Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/58/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912010198
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7912010198.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Marián Sopoliga na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná I. T. L. F. B. J. O. P. Z. R. Á. , nar. XX.X.XXXX v Kráľovskom Chlmci, bytom

R., K.. W. Č... XX/X, živnostníčka,

j e v i n n á , ž e

dňa 4.4.2011 v obci R. s obchodným zástupcom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, uzavrela
zmluvu o úvere č. 902400043 vo výške 800 €, ktorú sa zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 772
€, teda v celkovej výške 1.572 €, v dvanástich mesačných splátkach po 131 € počnúc dňom 20.4.2011,
pričom doposiaľ nezaplatila žiadnu splátku, čím spôsobila škodu pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 87 598 vo výške najmenej 800 €,

t e d a

vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru
a tak mu spôsobila malú škodu,

t ý m s p á c h a l a

prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1/ Tr.zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného)
roka, výkon ktorého sa podľa § 49 ods.1 písm.a, § 50 ods.1 Tr.zák. p o d m i e n e č n e odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodená strana spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO 35 87 598, sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Po podaní obžaloby na obžalovanú I. T. Okresným prokurátorom v Trebišove stíhanú pre prečin
podvodu podľa § 221 ods.1 Tr.zák. súd prekvalifikoval konanie obžalovanej a vydal trestný rozkaz sp.zn.

3T/58/2012 zo dňa 25.4.2012, ktorým ju uznal za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1
Tr.zák. a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 2 rokov a poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Obžalovaná prostredníctvom obhajcu podala včas voči tomuto trestnému rozkazu odpor, v ktorom
uviedla, že je nevinná, skutok, pre ktorý je stíhaná, nespáchala a ide o honbu na jej osobu s cieľom
ju odsúdiť. Popiera, aby sa k svojmu skutku priznala, uvedené priznanie vykonštruoval vyšetrovateľ,

ktorý ju údajne vypočul pod nátlakom so zámerom skresliť jej výpoveď. Uviedla, že úver nebrala ako
živnostníčka, ale ako súkromná osoba, ale poškodený, teda E. T. trval na uvedení jej IČO do úverovej
zmluvy, pričom zároveň priznala, že túto zmluvu uzavrela za účelom získania úveru, ktorý vykonala v
prospech E. T., ktorý peniaze po ich poskytnutí ihneď prevzal, ale splátky ako sa zaviazal, neplatil.

Súd vykonal vo veci hlavné pojednávanie a zistil, že obžalovaná v prípravnom konaní dňa 26.3.2012

pred policajtom vykonávajúcim vyšetrovanie uviedla, že na uzavretie zmluvy o úvere s poškodenou
organizáciou dňa 4.4.2011 ju naviedol a požiadal ju o uzavretie tejto zmluvy E. T., ktorý bol
sprostredkovateľom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. a v prospech nech uzavieral úverové zmluvy. Túto
zmluvu uzavrela, pretože mu verila, nakoľko pracovali v tej istej kancelárii, pričom on pracoval
pre spoločnosť Pohotovosť a ona sprostredkovala poistenia pre inú spoločnosť. K úverovej zmluve

nepredkladala žiadne doklady, pretože už predtým v nedávnej minulosti uzavrela takú istú úverovú
zmluvu, ktorú splatila. Priznala, že od počiatku vedela, že úver nebude splácať, lebo ho uzatvárala pre
E. T.. Po uzavretí zmluvy E. T. jej nedal ani peniaze, ani poštové poukážky, a preto mala za to, že pôžičku
riadne spláca. Neskôr zistila, že E. T. má problémy u zamestnávateľa, že pôžičku neplatil, z firmy ho
prepustili a keď videla, že prichádzajú jej upomienky a výzvy, kontaktovala spoločnosť Pohotovosť, že

ona nemá poštové poukážky, že pôžičku by mal platiť E. T.. Prehlásila, že si bola vedomá toho, že
podpisom zmluvy berie na seba zodpovednosť splácať pôžičku, ale myslela si, že E. T. ju bude platiť
ako sľúbil.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.7.2012 na Okresnom súde Trebišov obžalovaná prehlásila,
že pôžičku, ktorá je predmetom trestného stíhania, zobrala pre seba, pretože mala rôzne dlhy, ktoré

