Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201356
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211201356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Minxovej a sudcov JUDr.

Jozefa Maruščáka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným
euroadvokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 2, proti žalovanej W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bývajúcej v J., J. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou S.. Z. Q., zamestnankyňou
Okresného súdu J. - V., o zaplatenie 703,78 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 09. novembra 2011 č.k. 18C/111/2011-65, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

1. u l o ž i l žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 496,54 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 5,53 eura od 31.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 175,24 eura od 01.03.2008
do zaplatenia, zo sumy 68,94 eura od 01.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 21,52 eura od 03.05.2008
až do zaplatenia, zo sumy 225,58 eura od 13.05.2008 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia;

2. žalobu v prevyšujúcej časti nároku z a m i e t o l a

3. u l o ž i l žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 72,65 eura v prospech
zástupcu žalobcu v lehote do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia žalovanej sumy s
príslušnými úrokmi z omeškania (8,5 % ročne) od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr,
ktorými vyúčtoval žalovanej poskytnuté služby telekomunikačnej siete (spolu v sume 295,13 eura) a tiež
zmluvnú pokutu (408,65 eura).Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX
Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve o pripojení z uvedeného dňa, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby vo forme programu „Pre mňa

250" a žalovaná sa zaviazala užívať mesačný program po dobu 24 mesiacov, včas platiť cenu služieb
poskytnutých žalobcom a v prípade porušenia zmluvných povinností, ktoré by zakladalo právo žalobcu
naodstúpenieodzmluvy,zaplatiťzmluvnúpokutu408,62eura(čl.IIDodatku).Žalovanejbolaposkytnutá
zvýhodnenácenavolanianaobdobie15mesiacovvrámciakcie„Každýdruhýmesačnýpoplatokza0,03
eura" a tiež mobilný telefón I. Q. za cenu 0,03 eura. Súčasťou zmluvných dojednaní účastníkov boli aj

Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovensko, a.s. (pôvodné obchodné meno žalobcu).
Podľa čl. 7 týchto všeobecných podmienok ceny služieb sú obsiahnuté v platnom Cenníku, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. V zmysle cenníka služieb žalobcu cena zaslania upomienky na úhradu
splatných pohľadávok predstavovala sumu 1,99 eura a cena odpojenia mobilného telefónu užívateľa
z dôvodu neplatenia služieb predstavovala sumu 19,92 eura. Cena mobilného telefónu predaného

žalovanej podľa žalobcom predloženého cenníka mobilných telefónov predstavovala sumu 295,13 eura.

Žalobca účtoval žalovanej cenu služieb poskytovaných na základe zmluvy o pripojení za obdobie od
X.XX.XXXX do X.X.XXXX vo výške spolu XXX,XX eura. Dlžná suma za mesačné zúčtovacie obdobia
od X.XX.XXXX do X.X.XXXX bola účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura, splatnou
dňa XX.X.XXXX, ďalej faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX eura, splatnou dňa XX.X.XXXX,

faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura, splatnou dňa XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXX na
sumu XX,XX eura, splatnou dňa X.X.XXXX. Vo faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX žalobca
účtoval žalovanej aj ceny upomienok na úhradu splatných pohľadávok a vo faktúre č. XXXXXXXXXX aj
cenu odpojenia jej mobilného telefónu z dôvodu neplatenia služieb vo výške XX,XX eura podľa cenníka
služieb. Pre nezaplatenie ceny služieb v lehote splatnosti žalobca listom zo dňa X.X.XXXX odstúpil

od zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi konania s účinnosťou ku dňu X.X.XXXX. Faktúrou č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa XX.X.XXXX účtoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX eura.

S poukazom na ust. § 52 ods. 1,3 a 4, ďalej § 544 ods. 1 a 2, § 545a prvá veta, § 39 ods. 1
a § 41 Občianskeho zákonníka, ako aj § 43 ods. 1,2,3 a 5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách uzavrel, že účastníci konania uzavreli platnú spotrebiteľskú zmluvnú o

pripojení, žalovaná neplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a dodatku, neuhradila včas cenu
služieb, došlo k predčasnému ukončeniu zmluvných vzťahov odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu
pred uplynutím 24 mesiacov od jej vzniku, resp. od účinnosti dodatku k zmluve a preto žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nedoplatkov na cene služieb. Žalobcovi nepriznal právo na
zaplatenie časti ceny služieb účtovanej titulom upomienok na úhradu splatných pohľadávok faktúrou č.

