Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/132/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812010337
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812010337.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2014, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Gizely Belákovej a Malvíny Jakabovej, v trestnej veci
odsúdeného Q. S., takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Trestného poriadku s prihliadnutím na právoplatný rozsudok o vine rozsudku Okresného
súdu Rožňava, sp.zn. lT/132/2012, zo dňa 14.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach, sp.zn. 5To/58/2012, zo dňa 29.11.2012, ktorým bol Q. S., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale
bytom X. S. Č.. XXX, okr. Rožňava, t.č. v Ústave na výkon väzby Košice, uznaný vinným:

v bode 1.
z pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1, § 199 ods.1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
Zákona č. 313/2011 Z.z.,

v bode 2.
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm.e/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 313/2011 Z.z.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.7, § 37 písm.h/,m/ Trestného zákona, § 41
ods.2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov n e p o d m
i e n e č n e .

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Q. S. rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 1T/132/2012, zo dňa 14.09.2012, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5To/58/2012, zo dňa 29.11.2012 bol uznaný vinným z
pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods.1, § 199 ods.1 Trestného zákona a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia
slobody v zmysle ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov. Tento trest

mu bol uložený podľa asperačnej (zostrujúcej) zásady, upravenej v § 41 ods.2 Trestného zákona, v
zmysle ktorej horná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona sa zvyšovala
o 1/3 -inu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona atrest sa ukladal nad 1/2 -icou upravenej trestnej sadzby v zmysle tohto ustanovenia v čase vyhlásenia
rozsudku platnom.

Uznesením Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 2Nt/16/2013, zo dňa 31.07.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 6Tos/62/2013, zo dňa 28.01.2014, podľa § 394 ods.1 Trestného
poriadku, z dôvodu uvedeného v § 41b ods.1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, bola
povolená obnova konania v trestnej veci odsúdeného Q. S., vedenej na Okresnom súde Rožňava,

pod sp.zn. 1T/132/2012. Podľa § 400 ods.1 Trestného poriadku bol zrušený výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Rožňava, zo dňa 14.09.2012, sp.zn. 1T/132/2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2012, sp.zn. 5To/58/2012, ktorým bol odsúdenému Q. S. uložený podľa
§ 199 ods.1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm.m/, § 38 ods.7, § 41 ods.2 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2
písm.b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj

ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
zrušením došlo stratili podklad.

Obnova konania bola povolená a výrok o treste bol zrušený v súvislosti s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp.zn. PL.US 106/2011, v ktorom v článku I. sa uvádza:

v § 41 ods.2 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za
bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody" nie sú v súlade s článkom I. Ústavy Slovenskej republiky. Pritom v danom prípade bol
odsúdenému Q. S. uložený trest podľa znenia § 41 ods.2 pred nálezom Ústavného súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vo veci znovu rozhodoval o treste v zmysle ustanovenia § 166
Trestného poriadku, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na
základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku
iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal
skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a 41 ods.2 Trestného
zákona.

Obžalovaný podľa správy z miesta bydliska je slobodný, žije u matky, je nezamestnaný. Začiatkom

decembra 2011 bol prepustený z výkonu trestu. Doposiaľ bol 11-krát súdne trestaný, naposledy bol
rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 1T/30/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach, sp.zn. 4To 74/2007 uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1,2 písm.b/ Trestného zákona, zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/,
ods.2 písm.c/ Trestného zákona a z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/, ods.3 písm.b/ Trestného

zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 5 mesiacov so
zaradenímprevýkontrestudoústavusostrednýmstupňomstráženia.NazákladeuzneseniaOkresného
súdu Košice 2, sp.zn. 7Pp 97/2011 dňa 1.12.2011 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu a bola
mu určená skúšobná doba 2 rokov. Zostal mu nevykonaný trest vo výmere 6 mesiacov a 18 dní. Tento
nevykonaný trest mu bol premenený uznesením Okresného súdu Košice 2 sp.zn. 7Pp 97/2011 zo dňa

17.07.2012, ktorým bolo vyslovené, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu sa
neosvedčil a zvyšok trestu v trvaní 6 mesiacov a 18 dní sa vykoná. Tento trest vykonal 05.04.2013 a od
05.04.2013vykonávalpôvodneuloženýtrestrozsudkomOkresnéhosúduRožňava,sp.zn.1T/132/2012.

Podľa správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, správanie sa a vystupovanie

odsúdeného Q. S. počas výkonu trestu nebolo na požadovanej úrovni, opakovane porušoval ústavný
poriadok nedodržiavaním zásad slušného správania tak voči odsúdeným, ako aj voči väzenskému
personálu. Viackrát bol disciplinárne potrestaný. Počas výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne
odmenený nebol (viď správu na čl. 399-400).

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa odseku
7 citovaného ustanovenia, ak sa ukladá zvýšený úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 ods.2
Trestného zákona na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa neprihliada.V danom prípade, keďže obžalovaný dvoma skutkami spáchal pokus zločinu znásilnenia podľa § 14
ods.1, § 199 ods.1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/

Trestného zákona, súd pri ukladaní trestu odňatia slobody postupoval podľa § 41 ods.2 Trestného
zákona. Podľa citovaného ustanovenia horná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti
trestného zákona sa zvyšuje o 1/3-inu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej
časti Trestného zákona. Polovica upravenej trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej a
pôvodnej dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Podľa ustanovenia § 199 ods.1 Trestného

zákona horná hranica trestnej sadzby je 10 rokov a dolná 5 rokov. Takýmto postupom dospel súd v
danom prípade k trestnej sadzbe 5 rokov až 13 rokov 4 mesiace, v rozpätí ktorej sa určovala výmera
trestu.

Súd pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy vychádzal zo zásady, že

trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom -

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa.

V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život. Podľa ods.4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd vychádzajúc z týchto úvah uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov pri trestnej
sadzbe v rozmedzí od 5 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov, ktorý považuje za spravodlivý a objektívny
pre potreby individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti
spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona, keďže v posledných 10 rokov bol vo
výkone trestu pre úmyselnú trestnú činnosť, pre výkon trestu ho zaradil do Ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde

v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.