Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 24C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223365
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hrnčiar

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5110223365.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Petrom Hrnčiarom v právnej veci navrhovateľa: X.. D. J., R..

XX.X.XXXX, XXX XX Ž., W. XX, zast. JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou v Žiline, 010 01, Kysucká
cesta 3, proti odporkyni: K. J., W.. Ď., R.. XX.X.XXXX, T..Č.. XXX XX Ž., H. XX, zast. JUDr. Dušanom
Chlapíkom, advokátom v Žiline, 010 01, Sládkovičova 13, o úpravu pomerov na dobu po rozvode k mal.
N. J., R.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje N. J., R.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch,
ktorá bude uskutočňovaná tak, že každý nepárny týždeň kalendárneho roka od pondelka do

nasledujúceho pondelka bude maloletý v starostlivosti matky, každý párny týždeň kalendárneho roka
od pondelka do pondelka nasledujúceho týždňa bude maloletý v starostlivosti otca. Počas návštevy
základnej školy si rodič vyzdvihne maloletého v škole, počas prázdnin výmena dieťaťa do starostlivosti
rodiča prebehne na mieste trvalého bydliska maloletého o 16:00 hod.

Súd výživné rodičov neurčuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozsudkom č.k. 24C 114/2010-91 zo dňa 14.2.2012 rozhodol o rozvode manželstva rodičov a
zverení dieťaťa do výchovy matky. Rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť 1.3.2012, proti
rozhodnutiu o výchove podal odvolanie otec dieťaťa. Odvolací súd následne rozhodnutie o výchove

dieťaťa zrušil a vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

Zostalo preto súdu rozhodnúť o výchove a výžive maloletého dieťaťa na dobu po rozvode.

Navrhovateľ ešte v pôvodnom návrhu žiadal upraviť striedavú výchovu tak, aby každého pol roka bolo
dieťa u jedného z rodičov. Dôvodom manželstva bolo tehotenstvo odporkyne. Nezhody vznikali od
začiatku, vážnejšie po narodení syna. Majú rozdielne povahy a bez emócií nevedia riešiť akýkoľvek
problém. Odcudzili sa, navrhovateľ pretrvával v manželstve len kvôli dieťaťu, nemá však záujem na
spolužití s manželkou. V čase podania návrhu sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti.

Odporkyňa nesúhlasila so striedavou výchovou s ohľadom na vek dieťaťa, potrebu jeho jednotnej
výchovy v útlom veku, jedného pevného domova a pod. V jeho veku je potrebná denná, sústavná

materinská starostlivosť, opateru a výchovu súvisiacu s formovaním stravovacích návykov, riadnehopsychického vývoja a osvojovania si potrebných vlastností dieťaťa v predškolskom veku. Odporkyňa
sa s dieťaťom odsťahovala od manžela ku svojim rodičom. Stretávanie sa otca s dieťaťom umožňuje
kedykoľvek na požiadanie otca a bude to podporovať. S výškou výživného 200 eur súhlasí.

Opatrovník maloletého dieťaťa neodporúčal striedavú výchovu s ohľadom na vek maloletého dieťa a na
to, že ak rodičia majú rôzne názory, prejaví sa to negatívne na výchove dieťaťa. Dom, kde žije matka
s dieťaťom je vzorne udržiavaný, žijú tam ešte rodičia odporkyne a jej slobodný brat. Podmienky má
dieťa dobré na výchovu. Otec žije v 3-ibovom byte v Žiline. Otec trvá na striedavej starostlivosti, matka
s tým nesúhlasí, aj pred tým sa prevažne ona starala o dieťa, otec chodil domov vo večerných hodinách

z práce.

