Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/307/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609209142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2609209142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety

Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. N., narodenej X.XX.XXXX,
bytom G., V. O. XX a 2/ M. I. mladšieho, narodeného X.XX.XXXX, bytom G. XXX, proti odporcom: 1/ S.
I., narodenej XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej Prosman a partneri, advokátska kancelária, s. r. o.,
Trnava, Koniarekova 4, 2/ M. O., narodenej X.X.XXXX, bytom G. XXX, 3/ Z. I., narodenému XX.X.XXXX,
bytom G., E. XXXX/XX a 4/ K. I., narodenému XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 7. septembra
2010 č. k. 6C/99/2009-85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu p o t v r d z u j e a vo výroku o nepriznaní
náhrady trov konania odporcom r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľov a konanie proti
odporkyni 1/ S. I. zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a ustanoveniami § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým, že právni predchodcovia
odporcov K. I., ktorý zomrel X.XX.XXXX a Z. I. - otec odporcov, ktorý zomrel XX.X.XXXX, nadobudli
predmetnú nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 893 - orná pôda o výmere 4485 m2 vydržaním na základe
vydržacích titulov, dedičských rozhodnutí, ktoré boli po uplynutí vydržacej doby zrušené a absenciou

naliehavého právneho záujmu, nakoľko existuje možnosť domôcť sa nároku v dedičskom konaní po
Z. I., M. I., zomrelom X.XX.XXXX a M. I., zomrelom XX.X.XXXX, ktoré doposiaľ nie je právoplatne
skončené. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že základné dedičské konanie po nebohom M. I.
(starom otcovi navrhovateľov) zomrelom X.XX.XXXX a nebohom M. I., zomrelom XX.X.XXXX (synovi M.
I. staršieho) sa viedlo na Štátnom notárstve v Senici pod sp. zn. D 65/55. Spornú nehnuteľnosť zapísanú
v pozemnoknižnej vložke číslo 238 parc. č. 893 k. ú. V. vlastnil poručiteľ M. I., zomrelý X.XX.XXXX pod
B 1 v podiely 2/3 a v podiely 1/3 vlastnila nehnuteľnosť S. I.. Dedičmi po nebohom M. I. st. boli deti K.

I., nebohý M. I., M. I. a G. E.. Na základe pokonávky dedičov uznesením Štátneho notárstva v Senici z
28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti dedič K. I. nar. XX.X.XXXX v podiely
9/12, t. j. v podiely 2/3 po nebohom M. I. st., zomrelom X.XX.XXXX a v podiely 1/12 po nebohom M. I.,
zomrelom XX.X.XXXX. Ostatní dedičia (M. I. a G. E.) nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti rovno dielne
v podiely 1/12. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 28.3.2002
č. k. 9 Co/33/2002 - 87 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následné dedičské
konanie po nebohom K. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.XX.XXXX bolo vedené Štátnym notárstvom v

Trnave pod sp. zn. D/2208/75. Spornú nehnuteľnosť nadobudol dedič M. I., nar. XX.X.XXXX. Následní
dedičia Z. I., nar. XX.X. XXXX a zomrelého XX.X.XXXX, sú odporcovia 1/ až 5/. Dedičské konanie ponebohom Z. I. nie je právoplatne skončená. Dedičské konanie po M. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelom
X.X.XXXX, bolo vedené Štátnym notárstvom v Senici a právoplatne ukončené rozhodnutím z 18.1.1990
č. k. D/1225/89 - 49 a následnými dedičmi po poručiteľovi sú navrhovatelia 1/a 2/. Z uvedeného dospel

k záveru, že základ sporu sa spája s uznesením Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957 č. k. D
65/55 - 19 vo veci prejednania dedičstva po nebohom M. I., zomrelom X.XX.XXXX a M. I., zomrelom
XX.X.XXXX, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 29.3.2005 sp. zn. 9 CoD 5/05 zrušené
a vec vrátená Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie. Pôvodným uznesením Štátneho notárstva
v Senici z 28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 K. I. nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v