chcela takto vrátiť. Asi o týždeň po uzavretí úverovej zmluvy prišiel za ňou E. T. a požiadal ju, aby mu
požičala tých 800 €, že ich o týždeň vráti. Poukázala na to, že už v minulosti od februára 2011 je jej E.
T. dlžný 2.000 €, ktorú mu požičala. Aj napriek tomu, že jej nevracal dlh 2.000 €, požičala mu aj tých
ďalších 800 €, lebo on jej hovoril, že čaká na nejakú väčšiu sumu peňazí, ktorú má dostať. E. T. jej
zmluvu údajne nedal, nedal jej ani peniaze do ruky a doklady o pôžičke ona sama niekedy v máji žiadala

od Pohotovosti Bratislava, lebo nemala v rukách nijaké listiny. Vypovedala, že keby E. T. jej vrátil tých
2.000 € z minulosti, s nimi by zaplatila predmetnú pôžičku 800 € a tak by ju vyrovnala.

Po zrušení veci odvolacím súdom okresný súd opätovne vypočul obžalovanú na hlavnom pojednávaní
dňa 21.11.2013, kedy uviedla, že zotrváva na svojich výpovediach z hlavného pojednávania a nechce ich
zmeniť ani doplniť. Vzhľadom na požiadavku odvolacieho súdu, aby obžalovaná bola vypočutá, aké dlhy

malapredtým,ktoréchcelazaplatiťprávepôžičkou800€odpoškodenejstrany,ktorájepredmetomtohto
trestného stíhania, na otázku prokurátora obžalovaná uviedla, že dôvodom uzavretia úverovej zmluvy
bola skutočnosť, že mala dlhy a to na nájomnom vo výške 200 €, poplatky za telefón 50 €, poplatok za
elektrinu 30 € a poplatky na výživnom 25 €, ktoré platí mesačne a svojej sestre a jej priateľovi, terajšiemu
obhajcovi, ktorý ju obhajuje v tejto trestnej veci, dlhovala spolu 150 €. Na tomto hlavnom pojednávaní

ďalej uviedla už známu skutočnosť, že týchto 800 €, ktoré dostala, ihneď požičala svedkovi E. T., ktorý
ju ubezpečoval, že on splátky za ňu bude platiť. Na tomto hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že v čase
uzavretia úverovej zmluvy mala mesačný príjem okolo 450-500 €, preto bola schopná splátky platiť.Vzhľadom na rozdielne výpovede obžalovanej z prípravného konania a hlavného pojednávania na
žiadosť prokurátora samosudca prečítal výpoveď obžalovanej zo dňa 26.3.2012 na č.l.9,10 a požiadal
ju o odstránenie rozporov. Obžalovaná tvrdila, že toto, čo vypovedala pred súdom, vypovedala aj pred

policajtom, ktorý ju vypočúval, s ktorým hovorila po maďarsky, ale rozumie aj po slovensky a so sudcom
komunikuje v slovenskom jazyku. Po nahliadnutí do spisu potvrdila, že podpisy na č.l.6-10 spisu sú jej,
ale zápisnicu podpísala, ale neprečítala ju. Nevedela uviesť prečo by mal policajt písať iné skutočnosti
do jej zápisnice o výsluchu, povedala, že možno preto, lebo pozná pána T..

Ako svedka súd vypočul policajta Ing. Z. A., ktorý bol prítomný dňa 26.3.2011 pri úkone, keď obžalovaná

podpisovala zápisnicu o svojom výsluchu na polícii. Tento svedok vypovedal, že si nespomína, či
bol prítomný počas celého výsluchu obžalovanej, alebo až keď podpisovala zápisnicu. Obžalovaná
zrejme nemala námietky pred podpísaním zápisnice, lebo by to bolo zaznamenané. S policajtom, ktorý
vypočúval obžalovanú, sedia v jednej miestnosti, a preto pri výsluchoch osôb si navzájom podpisujú
prítomnosť po ukončení výsluchu, keď stránky zápisnice podpisujú. Pamätá sa, že bol prítomný aj pri
nejakejkonfrontácii,alenatosinespomína.Vovšeobecnostiuviedol,žeprivýsluchuosôbpolicajtzapíše

do zápisnice tie údaje, ktoré vypočúvaná osoba vypovedá, na konci zápisnicu dávajú vypočúvanej osobe
prečítať a pýtajú sa, či niečo nechcú doplniť alebo zmeniť.

