Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216005
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216005.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami podanými na tunajšom súde dňa 27.09.2012, a to vo veci 14C/140/2012 domáhal

zaplatenia sumy 2 512,60 Eur titulom majetkovej škody a sumy 502,52 Eur titulom nemajetkovej ujmy,
vo veci 14C/151/2012 domáhal zaplatenia sumy 2 138,44 Eur titulom majetkovej škody a sumy 427,69
Eur titulom nemajetkovej ujmy a vo veci 12C/158/2012 domáhal zaplatenia sumy 2 114,92 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 422,98 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v pozícii oprávneného
navrhol vykonanie exekúcií pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli
neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úveroch, a to vo veci 14C/140/2012 číslo úverovej
zmluvy XXXXXXXXX s dlžníkom N. X., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor

pridelil registráciu exekučnej veci sp.zn. Q. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulommiestneavecnepríslušnémutunajšiemusúduapožiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.09.2012,
pričom konanie začalo dňa 11.07.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K

rozhodnutiuožiadostioudeleniapovereniatakdošlopouplynutízákonomstanovenejlehotyvomeškaní
viacakoo63dní,voveci14C/151/2012zmluvyoúvereč.XXXXXXXXXsdlžníkomJ.P.,pričompoprijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej veci sp.zn. Q. XXXX/XXXX.
Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 07.09.2011, pričom konanie začalo dňa 06.06.2011, a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 93 dní, a vo veci 12C/158/2012 zmluvy oúvere č. XXXXXXXXX s dlžníkom Q. R., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciu exekučnej veci sp.zn. Q. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulommiestneavecnepríslušnémutunajšiemusúduapožiadal

ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 04.01.2012, pričom
konanie začalo dňa 28.06.2011, a to vydaním poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia

tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 190 dní. Všetky vyššie popísané
vecisúdspojilzdôvoduhospodárnostinaspoločnékonaniepodsp.zn.14C/140/2012,nakoľkoskutkovo
aj čo do označenia účastníkov boli totožné. Žalobca v konaniach žiadal priznať jednak majetkovú škodu,
ktorá predstavuje náhradu istín s príslušenstvom, ktoré v označených veciach nemôžu byť priznané
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkom
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvami o úvere. Žiadal priznať náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu
legitímneho očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

Žalobca si uplatnil v jednotlivých konaniach ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumy vo výške 20 %

z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Poukázal na to, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, žalovaný však pozitívne nereagoval. Preto podľa názoru žalobcu je nutné deklarovať
porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonomstanovenejdobe,porušenieprávažalobcunasúdnuochranuzaručenéhovčl.46ods.1Ústavy

SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôd,porušenieprincípovprávnehoštátunesprávnymúradnýmpostupom
exekučného súdu a nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená
v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv vyššie označených.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti, preto žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázala na to,
že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. a pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne, a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnymúradnýmpostupomavzniknutouškodou.Praxukázalauždávnejšie,želehotanapoverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je

exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to veľkom
počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Podľa názoru žalovanej 15-
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule.
Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011

Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu po dobe
nerozhodnutia v 15-dňovej lehote namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá
žiadnu oporu v zákone. Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel "vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe je
k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť

aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím
autentickým výkladom aj Národná rada SR. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne
aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. ÚS 16/02 a konštatovala, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamenáautomaticky prieťahy v konaní. Poukázala na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
vydanie poverenia, avšak týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe

exekučného titulu. Čo sa týka existencie prieťahov v konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov
v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, teda žalovaná vzhľadom na

vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaná taktiež vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.04.2009, t.j. tri roky pred dňom kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. Vzhľadom na uvedené žalovaná vzniesla námietky premlčania pri každom uplatnenom nároku,

pri ktorom uvedená lehota uplynula pred dňom 23.04.2009. Čo sa týka vyčíslenia škody, túto považuje
za nesprávnu a účelovú, a skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu, a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Ohľadom nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že nemá

za preukázaný tak vznik ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Ohľadom
príčinnej súvislosti uviedla, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky, príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje žalovaná žalobu
za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Viacerými svojimi

podaniami v písomnej podobe poukázal na porušovanie jeho ústavných práv a poukázal taktiež na
nezákonný a nestranný úradný postup súdov.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, ospravedlnila svoju neúčasť, nežiadala o odročenie
pojednávania, preto bolo pojednávané v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom 14C/140/2012, priloženými
spisovými materiálmi 14C/151/2012, 12C/158/2012, listinným dôkazovým materiálom nachádzajúcim
sa v týchto spisoch, a to najmä návrhmi na začatie konania, uznesením o spojení týchto vecí na spoločné
konanie, písomnými podaniami účastníkov konania, priloženými exekučnými spismi č. 6Er/785/2012, č.