SpoločnosťK.R.B.,spol.sr.o.,Ž.,oznámila,žepriemernýčistýmesačnýpríjemnavrhovateľazaobdobie
od septembra 2009 do augusta 2010 je 1.082,02 eur. V mesiaci február 2010 mu bol vyplatený preplatok
dane 859,21 eur po ročnom vyúčtovaní, poberal daňový bonus na syna. Zrážka 33,20 eur slúži na
doplnkové dôchodkové poistenie. Z potvrdenia je zrejmé, že do konca roku 2009 mal navrhovateľ
plat v hrubom 2.000 eur, od januára 2010 1.000 eur až do decembra 2010, v čistom 745,33 eur. Od

januára 2011 mal hrubý príjem 500 eur, čistý 390,57 eur (spis 27C 239/2010). Spoločnosť podľa výpisu
z Obchodného registra a oznámenia účastníkov, spoločnosť patrí V. R.. Ako svedok sa vyjadril v konaní
27C 239/2010 a uviedol, že ide o developerskú spoločnosť a v súvislosti s celosvetovou recesiou je
potrebné znižovať príjmy zamestnancov vrátane jeho syna.

Odporkyňa bola do apríla 2010 na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom 130 eur mesačne.

Následne podnikala v nechtovom salóne V. v Žiline (začala len podnikať). Podľa správy Daňového úradu
Ž. I za rok 2009 mala príjem 0 eur, náklady 2.982,30 eur, základ dane 0 eur, daň o eur. Živnostenské
oprávnenie zo dňa 28.9.2009 zaniklo dňom 4.11.2010.

Podľa dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou R., s.r.o., Ž., zo dňa 28.1.2010, pracovný vzťah
začína 31.1.2011 na max. 10 hodín týždenne s odmenou 2 eur za hodinu. Podľa potvrdenia z 23.11.2011

mala príjem v období 2011 nasledovný: apríl - august 16,20 eur, september - október 105,30 eur.

Podľa potvrdenia spoločnosti M., s.r.o., B., zo dňa 20.6.2011, odporkyňa vykonávala činnosť nezávislej
kozmetickej poradkyne (nie pracovný pomer) na základe zmluvy z 24.11.2009. Za dobu od 5.2.2010
do 14.4.2011 jej boli spracované objednávky kozmetických prípravkov v celkovej výške 5.376,91 eur,
priemerne za mesiac 336,06 eur.

Podľa potvrdenia MUDr. O.Š., pediatričky, zo dňa 7.12.2010, dieťa je v ambulancii v starostlivosti od
narodenia, opakovane prekonáva infekty dýchacích ciest, počas návštevy bol v sprievode obidvoch
rodičov.

Materská škola v Ž. oznámila listom z 3.12.2010, že otec počas dochádzky dieťaťa toto pravidelne do
škôlky vodil a preberal zo škôlky. Informoval sa tiež o svoje dieťa.

Podľa záznamu spoločnosti M., s.r.o., M., na základe dohody s navrhovateľom o poskytovaní detektívnej
služby v roku 2011, bolo zistené, že odporkyňa vykonávala počas monitorovaných dní činnosť čašníčky
nepretržite a v pravidelných intervaloch. V jednom týždni v pondelok, utorok, piatok, sobou a nedeľu od
9.00 do 24.00 hod., resp. v piatok a sobotu do 02.00 hod. a v druhom týždni v stredu a štvrtok od 9.00
do 24.00 hod. Išlo o dni 10.4.-15.4., 18.4., 21.4., 22.4., 13.6., 14.6., 17.6-19.6., 22.6. a 23.6.2011.

Zo znaleckého posudku č. 49/2011 znalkyne z odboru psychológia, PhDr. S.J., zo Ž., zo dňa 17.10.2011,
vyplýva: 1) Rozbor anamnestických údajov rodičov: Pri vzájomnej interakcii rodičia vzájomne takmernekomunikovali. Dieťa v kontakte s obidvomi prirodzene spokojné. Vzťah otca s dieťaťom je citovo
vrúcny, dieťaťu je prirodzená tvorivá aktivita s otcom. Dieťa sa s otcom pokojne hralo, prítomnosť
matky nevyhľadávalo (matka bola vyšetrovaná v druhej miestnosti), jeho emocionálne naladenie sa