Na ďalšom hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov konanom dňa 11. 10. 2012 súd vypočul
vyšetrovateľa Mgr. D. H. a ten uviedol, že vo všeobecnosti výsluch osôb vykonáva tak, že obžalovanú
poučí o jej právach a povinnostiach, o predmete výsluchu a potom do zápisnice o jej výsluchu zapíše

to, čo vypovedala. Tak to urobil aj v tomto prípade. Na otázku obhajcu, či dokázal obžalovanú poučiť,
aj ju vypočuť za 40 minút, odpovedal svedok kladne. Svedok opätovne potvrdil, že obžalovaná v
prípravnom konaní uviedla to, čo je zaznamenané v zápisnici o jej výsluchu. Obhajcove otázky potom
smerovali na svedka v duchu, či ju upozornil na možnosť preštudovať spis po ukončení vyšetrovania a
poukázal na jeden preklep v dátume na zápisnici o výsluchu S. P. a k jeho výpovedi obžalovaná uviedla,

že svedok vykonštruoval celý prípad. Obžalovaná tvrdila svedkovi do očí, že výsluch bol vykonaný v
maďarskom jazyku, na čo jej svedok odpovedal, že klame, pretože v prípade, ak vypočúvaná osoba
neovláda slovenský jazyk a chce vypovedať v maďarskom jazyku, hoci on maďarský jazyk ovláda, vždy
priberá do konania tlmočníka. Svedok potvrdil, že obžalovaná zápisnicu prečítala, aj ju podpísala.

Po vrátení veci odvolacím súdom okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie okresný súd

na hlavnom pojednávaní dna 10.10.2013 dopočul Mgr. D. H. na skutočnosti, ktoré namietal obhajca
týkajúce sa zápisnice o výsluchu svedka S. P. na č.l.11-14, kde je uvedené, že výsluch tohto svedka
začal dňa 10.2.2012 o 10.00 hod. a skončil dňa 6.2.2012 o 10.30 hod. Svedok Mgr. D. H. po nahliadnutí
do spisu na sporné listiny uviedol, že je zrejmé, že začiatok výsluchu S. P. je zaznamenaný 10.2.2012
o 10.00 hod. a dátum jeho ukončenia dňa 6.2.2012 je tam uvedené len omylom, pretože výsluchy

svedkov vypočúvaných v prípravnom konaní vkladá do rôznych typov vzorových výsluchov, ktoré má
uložené v počítači, a preto došlo jedine k omylu, keď na tomto vzore neprepísal dátum 6.2.2012 na
10.2.2012 a ide len o zrejmý omyl, ktorý nemá nijaký význam na zmenu obsahu výsluchu. Pokiaľ ide
o oznámenie obžalovanej o možnosti preštudovania spisov, poukázal na doručenku, ktorú obžalovaná
podpísala dňa 26.3.2012 a pritom ju zároveň upovedomil o jej práve podľa § 208 Tr. por. Túto informáciu

podal obžalovanej ústne a neuviedol ju do zápisnice ani na podpísanej doručenke, pričom pri nahliadnutí
do spisu na č.l.43 na strane Pagina verza poukázal, že na doručenke vpravo v kolónke pre číslo spisu
sa nachádza jeho poznámka - preštudovanie spisu, s čím bola obžalovaná oboznámená, no napriek
tomu sa na preštudovanie nedostavila. Svedok teda jednoznačne potvrdil, že k výsluchu svedka S. P.
muselo dôjsť 10.2.2012 a nie 6.2.2012, čo je len mylný zápis.

