
Obchodný zákonník dopĺňa a modifikuje v ustanoveniach § 300 až § 302. Použitie zmluvnej pokuty
si musia zmluvné strany výslovne dohodnúť, a to povinne v písomnej forme. Žalobca nepreukázal ani
dôvodnosť nákladov z mandátnej správy pohľadávky vo výške 23,40 eur z 11.10.2013.

Žalovaná v období od 3.11.2006 do 15.6.2007 vyčerpala z účtu svojho veriteľa sumu 40 000,- Sk (1

327,76 eur) a ďalej už úver nečerpala, pričom do 31.12.2008 veriteľovi uhradila na bezúročný úver
sumu 1 315,11 eur a do 21.9.2011 uhradila ďalších 619,85 eur. Navyše, žalovaná vzniesla námietku
premlčania.Pokiaľveriteľžalovanejzaťažilúčetžalovanejzajejomeškaniesúhradou administratívnymi
poplatkami za správu rizikovej pohľadávky od 25.5.2007 po 750,- Sk mesačne a od 24.9.2007 po 1 000,-
Sk mesačne do 24.6.2008, to znamená, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátok a poplatkov

v roku 2008, s poukazom na bod 1, 2 Ďalších užívateľských informácií uvedených v Obchodných
podmienkach na rube zmluvy. Návrh vo veci bol súdu doručený 29.4.2014, a tak štvorročná premlčacia
doba podľa § 397 Obchodného zákonníka pre úhradu dlžných splátok a poplatkov bezúročného úveru
splatných v roku 2008 v danom prípade uplynula do podania žalobného návrhu (najneskôr uplynutím
dňa 31.12.2012). Preto súd prihliadol na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaného

nároku.

Nárok žalobcu na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za omeškanie
žalovanej spred 1.1.2013 je taktiež premlčaný, keďže do podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi
štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo (§ 121 ods. 3 OZ). Povinnosť platiť úrok z
omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa

dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia
§ 393 odst. 1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím
sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené súd nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný ani
v časti žalovaného príslušenstva v podobe úroku z omeškania od 5.12.2013 do zaplatenia.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu

trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.