10Er/616/2011, č. 12Er/665/2011, na základe čoho zistil, že v exekúcii č. 6Er/785/2012 proti povinnému
N. X. bolo exekučné konanie začaté dňa 11.07.2011, žiadosť súdneho exekútora bola doručená dňa
05.08.2011 a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.09.2012, vo
veci sp. zn. 10Er/616/2011 proti povinnému J. P. bolo exekučné konanie začaté dňa 06.06.2011, žiadosť
súdneho exekútora bola doručená dňa 05.08.2011 a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie dňa 08.08.2011, vo veci sp. zn. 12Er/665/2011 proti povinnej Q. R. bolo exekučné
konanie začaté dňa 28.06.2011, žiadosť súdneho exekútora bola doručená dňa 19.08.2011 a súd vydal
poverenianavykonanieexekúciedňa28.08.2011adňa08.12.2011bolovydanérozhodnutieozastavení
exekúcie. Pokiaľ bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, resp. exekučné konanie bolo zastavené,
k uvedenému došlo z dôvodu neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmtozákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, konaná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávaných veciach si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v

peniazoch, a to vo veci 14C/140/2012 2 512,60 Eur titulom majetkovej škody, 502,52 Eur titulom
nemajetkovej ujmy, vo veci 14C/151/2012 2 138,44 Eur titulom majetkovej škody, 107,29 Eur titulom
nemajetkovej ujmy, vo veci 14C/158/2012 575,36 Eur titulom majetkovej škody, 427,69 Eur titulom
nemajetkovej ujmy, vo veci 12C/158/2012 2 114,92 Eur titulom majetkovej škody, 422,98 Eur titulom
nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol

o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Súd zistil, že žaloba obsahuje zákonom stanovené náležitosti, bola špecifikovaná a súd si pripojil ako
dôkaz exekučné spisy. Súd zistil, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred podaním
tejto žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných

ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z..

Súd zistil, že exekučné konania, ktoré sa týkajú prejednávaných vecí boli začaté za účinnosti
Exekučného poriadku platného po 01.06.2011.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinného po 01.06.2011, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinnosť po 01.06.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozporžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do Európskej únie, Slovenská republika svoj záväzok
voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v
spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym
zákonníkom, kde v § 3 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu

aj v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujúce
dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.

Exekučnýsúdbolpovinnýdôsledneskúmaťčisúsplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez návrhu) a v

prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem
iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanieexekúcie,jespôsobilýmexekučnýmtitulomvzmysle ustanovenia§41Exekučnéhoporiadku.

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení zo dňa 03.03.2011, č.k. IV. ÚS
60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom prípade, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa

daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.

Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18.01.2012, sp.zn. 6Cdo 143/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorý je spotrebiteľom, nevyužije možnosť spochybniť

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. K uvedeným záverom dospel Najvyšší

súd SR v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp.zn. 6Cdo 1/2012.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania
pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s
vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol okrem veci
sp.zn. 12Er/665/2011, kde vydal poverenie v lehote 15 dní, rozhodol o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenia v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov a v prípade, že žalobca v exekučných spisoch
oprávnený by predložil spôsobilý exekučný titul, poverenie by mu bolo vydané. Pokiaľ súd vychádza z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, nebola pre zamietnutie

žiadosti o vydanie poverenia stanovená lehota 15 dní. Z toho je možné dovodiť, že na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie lehota nebola daná. Vzhľadom na to súd
bol toho názoru, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, a preto ani nemohla byť spôsobená
majetková škoda a nemajetková ujma v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv žalobcu, tátoškoda nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná, a taktiež nemajetkovú ujmu s poukazom za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv,
stratu legitímnych očakávaní nemožno považovať za škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. V zmysle vyššie uvedeného súdu mal za to, že
žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Súd poukazuje taktiež na to, že vo veci č.k. 12C/158/2012
bolo vydané poverenie v zákonnej lehote a vo veci 14C/151/2012 bola žiadosť zamietnutá po 3 dňoch
od doručenia žiadosti.

Súd podotýka, že rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože žiadnym príslušným orgánom nebola konštatovaná
nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

Námietkou premlčania vznesenou žalovanou sa súd nezaoberal, keďže dospel k záveru, že návrh
žalobcu nie je dôvodný. Súd bol toho názoru, že tu nie sú dôvody, aby rozhodol v zmysle návrhu

medzitýmnym rozsudkom § 152 ods. 2 O.s.p. .

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalovaná si uplatnila právo na
náhradu trov konania, avšak trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú,
preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať

návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.