Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/906/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213121.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/211/2012-51 zo dňa 11. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo
odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníčke Ide KarászovejVec bola vedená pod č. Ex 1770/2011. Po podaní žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od
jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 22. 03. 2011, čo je podľa navrhovateľa po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla navrhovateľovi podľa jeho
tvrdenia majetková škoda vo výške 315,01 € a nemajetková ujma vo výške 63,- €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom 1Er/345/2011 a zistil, že dňa 17. 02. 2011 bola na súd podaná
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej Ide Kárázsovej pre vymoženie sumy 125,- € s prísl. Uznesením zo dňa 01. 03. 2011 okresný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože dospel
k záveru, že dojednanie o rozhodcovskej doložke v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa ust. §
53 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a že rozhodcovským rozsudkom bolo
oprávnenému priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd uviedol, že na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola síce v čase začatia exekučného
konania zákonom stanovená lehota, avšak v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR IV ÚS 606/2012
zo dňa 14. 12. 2012: „ nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ V uvedenej súvislosti poukázal
okresný súd na skutočnosť, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v
relevantnom čase lehota 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. V tomto ustanovení sa tiež hovorí o tom, že táto lehota sa
nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku,
teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. V danom prípade žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 17. 2. 2011 (hoci návrh na vykonanie exekúcie bol
spísaný dňa 27. 01. 2011) a súd rozhodol dňa 1. 3. 2011. V uvedenej súvislosti okresný súd zdôraznil,
že nie je pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol až dňa 22. 03. 2011, pretože z
pripojeného spisu 1 Er/345/2011 vyplýva, že exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia dňa
1. 3. 2011. Z uvedeného vyplýva, že nejde o taký časový úsek, ktorý je treba považovať za zbytočný
prieťah a nečinnosť zo strany exekučného súdu. Preto pokiaľ sa navrhovateľ domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, žaloba je nedôvodná.
V uvedenej súvislosti okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v žalobe tvrdil, že konanie sa
začalo dňa 27. 01. 2011 a súd rozhodol až 22. 03. 2011, čo je podľa navrhovateľa omeškanie na
strane súdu viac ako 54 dní, tak takéto tvrdenie navrhovateľa neobstojí, pretože nie je možné na
vrub súdu pripočítať čas od podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi do podania
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd a navyše exekučný
súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 1. 3. 2011. Vo
vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že súd nezákonne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul,
okresný súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.“
Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 135/2012 „iba platná rozhodcovská
zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý“.

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že exekučný súd postupoval správne,
keď skúmal predložený exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Konštatoval, že
navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej podal navrhovateľ žalobu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.514/2003 Z. z. a tým nepreukázal ani
splnenie predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 25. 04. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §
101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil,
napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol podľa navrhovateľa
postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil,
odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že uskutočnil
podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, podľa navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že
rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v

skutkovo a právne totožných veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil
odvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí
žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru
navrhovateľa znamená, že meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania a pokiaľ okresný súd tak postupoval porušil podľa navrhovateľa jeho právo na
kontradiktórny súdny proces. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
sp. zn. 6C/211/2012 zo dňa 11. 03. 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že. pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný
súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v
neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie
pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ ako
dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu
sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného
súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody
na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania
neuviedol, preto okresný súd správne z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na
prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej
tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť.
K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 23NcC/468/2012 zo dňa
15. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a rozhodnutia veci vedenej
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/211/2012 vylúčil JUDr Zoltána Borosa, zákonného
sudcu v exekučnej veci, od ktorej odvodil navrhovateľ nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňovaný v tomto konaní. Okresný súd Rimavská Sobota uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola
vec sp. zn. 6C/211/2012 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Adriane Dulovičovej spomedzi
ostatných nevylúčených sudcov, čo znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej
je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia
námietka, že okresný súd navrhovateľovi (rešpektujúc právoplatné uznesenie krajského súdu č. k.
23NcC/468/2012) odňal možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný
súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na
základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom
tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody
neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku
škody. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne
relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie
okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s postupom okresného súdu navrhovateľ okresnému
súdu v odvolaní vytkol, že prejednal vec bez nariadenia pojednávania, čím porušil právo navrhovateľa

na kontradiktórny proces. Takéto odvolacia námietka navrhovateľa nekorešponduje so skutočnosťou,
pretože okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré navrhovateľa riadne predvolal.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Okresný
súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri
posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na
základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho
obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca
konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.