zmenilo, keď sa mu otec snažil vysvetliť, že aj otec sa musí s tetou (psychologičkou) porozprávať, dieťa
nechcelo odísť a prosilo otca, že chce byť s ním. 2) Matka hodnotila otca ako zameraného na seba,
neprispôsobivého, presadzoval len svoje názory, pod vplyvom alkoholu j agresívny. Podľa nej sa otec
snaží získať priazeň dieťaťa aj za cenu ústupkov, čím narušuje výchovu a jej rodičovskú autoritu (u otca
niektoré povinnosti nemusí plniť). Otec hodnotil matku ako nesamostatnú, ale presadzujúcu si svoje

názory, ktorá je egoistická, ovplyvniteľná rodičmi, súrodencom. Necítil jej citovú podporu a pochopenie
pri veľkom pracovnom nasadení, aby sa mohli osamostatniť. Ponižovala ho. Nechal sa vtiahnuť do
hádok s ňou. Pre syna sú najťažšie chvíle, keď sa musí s otcom rozlúčiť. Dlho ho musí presviedčať,
že nabudúce ho maminka nepustí, ak nepôjde domov. 2) Anamnéza dieťaťa: Možno predpokladať,
že napätie a konflikty medzi rodičmi, ktoré dieťa vníma, sú stresogénnym faktorom, pretože dieťa je
citovo viazané na obidvoch rodičov a stráca nevyhnutný pocit bezpečia a istoty, keď vníma medzi nimi

disharmóniu. Psychologické vyšetrenie rodičov nezistilo žiadne disproporcie. V komunikácii s dieťaťom
sa obidvaja správajú primerane, pri vzájomnej komunikácii a to aj v prítomnosti dieťaťa je citeľné
napätie. Dieťa prirodzene uprednostňuje otca, súčasne akceptuje aj matku ako rodiča. Dieťa sa správa
adekvátne, pri stupňovaní záťaže sa zvyšujú výkyvy jeho pozornosti, stáva sa emočne dráždivejším.
Inak reakcie primerané, bez výkyvov. Výkyvy sa prejavujú až pri nepriamej metóde zisťovania rodinnej

atmosféry, ako ju dieťa vníma, kedy sa mení jeho emocionálna rovnováha a naladenosť, pravdepodobne
v dôsledku pretrvávajúceho napätia. 3) Záver vyšetrení: Dieťa vzhľadom na svoj vek ešte nedokáže
zvládnuť situácie vyžadujúce dobrú sociobilitu a prispôsobivosť societe. Citová väzba k rodičom je
diferencovaná, ešte nedokáže rozlíšiť príčiny napätia a konfliktov rodičov, nedokáže ich následne
neprenášať do svojho postoja k jednotlivým rodičom. Následne sa v dôsledku neistoty výraznejšie

emočne naviazal na rodičovskú osobu, s ktorou prerušil kontakt. V prítomnosti obidvoch rodičov dieťa
skôr preferuje kooperatívneho než dominantného rodiča. Zmiernenie dôsledkov prerušenia intenzívnych
citových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi nastane,, ak rodičia akceptujú skutočnosť, že partnerský
vzťah sa prerušil, ale rodičmi zostávajú naďalej. Dieťaťu môžu veľmi pomôcť v postupnom vyrovnávaní
sa rodinnou krízou, aj nekonfliktnou rodičovskou komunikáciou, počas ktorej rodičia vyvinú úsilie o

vzájomnú rodičovskú kooperáciu. U dieťaťa môže nastať psychická deprivácia, ak budú pretrvávať
disharmónie predchádzajúceho rodinného súžitia a nedoriešenej partnerskej krízy. 4) Záver posudku:
Z hľadiska veku dieťaťa, jeho pohlavia a jeho individuality, je možné podporiť striedavú starostlivosť
rodičov, nie však v mesačnom intervale, ale týždňovom, resp. dvojtýždňovom. To však za predpokladu,
že rodičia budú v nekonfliktnom a pravidelnom kontakte, budú sa podporovať ako rovnocenní rodičia,

informovaťsaoaktuálnomaskutočneuzavrúcelúkonfliktnúpartnerskúminulosť.Striedavústarostlivosť
možno odporučiť výlučne za predpokladu, že rodičia dokážu komunikovať ako zrelí rodičia, že sa
dohodnú na rovnakom výchovnom prístupe, že prekonajú konfliktnú komunikáciu, prípadne vyhľadajú
odbornú pomoc. Majú radi svoje dieťa a zabúdajú, že práve ich vzťahy najviac ohrozujú jeho harmonický
vývoj. Striedavá starostlivosť má svoje slabé a silné stránky, má aj svoje hrozby a znalkyňa spolieha na

zrelosť postojov rodičov, že sa táto hrozba negatívnych vplyvov nenaplní.