Na tomto hlavnom pojednávaní súd napravil pochybenie vytýkané odvolacím súdom ohľadom výpovede
E. T., ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý pred vznesením obvinenia voči obžalovanej a na túto
výpoveď sa potom súd odvolával v odôvodnení svojho rozsudku tým, že po poučení svedka o jeho
všetkých právach a povinnostiach ho vypočul na hlavnom pojednávaní konkrétne k okolnostiam, za
ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi ním ako zástupcom poškodenej strany a obžalovanou.Ďalej bol vypočutý na hlavnom pojednávaní svedok S. P., ktorý po poučení o svojich právach a
povinnostiach uviedol, že je zástupcom poškodenej strany a obžalovanú pozná len z videnia, keď bol raz
na návšteve v kancelárii svedka E. T.. K uzavretiu úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto trestného

stíhania, došlo bežne ako u iných zmlúv a žiadateľke - obžalovanej táto zmluva bola schválená, pričom
v ich registri bolo zistené, že už v predchádzajúcom období a to v r.2010 jej tiež poskytli úverovú zmluvu
vo výške 800 €, ktorá bola trochu neštandardne vyrovnaná skôr, než uplynulo obdobie na dohodnuté
splátky. Prvú splátku mala zaplatiť 29.1.2011 a poslednú 20.12.2012. Celý úver však splatila v marci
2011. Zaplatila úver aj s príslušnými poplatkami. Predmetnú zmluvu uzatvárala dňa 4.4.2011 opäť na

sumu 800 € a vtedy kontaktoval svedka E. T., lebo okolnosti urýchleného zaplatenia starého úveru a
v blízkom období žiadosť o uzatvorenie zmluvy na poskytnutie opätovného úveru vo výške 800 € boli
neštandardné. E. T. mu vtedy oznámil, že menovaná mala nejaké peniaze, preto starú zmluvu vyplatila a
keďže asi znovu potrebovala peniaze, preto požiadala o nový úver. Svedok poukázal na to, že z úverovej
zmluvy, ktorá je predmetom tohto trestného stíhania, obžalovaná splátky nesplácala a prvá splátka prišla
vo výške 50 € až v čase, keď už zaplatenie úveru postúpili na vymáhanie a vie, že dňa 3.5.2012 zaplatila

ďalšiu splátku vo výške 70 €. Svedok nevedel nič o tom, aby predchádzajúca zmluva na 800 €, ktorá
bola vyplatená v marci 2011, bola vybratá obžalovanou pre E. T..

Svedok E. T. poškodenú stranu nekontaktoval, že obžalovaná nespláca splátky, mal to riešiť sám a až
potom, ak by nedošlo k náprave mal kontaktovať nadriadené orgány. Neskôr získali rôzne informácie,
že údajne E. T. nie celkom korektne vypláca poskytnuté úvery žiadateľom, nemali na to dôkazy, len

nejasné informácie, ale aj napriek tomu sa rozhodli dňa 23.6.2011 s ním ukončiť zmluvný pomer. Sami
si overovali tieto informácie u osôb, ktoré mali neštandardným spôsobom vyplatené peniaze z úverov,
ale nikto z opýtaných nepotvrdil, aby im svedok E. T. vyplácal nižšie dávky, než bol im bol priznaný úver.
Nevedel uviesť koľko takých podnetov dostali a keďže overenie neprinieslo žiadne dôkazy nemali ani
dôvod oznámiť tieto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní.

Svedok E. T. uviedol, že obžalovaná bola v čase uzatvárania zmluvy jeho spolupracovníčkou, sedeli
spolu v jednej kancelárii. On pracoval pre firmu Pohotovosť a ona pre maklérske spoločnosti vykonávala
poisťovanie. Bol jej niečo ako vedúci. Začiatkom roku 2011 ju požiadal, či by nezobrala pôžičku na
jeho meno, lebo on ako zamestnanec spoločnosti to nemohol, s čím ona súhlasila, zobrala pôžičku 800
€, ktorú mu poskytla a on ju už medzitým splatil. Asi 2 mesiace neplatil splátky a potom ju vyrovnal

jednorázovo. Asi o 3 týždne po vyrovnaní tejto pôžičky prišla za ním obžalovaná, či aj ona by pre
seba nemohla vybrať pôžičku, ide o pôžičku, ktorá je predmetom tohto trestného konania. Urobil s ňou
zmluvu, pôžička 800 € jej bola poskytnutá, ale či potom splácala pôžičku, to nevie, až pri vyšetrovaní
prípadu sa dozvedel, že údajne túto pôžičku brala pre neho. V tom čase sa s obžalovaným pohádali
pre určité nezrovnalosti, pretože sa domnieva, že príčinou jeho odchodu zo spoločnosti Pohotovosť boli

intrigy obžalovanej. Svedok potvrdil, že po uzatvorení úverovej zmluvy zo dňa 4.4.2011 kópiu odovzdal
obžalovanej, pamätá si, že ju dala do šanónu a odložila do skrine.