podiely 9/12. Vydaniu uznesenia predchádzala pokonávka dedičov uzavretá na pojednávaní na Štátnom
notárstve v Senici 26.9.1957, ktorú dedičia na znak súhlasu podpísali do zápisnice. Všetci traja dedičia
boli samostatne hospodáriaci roľníci, každý vlastnil majetok cca 5 ha, preto sa dohodli tak, že si majetok
po parcelách rozdelia. Z poučenia v uznesení o dedičstve je zrejmé, že v súlade s §192 písm. e)
O. s. p. nie je prípustná sťažnosť. Uznesenie malo nadobudlo právoplatnosť doručením uznesenia a
právoplatnosť aj bola riadne Štátnym notárstvom v Senici vyznačená dňom 20.12.1957. Uznesením

Krajského súdu v Trnave z 29.3.2005 č. k. 9 CoD 5/05 bolo uznesenie z 28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19
zrušené takmer po štyridsiatich ôsmich rokoch. Právny predchodca odporcov K. I., zomrel X.XX.XXXX
a až do svojej smrti nemal dôvod pochybovať o vlastníctve spornej parcely. Po jeho smrti nadobudol
nehnuteľnosť jeho syn Z. I. a to uznesením Štátneho notárstva v Trnave 4 D/52/86, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 28.4.1986. Z. I., otec odporcov, zomrel XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom nie je

právoplatne skončené, dedičmi po ňom boli pôvodne označení odporcovia v predmetnom konaní. Dve
generácie, právni predchodcovia odporcov nadobudli vlastníctvo dedením v dobrej viere, od roku 1957
až do roku 2005. Dobrá viera u tohto práva vystupuje ako všeobecne platná zásada občianskeho práva
a vlastníci spornej nehnuteľnosti nemali dôvod pochybovať o svojom vlastníctve. Vo všeobecnosti by
si tak vlastník, ktorý nadobudol vlastníctvo derivatívne, nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo

zjavne nezodpovedá poňatiu materiálneho právneho štátu. Pokiaľ by vlastníctvo nenadobudli dedením,
nadobudli by nehnuteľnosť vydržaním. Samotní navrhovatelia tiež uzatvorili v dedičskom konaní po
svojom nebohom otcovi M. I. v konaní vedenom Štátnym notárstvom v Senici sp. zn. D 679/90 dedičskú
dohodu, ktorej predmetom dedičstva bol vlastnícky podiel 1/12 predmetnej spornej nehnuteľnosti a ani
v tomto čase relevantným spôsobom nespochybnili vlastníctvo podielu 10/12. Dospel tiež k záveru o

absenciinaliehavéhoprávnehozáujmuodôvodňujúcehopodanie,prípadnevyhovenieurčovacejžalobe,
pričom navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení
právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. je daný v prípade, ak sa nemožno domáhať
priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. V danom

prípade však uvedené podmienky nepovažoval splnenými, pretože dedičské konanie po nebohom
Z. I., nebohom M. I., zomrelom X.XX.XXXX a M. I., zomrelom XX.X.XXXX ešte nebolo právoplatne
skončené, existuje preto možnosť vyriešenia sporu iným spôsobom, než určovacou žalobou. Vyriešenie
tejto podmienky považoval prvoradou. Vzhľadom tomu, že odporkyňa 1/zomrela v priebehu konania,
čím stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo a ostatní

odporcovia sú zároveň jej právnymi nástupcami, súd konanie voči odporkyni 1/ zastavil. Rozhodnutie vo
výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O. s. p. a úspešným odporcom nepriznal
náhradu trov konania, hoci si ich vyčíslili, nakoľko navrhovatelia si podali žiadosť o oslobodenie od
súdnych poplatkov z dôvodu, že sú starobnými dôchodcami, ktorých príjmom je len starobný dôchodok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o zamietnutí návrhu, podali odvolania obaja navrhovatelia,

ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k. ú. V., zapísaná
Správou katastra Senica na LV č. XXX parc. č. 893 o výmere 4485 m2 - orná pôda v spoluvlastníckom
podiely9/12patrídodedičstvaponebohomM.I.st.,zomrelomX.X.XXXX. Podľaodvolateľovsúdprvého
stupňa nesprávne právne posúdil skutkové zistenia plynúce z výsledkov vykonaného dokazovania.
Uviedli, že dedičstvo po M. I. staršom bolo prejednané pod sp. zn. D 65/55 a na základe uznesenia z

24.4.1957,právoplatného24.5.1957,nadobudoldedičstvojehosynM.I.,otecnavrhovateľovadedičstvo
po M. I. mladšom bolo prejednané pod sp. zn. D 66/55 z 26.4.1957 a dedičstvo nadobudla G. E.,
ktoré dedičské rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie dedič K.
I.. Následne boli obe dedičské konania spojené a vydané uznesenie D 65/55 z 28.11.1957, v ktorom
sa dedičia po oboch poručiteľoch dohodli o vyporiadaní dedičstva. Uvedené dedičské rozhodnutie však

nebolo doručené všetkým účastníkom konania, čo namietala právna nástupkyňa G. E., F. N. v konaní
Okresného súdu Senica sp. zn. 9 C/62/96, v ktorom si uplatnili určenie, že do dedičstva po staromotcovi M. I. patria aj nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť na základe dedičskej dohody podľa D 65/55 z
28.11.1957,ktorýnávrhbolzamietnutýzdôvodu,žetotodedičskérozhodnutienebolodoručenévšetkým
účastníkom. Následne dedičské rozhodnutie bolo znova doručované a odvolací súd uznesenie Štátneho

notárstva zrušil a vrátil na ďalšie konanie, ktoré do dnešného dňa nebolo ukončené. V konaní Okresného
súdu Senica vedenom pod sp. zn. 10 C/174 /2009 si uplatnili určenie, že do dedičstva po nebohom otcovi
M. I. patria nehnuteľnosti - pozemky parcelných čísiel 900 a 901 nachádzajúce sa v k. ú. V., v ktorom
súd návrh zamietol z dôvodu jeho nadbytočnosti, pretože vychádzal z toho, že dedičské rozhodnutia,
resp. uznesenie štátneho notárstva v Senici D 65/55 z 24.4.1957 je právoplatné. Súd v napadnutom

rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho záveru, že dedičské rozhodnutie po nebohom M. I. st. nie
je právoplatné, a teda existuje možnosť vyriešenie sporu iným spôsobom, než určovacou žalobou. Z LV
z 18.2.2003 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 893 v podiely 1/12 bol zapísaný
navrhovateľ 2/a otec navrhovateľov M. I. st. v podiely 9/12. Z LV č. XXX k. ú. V. z 19.11.2010 vyplýva, že
vlastníkom pozemku parc. č. 893 je Z. I. v 2/3 pod bodom 1 a pod bodom 2 v 1/12. Titulom nadobudnutia
je uvedené 205 - 2316 - REOP-05 v zázname zmien pod číslom Z 2426/05. Z uvedeného vyvodili

naliehavý právny záujem na určení, že do dedičstva po ich nebohom otcovi M. I. patrí nehnuteľnosť -
pozemok parc. č. 893 k. ú. V. v podiely 8/12, ktorý zdedil po svojom otcovi M. I. st. na základe uznesenia
Štátneho notárstva Senica z 24.4.1957 D 65/55. Vzhľadom k tomu, že nie je ešte ukončené dedičské
konanie po nebohom M. I., nie je možné ukončiť ani dedičské konanie po nebohom Z. I.. Uviedli tiež,
že konanie o prejednaní novo objaveného majetku bolo zastavené Okresným súdom Senica vedenom