XXXXXXXXXX vo výške 1,98 eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 2,- eurá (rozdiel medzi cenou
upomienok bol spôsobený prepočtom výsledných dlžných súm na jednotlivých faktúrach po odpočítaní
ceny upomienok podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z. v znení neskorších zmien o zavedení meny
euro v Slovenskej republike, keďže tieto ceny boli pôvodne účtované v slovenských korunách) a tiež
titulom odpojenia mobilného telefónu XX,XX eura účtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalobca totiž

v konaní nepreukázal hospodársky účel uvedených pohľadávok a neodôvodnil ani ich výšku, pričom
tieto sumy sú svojou povahou zmluvnými pokutami, keďže nárok na ich úhradu mal vzniknúť v dôsledku
porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej. Povinnosť žalovanej na ich úhradu však bola
dojednaná v rozpore s ust. § 544 Občianskeho zákonníka pre nedostatok písomnej formy, keď právo
žalobcu na zaplatenie predmetných súm vyplývalo len z cenníka služieb, ktorý bol na listine oddelenej

od zmluvy o pripojení a dodatku a nebol žalovanou podpísaný, pričom v zmluvných dojednaniach nebola
ani dostatočne určito vyjadrená vôľa strán uzavrieť dohodu o týchto zmluvných pokutách. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti je zmluva o pripojení v časti týkajúcej sa úhrady vyššie uvedených súm neplatná
(§ 39 a 41 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi priznal podľa ním predložených faktúr neuhradenú
cenu služieb 270,96 eura, pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, túto považoval za

neprimerane vysokú a preto ju v súlade s ust. § 545a Občianskeho zákonníka znížil. Priznaná zmluvná
pokuta predstavuje rozdiel medzi cenou mobilného telefónu a zľavnenou kúpnou cenou, ktorú za
tento telefón uhradila žalovaná, t.j. sumu XXX,XX eura. V konaní totiž nebola preukázaná úžitková
hodnota zľavy z ceny volaní, ktorú mala žalovaná využiť a výškou ktorej žalobca tiež odôvodňoval nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty a preto považoval výšku priznanej zmluvnej pokuty za zodpovedajúcu

charakteru zmluvného vzťahu a hodnote povinností, ktorých splnenie bolo zaplatením zmluvnej pokutyzabezpečované. V úhrne žalobcovi priznal právo na zaplatenie neuhradenej ceny služieb a zmluvnej
pokuty vo výške 491,01 eura a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

S poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. žalobcovi priznal aj úroky z omeškania 8,5% ročne s odôvodnením, že čiastkové dlžné sumy
neuhradenej ceny služieb a zmluvnej pokuty sa stali splatnými na základe faktúr žalobcu a od
nasledujúceho dňa po ich splatnosti je žalovaná v omeškaní s ich úhradou a žalobcovi vzniklo právo na
zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na pomer úspechu účastníkov
(žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v pomere 70% a žalovaná v pomere 30%) priznal žalobcovi

právo na náhradu trov konania v rozsahu 40% vzniknutých trov 181,62 eura, z čoho 40% predstavuje
sumu 72,65 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Z obsahu odvolania a jeho doplnenia vyplýva, že
navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a žalobe aj v tejto časti vyhovieť a priznať

mu plnú náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d/, f/ a a/ O.s.p., t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., že nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Menovite namietal

závery súdu prvého stupňa týkajúce sa nepriznania časti ceny služieb z titulu upomienok vo výške
1,98 eura a 2,- eurá ako aj z titulu odpojenia z dôvodu neplatenia vo výške XX,XX eura. Zmluva o
pripojení jednoznačne stanovuje, že „podpisom tejto žiadosti záujemca (t.j. žalovaná) potvrdzuje, že
sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom žalobcu“, pričom jednotlivé sumy z
titulu upomienok o neuhradení faktúr a z titulu odpojenia z dôvodu neplatenia sú uvedené v predmetnom

cenníku.Týmtovýslovnýmprejavomvôlezmluvnýchstrán-podpisomzmluvysaVšeobecnépodmienky,
ako aj predmetný Cenník stali súčasťou zmluvy ako nepriame zmluvné dojednania a teda sú pre obe
zmluvné strany záväzné. Poukázal na rozhodnutie Vrchního soudu v Praze zo dňa 24.2.1998 sp. zn.
5Cmo 318/97. Keďže tieto dokumenty majú písomnú formu a vzhľadom na uvedený výslovný prejav
vôle oboch strán byť viazaný týmito dokumentmi súd nemôže namietať nedostatok písomnej formy