Obhajca obžalovanej k tvrdeniu svedka uviedol, že môže predviesť najmenej 3 osoby, ktoré uzatvárali
pôžičku prostredníctvom svedka a mohli by povedať, ako sa to a čo vlastne robilo. Poukázal na to, že
svedok má až do súčasnosti podlžnosti voči svojmu bývalému zamestnávateľovi a aj obžalovanej dlží

2.000 €, o ktoré sa vedie súdny spor.

Na ďalšom hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov konanom dňa 14.3.2013 sa opäť dostavil
E. T., ktorý predložil súdu poštové poukážky a hlavne poukážku zo dňa 22.3.2011, kedy zaplatil na účet
Pohotovosti, s.r.o. sumu 1.572 € jednorázove, čo je pôžička 800 €, ktorú pre neho zobrala obžalovaná
spolu s navýšením. Predložil aj ďalšie poštové poukážky o zaplatení dlhov firme Slovak Telekom a

ďalším a to z peňazí, ktoré mu v tom čase požičal jeho otec vo výške 7.000 €.

Súd ďalej vypočul obhajobou navrhnutého svedka D. F., ktorý uviedol, že k zmluve o úvere, ktorú
uzavrela obžalovaná dňa 4.4.2011 so spoločnosťou Pohotovosť Bratislava nevie nič uviesť. Na otázku
obhajcu, či niekedy uzatváral pôžičku s prítomným svedkom E. T. a za akých okolností, svedok uviedol,
že niekedy v r. 2009 alebo 2010, keď boli priatelia s E. T., ho tento požiadal, aby na svoje meno zobral

pôžičku 800 €, ktorú bude splácať. V tejto chvíli samosudca prerušil výpoveď svedka a ešte raz hopoučil najmä o jeho práve, ak by svojou výpoveďou uviedol také skutočnosti, pre ktoré by sám mohol
byť trestne stíhaný. Vtedy svedok uviedol, že využíva svoje právo a ďalej vypovedať nebude.

Ďalšia svedkyňa navrhnutá obhajcom, E. R., o pôžičke uzavretej dňa 4.4.2011 medzi spoločnosťou

Pohotovosť a obžalovanou nevie nič. Hovorila však o tom, ako asi pred 2 rokmi ona so svojim druhom
Š. Q. uzavreli s E. T. ako zástupcom spoločnosti Pohotovosť dve pôžičky a to na 300 € a 800 €, pričom
suma 800 € im bola po schválení pôžičky ihneď vyplatená a meškal s vyplatením 300 €. Keď sa išla o
tom informovať k nemu, svedok ju poslal E. T. za obžalovanou, nech mu ona vyrovná 300 €. Obžalovaná
išla vybrať do banky 200 €, dala jej ich a 100 € do dnešného dňa nedostala. Obžalovaná vtedy povedala,

že viac jej nemôže dať, lebo nemá na účte len 200 € a vie, že tieto peniaze vybrala z vlastného účtu
a nie z účtu spoločnosti Pohotovosť.

Z trestného spisu súd zistil, že obžalovaná dňa 4.4.2011 so zástupcom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
Bratislava E. T. uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 800 €,
ktorý sa zaviazala zaplatiť s príslušným poplatkom vo výške 772 €, t.j. celkovo 1.572 € v 12 mesačných
splátkach po 131 € počnúc dňom 20.4.2011. Zo splátkového kalendára vyplýva, že ani jedna zo splátok

zaplatená nebola.