pod sp. zn. 7 D/123/2006, Dnot 210/2007 z dôvodu, že Správou katastra bolo potvrdené, že poručiteľ -
otec navrhovateľov nie je vlastníkom pozemkov parcelných čísiel 893, 900 a 901 v k. ú. V.. Nesprávnym
považovali záver o tom, že odporcovia nadobudli vlastníctvo vydržaním, pretože otec navrhovateľov po
dedičskom rozhodnutí D 65/55 predmetnú nehnuteľnosť užíval ako súkromný roľník a po vzniku družstva
ju vniesol do JRD a následne do ŠM.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podala odvolanie
odporkyňa 1/ S. I., ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania
zmeniť tak, že navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni 1/ trovy konania vo
výške 259,21 eur. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a nesprávnym
právnym posúdením veci. Argumentovala tým, že aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p. na náhradu

trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na daný prípad, nakoľko tento
inštitút O. s. p. hrozby nepriznania náhrady trov konania slúži predovšetkým sankciou za neoznačenie
dôkazov účastníkom v úvode konania, čím môžu vznikať v súdnom konaní neodôvodnené trovy. V rámci
svojich úvah má súd možnosť prihliadnuť na osobné, majetkové pomery účastníka konania, ich postoj
a správanie v priebehu konania a podobne. V danom prípade súd prvého stupňa nesprávne vychádzal

zo skutočnosti, že navrhovatelia sú dôchodcovia a podali návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov
s tým, že nezohľadnil skutočnosť, že oslobodenie im priznané nebolo, keďže navrhovatelia svoj návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov vzali späť a tiež z dôvodu, že skutočnosť, že navrhovatelia sú
dôchodcami, nevypovedá o ich skutočných majetkových pomeroch. Pri použití uvedeného ustanovenia
O. s. p. musí byť splnený predovšetkým základný predpoklad, ktorým je, aby takéto rozhodnutie

zodpovedalo zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a malo výnimočný charakter. Z uvedeného
odôvodnenia súdu prvého stupňa však vyplýva, že v prípade, ak je účastník starobným dôchodcom
(prípadne členom inej sociálnej skupiny) bez ohľadu na ostatné okolnosti, je oslobodený od platenia
trov konania protistrane v prípade jeho neúspechu v súdnom konaní. Odporkyňa 1/, ktorá bránila svoje
práva a žiadnu povinnosť neporušila, by musela znášať sama všetky náklady spojené s uplatnením

svojich práv proti neopodstatnenému žalobnému návrhu. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS/248/2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R/34/1982.

Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky 1/ uviedla, že ROEP sa uskutočnil až po
právoplatnom dedičskom konaní po K. I. (21.2.1986 - 4 D/52/86), ktoré nadobudlo právoplatnosť
28.4.1986, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo pozemkov parcelných čísiel 893, 899, 900 a 901

podľa B4/a v 1/12 a parc. č. 893 podľa B1 a D 65/55 v 9/12. Uznesenie z 28.11.1957 sp. zn. D 65/55
bolo zrušené až 28.3.2002 uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 Co/33/2002 - 87. Navrhla
odvolaciemu súdu preskúmať doručenie rozhodnutia z 24.5.1957 aj K. I. a tiež existenciu odvolania.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212
ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k
záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.

Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Navrhovatelia návrhom z 24.11.2009 si uplatnili právo na určenie, že nehnuteľnosť - pozemok parc. č.

893 o výmere 4485 m2 - orná pôda, zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX k. ú. V. patrí v podiely
9/12 do dedičstva po nebohom M. I. st., zomrelom X.X.XXXX. Nárok odôvodnili tým, že pochybením pri
vypracovaní ROEP došlo k opomenutiu vlastníckeho podielu nebohého M. I. st. a ako dedičia nemajú
inú možnosť riešiť tento protiprávny stav než určovacou žalobou. Tvrdili, že na základe dedičského
konania po nebohom M. I. st. rozhodnutím Štátneho notárstva v Senici z 24.4.1957 sp. zn. D 65/55