potrebnej pre platné dojednanie o výške predmetných poplatkov a navyše tieto sumy nie je možné
považovať za zmluvné pokuty, ale len za bežné poplatky za žalobcom zrealizované služby, ktorých
výška jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného dokumentu, ktorý je súčasťou zmluvy. Vo vzťahu k
nepreukázaniu hospodárskeho účelu a odôvodnenia ich výšky vytýkal súdu prvého stupňa, že opomenul
vziať do úvahy, že porušenie povinností žalovanej musel v rámci svojich informačných a štatistických

systémov evidovať, vykazovať a následne o prípadnom neuhradení platby za poskytnuté služby, či o
inej podstatnej skutočnosti aj zákazníka náležitým spôsobom upovedomiť, s čím súvisia aj príslušné
kancelárske a poštovné výdavky, či zásah do bežnej štandardnej prevádzky a v neposlednom rade aj
nutnosť zamestnávať personál, ktorého pracovnou náplňou má byť aj takáto činnosť.

Súdu prvého stupňa tiež vytýkal, že pochybil tým, že pri hodnotení primeranosti, resp. neprimeranosti

zmluvnej pokuty vychádzal len z výšky rozdielu medzi zaplatenou štandardnou cenou žalovanej
poskytnutého mobilného telefónu. Dojednaná zmluvná pokuta však súhrnne zabezpečovala plnenie
všetkých zmluvných záväzkov žalovanou, nevynímajúc jej záväzok počas celej doby viazanosti platiť
odplatu za dojednané telekomunikačné služby, čo predstavovalo pri viazanosti 24 mesiacov sumu XXX,-
eur, teda sumu o zaplatenie ktorej bol porušením povinností žalovanej ukrátený. Odráža aj hodnotu

ďalších ním poskytnutých benefitov, ktoré spočívali jednak v zvýhodnenej cene mobilného telefónu
(hodnota výhody vo výške XXX,XX eura, ale aj zvýhodnenej fakturácii každého druhého fakturačného
obdobia sumou 1,- Sk s DPH po dobu viazanosti 24 mesiacov, čo predstavovalo benefit v celkovej
sumárnej hodnote XXX,XX eura, s tým, že do doby odstúpenia od zmluvy bola mu z tohto titulu
spôsobená priama škoda zvýhodnením žalovanej za tri fakturačné obdobia v hodnote XXX,XX eura. Z

vecného hľadiska, teda výška, na ktorú súd prvého stupňa zmluvnú pokutu znížil, nemá odraz v reálne
mu spôsobenej ujme a nezodpovedá vyváženiu práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy. Žalovanejboli poskytnuté všetky výhody za predpokladu viazanosti 24 mesiacov, v dôsledku porušenia povinností
žalovanou musel od zmluvy odstúpiť, čím sa 24-mesačná viazanosť porušila a na jeho strane došlo
ku škode. Poskytnuté benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý

by dosiahol pri riadnom plnení povinností zo strany žalovanej počas celej dohodnutej doby viazanosti
a v takom prípade by sa dosiahol hospodársky účel uzavretia zmluvy. Potrebné je zvážiť preventívnu
a sankčnú funkciu zmluvnej pokuty, vzhľadom na ktorú zníženie zmluvnej pokuty by mohlo viesť ku
špekulatívnemu porušovaniu zmluvných povinností, ktoré sa v tomto kontexte javí výhodnejšie pre
porušovateľa ako pre tých, ktorí si zmluvné povinnosti riadne plnia.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti
trov konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým jeho návrh v
prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o trovách konania a opieral ho o dôvody podľa ust. § 205 ods.
2 písm. d/, f/ a a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. keď berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f)

O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza, ak súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav použil nesprávny právny predpis alebo použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil a aplikoval.

Napokon žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. predpokladá, že v konaní došlo k vade, spočívajúcej v tom, že prvostupňový súd

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a dôsledkom
toho je nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka správne posúdil zmluvu o pripojení,
vrátane jej dodatku, uzavretú medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi
účastníkmi spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 2 cit. ustanovenia).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci

predmetu svojich obchodných činností alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3 cit. ustanovenia).