Súd neuveril obrane obžalovanej, ktorá rôznym spôsobom popísala v priebehu trestného konania pred
vyšetrovateľom i súdom spôsob podania žiadosti o úver a okolnosti, za ktorých k nemu došlo. V
prípravnom konaní uviedla, že úverovú zmluvu uzavrela v prospech E. T. a keď na hlavnom pojednávaní
zmenila výpoveď a uviedla, že úver žiadala pre seba, súd pristúpil k výsluchu príslušníkov polície,

a to tých, ktorí vykonali vyšetrovanie alebo boli prítomní pri úkonoch s obžalovanou. Obaja policajti
vypovedali, že do zápisnice o výsluchu obžalovanej v prípravnom konaní uviedli len tie skutočnosti, ktoré
obžalovaná vypovedala. Súd nemal dôvod im neveriť, pretože nebolo preukázané tvrdenie obžalovanej,
že policajti sú voči nej zaujatí a vyšetrovateľ len vykonštruoval celú jej výpoveď. Na hlavnom pojednávaní
ako obžalovaná už uviedla, že pôžičku - úver brala pre seba, že mala rôzne dlhy a že údajne až potom

požičala 800 €, ktoré mala z úverovej zmluvy získať E. T. a urobila tak, hoci E. T. jej bol dlžný už 2.000
€ a verila mu, že jej tie peniaze vráti. Keď bola požiadaná o odstránenie rozporov medzi tvrdeniami
na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania, tieto dostatočne súdu nevysvetlila a súd dospel
k presvedčeniu, že obžalovaná v tomto trestnom konaní využila svoje právo vypovedať ako uzná za
vhodné, aby nebola trestne stíhaná. Výpovede svedkov, ktorých navrhla obhajoba, nepriniesli žiadne

relevantné poznatky, ktoré by nasvedčovali objasneniu skutočnosti, za akých bola uzavretá úverová
zmluva medzi obžalovanou a spoločnosťou Pohotovosť zo dňa 4.4.2011 č. 902400043. Tvrdenia svedka
E. T., že v minulosti pred uzavretím predmetnej zmluvy obžalovaná na jeho požiadanie uzavrela úverovú
zmluvu, ktorá je už vyššie spomínaná a ktorú potom v marci 2011 v celkovej sume uhradil, boli
preukázané jeho vlastnou výpoveďou, ale aj poštovými poukážkami, ktorými bol tento úver splatený

poštovou poukážkou zo dňa 22.3.2011 na sumu 1.572 € spoločnosti Pohotovosť ako splatenie úveru č.
902400002. Dátum uhradenia úveru svedčí o jeho tvrdení, že to bolo predtým, než obžalovaná uzatvorila
úver, ktorý tvorí predmet tohto trestného stíhania.

Obžalovanú tak z trestnej činnosti jednoznačne usvedčuje svedok E. T., ktorý popísal okolnosti, za
ktorýchdošlokuzavretiuzmluvyoúveredňa4.4.2011č.902400043aktorýjednoznačnepoprel,abytáto

zmluva bola uzatvorená s tým, že obžalovaná mu peniaze požičia a on úver splatí. Podľa jeho tvrdenia
tak to bolo pri predchádzajúcom úvere uzavretom obžalovanou, ale nie v tom, ktorý je predmetom
trestného stíhania. Svedok potvrdil, že 800 € riadne odovzdal obžalovanej a ona sumu prevzala.

Ďalej bola obžalovaná usvedčená úverovou zmluvou č.902400043 zo dňa 4.4.2011, z ktorej vyplýva,
že podpísala ju obžalovaná, pričom podľa tejto zmluvy sa zaviazala zaplatiť poškodenej strane v 12

mesačných splátkach po 131 €, celý úver spolu s príslušnými poplatkami vo výške 1.572 € počnúc
dňom 20.4.2011, no žiadnu splátku poškodenej strane nezaplatila. Súd neuveril jej obrane, že peniaze
v sume 800 € požičala po uzavretí úverovej zmluvy asi o týždeň obžalovanému a domnievala sa, že
tento úver bude E. T. riadne splácať. Je to kontra produktívne potvrdenie už aj preto, lebo v tom čase
až doposiaľ, je v súdnom konaní s E. T. o sumu 2.000 €, ktoré mu mala v minulosti požičať, pričom ale

on túto skutočnosť popiera. Je nelogické, aby obžalovaná poskytovala E. T. ďalšie peniaze, keď jej boldlžný podľa jej tvrdenia 2.000 € a nesplácal jej túto sumu ako sa údajne dohodli, preto sa musela obrátiť
so žalobou o zaplatenie tejto sumy na súd. Ak by súd pripustil tvrdenie obžalovanej, že peniaze v sume
800 € z úveru požičala svedkovi E. T., bolo jej povinnosťou v zmysle úverovej zmluvy platiť mesačné