bol nadobúdateľom pozostalosti určený M. I. (právny predchodca navrhovateľov) s tým, že o nároku na
výplatu odstupujúcich dedičov bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Odporcoviažiadalinávrhzamietnuť.Namietaliabsenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení, nakoľko dedičské konanie po nebohom M. I. st. nie je do dnešného dňa skončené, preto
existuje stále možnosť vyriešenia sporu inak, než určovacou žalobou. Uviedli, že v zrušenom

rozhodnutí Štátneho notárstva v Senici z 24.4.1957 sp. zn. D 65/55 bolo rozhodnuté aj o povinnosti
notárstva rozhodnúť o nároku odstupujúcich dedičov, čo sa však doposiaľ nestalo. Tvrdili tiež,
že nehnuteľnosti nadobudli vydržaním vlastníckeho práva. Argumentovali tým, že nebohý K. I.,
ktorého nadobudnutie vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti navrhovatelia spochybňujú, nadobudol
vlastníctvo na základe už zrušeného rozhodnutia Štátneho notárstva v Senici. V období uskutočnenia

pokonávky sa podľa vtedajšej právnej úpravy uplatnil zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, ktorý
ustanovil konsenzuálny princíp nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa na jeho nadobudnutie
nevyžadoval vklad do pozemkovej knihy. Z uvedenej skutočnosti vyvodili dobromyseľnosť K. I., ktorý bol
so zreteľom na tieto skutočnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú 10 ročnú dobu vydržania,
ktorá uplynula 20.12.1967.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že základné dedičské konanie po nebohom
M. I. (starý otec navrhovateľov), zomrelý X.XX.XXXX a nebohom M. I., zomrelom XX.X.XXXX (synovi
M. I. st.) sa viedlo na Štátnom notárstve v Senici pod sp. zn. D 65/55. Spornú nehnuteľnosť zapísanú
v pozemnoknižnej vložke číslo 238 parc. č. 893 k. ú. V. vlastnil poručiteľ M. I., zomrelý X.XX.XXXX pod
B 1 v podiely 2/3 a v podiely 1/2 vlastnila nehnuteľnosť S. I.. Dedičmi po nebohom M. I., st. boli deti K.

I., nebohý M. I., M. I. a G. E.. Na základe pokonávky dedičov uznesením Štátneho notárstva v Senici z
28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti dedič K. I., nar. XX.X.XXXX v podiely
9/12, t. j. podiel 2/3 po nebohom M. I. st. zomrelom X.XX.XXXX a v podiely 1/12 po nebohom M. I.,
zomrelom XX.X.XXXX. Ostatní dedičia (M. I. a G. E.) nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti rovnodielne v
podiely 1/12. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 28.3.2002 č. k.

9 Co/33/2002 - 87 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Následné dedičské konanie po nebohom
K. I., nar.XX.X.XXXX a zomrelom X.XX.XXXX bolo vedené Štátnym notárstvom v Trnave pod sp. zn.
D/2208/75. Uznesenie z 29.12.1975 nadobudlo právoplatnosť 28.1.1976. Ďalšie uznesenie Okresného
súdu Trnava z 21.2.1986 sp.zn. 4 D/52/86 nadobudlo právoplatnosť 28.4.1986. Spornú nehnuteľnosť
nadobudol dedič M. I., nar. XX.X.XXXX. Následní dedičia Z. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelého XX.X.XXXX

sú odporcovia 1/ až 5/. Dedičské konanie po nebohom Z. I. nie je právoplatne skončená. Dedičské
konanie po M. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.X.XXXX vedené Štátnym notárstvom v Senici
a právoplatne ukončené rozhodnutím z 18.1.1990 č. k. D/1225/89 - 49 a následnými dedičmi po
poručiteľovi sú navrhovatelia 1/a 2/.

Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí z nesplnenia ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. a z

ustanovení § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka z neexistencie naliehavého právnehozáujmu na požadovanom určení, nakoľko nárok je možné uplatniť v doposiaľ neskončenom dedičskom
konaní po Z. I., M. I., zomr. X.XX.XXXX a M. I., zomr. XX.X.XXXX a z vydržania vlastníckeho práva
právnym predchodcom K. I., zomrelým X.XX.XXXX, po ktorého smrti nadobudol vlastníctvo k spornej

nehnuteľnosti jeho syn Z. I. uznesením Štátneho notárstva v Trnave 4 D/52/86, ktoré nadobudlo
právoplanosť 28.4.1986. K rovnakému záveru so súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či
nie v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú

legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré
v konaní ide (spravidla). Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t. j. naliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi : žalovaným je
popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp.

právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej
neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho
postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia
tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný
najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho

právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená
tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Vyslovený predpoklad však nemožno chápať všeobecne.
Naliehavýprávnyzáujempodľa §80písm.c)O.s.p.jedanývtedy,akexistujeaktuálnystavobjektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie
faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto

neistota vznikla. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo
práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Určovacou
žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu

je (pozitívna určovania žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba).

V danom prípade na určení, že sporná nehnuteľnosť patrí v podiely 9/12 do dedičstva po poručiteľovi M.
I.st.,zomrelomX.X.XXXXnietnaliehavéhoprávnehozáujmu,nakoľkodedičskékonaniapoporučiteľoch
Z. I., M. I., zomr. X.XX.XXXX a M. I., zomr. XX.X.XXXX ešte nie je právoplatne skončené, z ktorej
skutočnosti vyplýva možnosť vyriešiť spor iným spôsobom než určovacou žalobou. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd dospel k záveru, že požadovanému určeniu nie je možné priznať súdnu ochranu z dôvodu
nadbytočnosti.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia držať možno veci, ako aj práva,
ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva, resp. iného práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou,
ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne

určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po
celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov.

Držiteľom je ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu právo patrí. Spravidla

to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom ani pri zachovaní
obvyklej opatrnosti o neplatnosti (respektíve skutočnostiach ju spôsobujúcich) ani nemusí vedieť, môže
ísť aj o prípad takzvaného domnelého právneho dôvodu držby (titulus putativus), kedy titulu vôbec nie je,
ale držiteľ práva je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je. Ako podmienka
vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je treba,
aby držiteľ bol v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Túto podmienku vykladá judikatúra

tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo
právo náleží (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu („ titulu“), ktorý by mohol mať za následok vznik
práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto

presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiace o poctivosti
nadobudnutia,tedatakzvanýtituluchopenia(objektívneoprávnenýdôvodnadobudnutiadržby,napríklad
existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). K nadobudnutiu oprávnenej držby sa nevyžaduje
existujúci, aj keď neplatný právny titul, alebo dokonca platný právny titul.

V danom prípade správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že na základe uznesenia Štátneho
notárstva v Senici z 28.11.1957 sp. zn. D 65/55 - 19, ktoré bolo zrušené uznesením Krajského súdu
v Trnave z 29.3.2005 sp. zn. 9 CoD/5/05, bol K. I. vzhľadom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný v
tom, že mu patrí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti až do svojej smrti X.XX.XXXX. Po jeho smrti
nadobudol nehnuteľnosť jeho syn Z. I. uznesením Štátneho notárstva v Trnave 4 D/52/86, právoplatnom

28.4.1986. Z. I., otec odporcov zomrel XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom nie je právoplatne
skončené. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzajúc prvotne z absencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. rozhodol správne, ak návrh
na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, zamietol.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. vo veci samej potvrdil z

dôvodu vecnej správnosti. Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221
ods. písm. f) O. s. p. zrušil z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom odôvodnením rozsudku, výroku
o trovách konania, nezodpovedajúcim § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 167 ods. 2 O. s. p.), nakoľko z odôvodnenia
rozhodnutiaotrováchkonanianevyplývamyšlienkovýproces,ktorýmsúdprvéhostupňadospelkzáveru
o aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. práve na daný prípad.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o trovách konania.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.