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

V posudzovanej veci súd prvého stupňa zmluvu o pripojení a jej dodatok v časti týkajúcej sa úhrady
súm 1,98 eura a 2,- eurá z titulu upomienok a XX,XX eura z titulu odpojenia, vyhodnotil ako neplatnú

s odôvodnením, že cenník služieb, z ktorých právo žalobcu na zaplatenie týchto súm vyplývalo, bol
na listine oddelenej od zmluvy o pripojení a dodatku, nebol žalovanou podpísaný a v zmluvných
dojednaniach nebola ani dostatočne určito vyjadrená vôľa strán uzavrieť dohodu o týchto „zmluvných
pokutách“. S týmto záverom sa možno stotožniť. V zmluve o úvere, ani jej dodatku tieto poplatky nie
sú uvedené a zmluva o pripojení označená ako „Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení“ v štandardnej

formulárovej podobe obsahuje len prehlásenie „záujemcu“, že podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil
so Všeobecnými podmienka mi a s platným Cenníkom. Cenník ale nebol k zmluve pripojený, nestal sa
tak jej neoddeliteľnou súčasťou a navyše žalobca ho nepredložil ani v konaní na súde prvého stupňa
a ani v odvolacom konaní. V konaní na súde prvého stupňa predložil len cenník mobilných telefónov,
cenník mesačných paušálov a cenník administratívnych poplatkov, ktoré však uplatňované poplatky za

upomienky a odstúpenie od zmluvy o pripojení neobsahujú. Žalobca teda ani nepreukázal dôvodnosť
tohto nároku a okrem toho nepreukázal ani, že by zaslal žalovanej upomienky, za ktoré si poplatky
uplatňuje. Za tohto dôkazného stavu je správny záver súdu prvého stupňa, že žalobe v časti týkajúcej
sa zaplatenia poplatkov za upomienky a poplatku za odpojenie mobilného telefónu nemožno vyhovieť.

Stotožniť sa možno aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa

zmluvnej pokuty.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia
povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,akporušísvojuzmluvnúpovinnosť.Podstatnou

náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška nie je
limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 Občianskeho zákonníka, t.j.
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci žalobca zmluvnou pokutou zabezpečoval plnenie všetkých povinností žalovanou
podľa Dodatku k zmluve o pripojení, vrátane poskytnutia mobilného telefónu žalovanej za akciovú cenu

1,- Sk s DPH, keď hodnota žalovanej odpredaného mobilného telefónu I. Q. bola v čase predaja X.XXX,-
Sk.ZmluvnápokutapredstavovalasumuXX.XXX,XXSk,pričomžalovanásazároveňzaviazalanahradiť
aj škodu vzniknutú žalobcovi v súvislosti s porušením povinností podľa Dodatku v časti presahujúcej
výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy poskytovateľa (žalobcu).

Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká hneď vtedy, ak sú splnené dohodnuté predpoklady pre

vznik práva na pokutu. Je totiž na autonómii vôli zmluvných strán dojednanie o povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej alebo zákonnej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu je
dôsledkom porušenia zmluvy.

Súd prvého stupňa v danom prípade v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval zmluvnú
pokutu tak, že jej výšku obmedzil do štandardnej ceny mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej predaný

za 1,- Sk.Ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka usmerňuje súd, na základe akých kritérií má pri uplatnení
svojho moderačného práva postupovať. Rozlišuje medzi prípadom, ak v dôsledku porušenia povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, veriteľovi nevznikne priamo škoda (prvá veta) a prípadom, keď

veriteľovizkonaniadlžníkaškodasícevznikne,aleveriteľniejeoprávnenýpožadovaťjejnáhradu(druhá
veta). Pomocným kritériom v oboch prípadoch je majetková ujma (strata), ktorá by veriteľovi porušením
povinností zabezpečovaných zmluvnou pokutou vznikla alebo mohla vzniknúť. Súd pri posudzovaní
rozsahu zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, musí zo zákona prihliadať na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti. Možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu, nie je obmedzená. Veriteľ má právo

na zmluvnú pokutu najmenej vo výške vzniknutej škody.