splátky počnúc dňom 20.4.2011 až do zaplatenia, ak tieto splátky nesplácal E. T.. Sama uviedla, že v
čase uzatvárania zmluvy mala dostatočný príjem, aby tieto splátky mohla uhrádzať, pretože zarábala
450-500 € mesačne. Tento jej zárobok závisel od množstva poistných zmlúv, ktoré uzatvorila. Ďalej je
úplnenelogickétvrdenieobžalovanej,keďsúdupreukazovala,žemaladlhyvočisvojejsestre,obhajcovi,
ktorý ju obhajuje, na výživnom, na nájomnom, na poplatkoch na elektrinu, telefón a pod., a následne

po získaní úveru tieto peniaze poskytne osobe, ktorej v minulosti už požičala peniaze a táto osoba ju
sklamala, peniaze jej nevracala. Z takéhoto konania obžalovanej súd dospel k presvedčeniu, že už v
čase, keď úver uzatvárala, nemala úmysel ho riadne splácať podľa dohodnutého termínu, pretože hneď
po získaní peňazí ich dala inej osobe a peniaze nepoužila na údajne dlhy voči osobám, ktoré uviedla
vo svojej poslednej výpovedi.

Obžalovanú usvedčil aj svedok S. P., ktorý uviedol, že poznal čiastočne obžalovanú, ako aj to, že svedok

E. T. štandardným spôsobom uzavrel s ňou úverovú zmluvu, ktorá je predmetom trestného stíhania, a
na základe ktorej mala obžalovaná splácať splátky od 20.4.2011, čo však neurobila. Prvé splátky prišli
poškodenej strane až v čase, keď úver bol postúpený na vymáhanie.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne bolo preukázané, že obžalovaná
svojímkonanímnaplnilavšetkyznakyskutkovejpodstatyprečinuúverovéhopodvodupodľa§222ods.1/

Tr.zák., pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 4.4.2011 so zástupcom spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava uviedla uvedenú spoločnosť do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru
a spôsobila tak poškodenej strane malú škodu. Súd prekvalifikoval skutok oproti obžalobe z prečinu
podvodu podľa § 221 ods.1 Tr.zák. na trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.zák., pretože
medzistranamiišlooposkytnutieúveruatakétokonaniesašpecifickypostihujeprinesplnenípodmienok

ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.zák.

Výsluchom policajtov, ktorí boli prítomní pri úkonoch v prípravnom konaní súd nezistil skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali o nezákonnom postupe týchto osôb. Je pravda, že došlo k zrejmej nesprávnosti pri
výsluchu svedka S. P., pokiaľ dátum výsluchu uvedený v zápisnici o jeho výsluchu je v závere uvedený
6.2.2012, hoci v skutočnosti k nemu došlo 10.2.2012 a bolo vyvrátené tvrdenie obžalovanej, že nebola

upovedomená o práve preštudovať si spis po ukončení vyšetrovania, pretože toto jej oznámil ústne
policajt, ktorý vykonával vyšetrovanie, pri jej výsluchu dňa 26.3.2012, hoci dá sa konštatovať, že nezvolil
práve najlepšiu a jasne zrozumiteľnú formu.

Obec Vojka, kde obžalovaná býva, v správe o povesti neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli
relevantné pre potreby súdu pri hodnotení osoby obžalovanej, pretože z nej vyplýva, že je tichej povahy

a žije s druhom. Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebola trestaná.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle
§ 34 Tr. zák. a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na
pomery a možnosti nápravy páchateľa a tiež na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovanej zistil
poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že pred spáchaním skutku viedla riadny život a to v zmysle

§ 36 písm.j/ Tr.zák., a nezistil priťažujúcu okolnosť. S použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. jej súd uložil trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu.

Poškodená strana uplatnila nárok na náhradu škody, naposledy pred začatím hlavného pojednávania
vo výške 3.436,78 € spolu s úrokmi z omeškania a vzhľadom k tomu, že k otázke náhrade škody bude
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie preukazujúce výšku nároku, ktoré nie je úlohou trestného konania,

preto poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru
a tak mu spôsobila malú škodu,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlá-

senia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.