Pre vzťah zmluvnej pokuty a povinnosti dlžníka nahradiť škodu za porušenie povinnosti, zabezpečenej
zmluvnou pokutou, platí ustanovenie § 545 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
pre jedno a to isté porušenie povinnosti, veriteľ nie je oprávnený požadovať súčasne náhradu škody i
zmluvnú pokutu, pokiaľ sa s dlžníkom nedohodnú inak. Dlžník je v takom prípade povinný nahradiť len
tú časť škody, ktorá presahuje zmluvnú pokutu. Ak škoda v dôsledku porušenia povinnosti, na ktorú sa

vzťahuje zmluvná pokuta, veriteľovi priamo nevznikla, súd môže znížiť zmluvnú pokutu, s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu. Prihliadať musí predovšetkým na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti. Tiež by mal prihliadať na majetkové dôsledky (škodu) porušenia konkrétnej povinnosti. Výška
zmluvnejpokutybudeneprimeraná,aksozreteľomnapovahuarozsahplneniapovinnostizabezpečenej
zmluvnou pokutou, vznik škody z porušenia povinností v rozsahu zodpovedajúcom výške zmluvnej

pokuty nehrozí. V takomto prípade súd môže znížiť zmluvnú pokutu až na výšku, ktorá bude zodpovedať
možnosti vzniku škody.

Ďalšouskutočnosťou,naktorújesúdpriznižovanízmluvnejpokutyoprávnenýprihliadať,jevýškaškody,
ktorá veriteľovi skutočne vznikla a to za podmienky, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinností, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Pôjde o prípady, keď zmluvná

pokuta konzumuje náhradu škody a veriteľ nie je bez osobitnej dohody s dlžníkom oprávnený požadovať
od neho aj náhradu škody (§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá vznikla porušením povinností,
na ktoré sa zmluvná pokuta vzťahuje. Súd pri posúdení rozsahu zníženia zmluvnej pokuty prihliada na
to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi.
Dolnou hranicou zníženia výšky zmluvnej pokuty je preukázaná výška škody, pričom rozhodovacia

právomoc súdu je v tomto prípade obmedzená skutočnou výškou škody, ktorá vznikla veriteľovi do
okamihu súdneho rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že výšku zmluvnej pokuty musí súd posudzovať v každom konkrétnom prípade
postupom, pri ktorom najskôr preskúma, či zmluvná pokuta bola dohodnutá ako neprimeraná, či je na
mieste rozhodnutie o použití moderačného práva a ak áno, rozhodne o rozsahu zníženia neprimerane

vysokej zmluvnej pokuty.

V posudzovanom prípade žalobca vo svojej žalobe a počas konania na súde prvého stupňa (o. i.)
uvádzal, že zmluvná pokuta mu mala zmierniť škodu, ktorú žalovaná spôsobila porušením svojich
povinností, keď jej bol poskytnutý hospodársky benefit z jeho strany vo forme zvýhodnenej ceny
mobilného telefónu ako aj zvýhodnených volaní. Povinnosťou žalobcu bolo v danom smere preukazovať

výšku ním tvrdených benefitov, t.j. na ňom spočívalo dôkazné bremeno preukázať poskytnuté benefity
a ich celkovú sumu. Z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je preukázaný iba
benefit, spočívajúci v zľave zo štandardnej ceny mobilného telefónu predaného žalovanej. Ohľadom
benefitu, týkajúceho sa zvýhodnených volaní, do rozhodnutia súdu prvého stupňa, žalobca nesplnil
dostatočne ani svoju povinnosť tvrdenia a už vôbec v tomto smere neposkytol pre unesenie dôkazného

bremena v konaní potrebný plný dôkaz. Žalobca tvrdenia, týkajúce sa výšky benefitu, vyplývajúceho zo
zvýhodnených volaní, uviedol až vo svojom odvolaní.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Zákon v uvedenom ustanovení pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa
napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu, keďže

účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť,
ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže
vziať do úvahy ani odvolací súd.

Z obsahu spisu nevyplýva žiaden z dôvodov, predpokladaných zákonom v cit. ustanovení § 205a ods.
1 O.s.p. pre pripustenie nových skutočností alebo dôkazov v odvolacom konaní, keď námietky žalobcu

sa netýkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu ani
vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
žalobca bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 Os.p. v písomnej výzve zo dňa 11.10.2011, doručenej mu
14.10.2011 a nejde ani o skutočnosti (dôkazy), ktoré by žalobca bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd preto už na tieto nové skutočnosti nemohol

prihliadnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o znížení zmluvnej pokuty (obmedzení zmluvnej pokuty
na rozdiel medzi štandardnom cenou mobilného telefónu a zľavnenou cenou) takto zodpovedá súdom
prvého stupňa zistenému skutkovému stavu a zákonu.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o

trovách konania ako vecne správny.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.