Na pojednávania účastníci naviac uviedli:

Navrhovateľ (zástupkyňa) uviedol:

O dieťa sa od narodenia vzorne staral a to spoločne s manželkou. Jeho práca nebola na úkor toho. Robil
ja nákupy. Vzťah so synom majú vrúcny a hlboký. Pri stretávaniach sa s ním sa musí podrobiť diktátu

matky, syn sa nerád lúči s otcom a musí mu otec vysvetľovať, že musia dodržať čas, aby sa stretli aj na
budúce. Zriadil mu novú detskú izbu, pôvodnú zobrala matka so sebou. Otec má podporu okolia, rodiny,
v práci. Víkendy sú pre otca málo. Nižší príjem v roku 2010 súvisí so začiatkami v podnikaní obidvoch
manželov (pomohol im jeho otec) a v hospodárskou krízou. Už aj teraz je otec s dieťaťom dlhšie, aj
niekoľko dní a neprejavilo sa to negatívne. Matka je dobrovoľne nezamestnaná a nedokáže pre dieťa

zabezpečiť príjem. Dieťa býva s viacerými generáciami, čo nie je dobré.Poukázal na závery ZP a konania 21P 546/2010, teda, že striedavá starostlivosť je vhodná, napokon
už prebieha a dieťa je odvtedy pokojné a už nemá záchvaty kriku a plač. Odporkyňa pracuje nad
rámec dohody o pracovnej činnosti ako čašníčka, čo zistila detektívna služba a mala aj príjem za predaj

kozmetických výrobkov. To treba zohľadniť aj pri trovách konania. Ak je dieťa u jedného rodiča, ten druhý
zavoláainformujesaanaopak,jetoprirodzené.Napohotovosťmatkunevolal,pretožebytodieťaťažšie
znášalo v jej prítomnosti (precitlivelosť). Teraz je dieťa pokojné, pred tým matka bránila stretávaniu sa
otca s dieťaťom a využívala to iba na vydieranie kvôli majetkovému prospechu. Vie sa postarať o dieťa
aj keď je choré a podať mu lieky. Komunikácia medzi rodičmi je, len na súde sa robí dojem, že nie je

a matka uvádza nepravdivé invektívy.

Odporkyňa (zástupca) uviedla:

Manželstvo je rozvrátené. Potvrdzuje, že otec so synom majú pekný vzťah. Ich stretávanie podporuje
a je nadštandardné. Ak boli problémy v tomto smere, tak z časových dôvodov. Dochádza k nemu aj
počas pracovných dní aj počas víkendov. Podmienky na výchovu sú aj u otca aj u matky. Nejde však o
záujmyrodičov,aleozáujmydieťaťa.Výchovamábyťjednostrannáanierôznorodá,majúbyťpestované

rôzne návyky. Striedavá starostlivosť vyžaduje súčinnosť rodičov a dobrú komunikáciu. Otec sa môže
stretávať so synom každý nepárny týždeň od štvrtku 15.00 hod. do nedele 16.00 hod. Otec pracuje vo
firme svojho otca, takže príjem nemusí byť smerodajný. V roku 210 poklesol jeho príjem o polovicu.
Matka podnikala, ale vzhľadom na nezhody musela priestory na podnikanie uvoľniť. Rozvod manželstva
objektívne spôsobuje, že druhý rodič je s dieťaťom menej.

Súd v konaní 21P 546/2010 najskôr zveril dieťa matke, neskôr zveril dieťa do striedavej starostlivosti
rodičov v týždňovom intervale (po doručení ZP). Súd konštatoval, že komunikácia zatiaľ nie je žiaduca,
ale napriek tomu im dáva možnosť to preukázať. Nič sa však na vzťahu nezmenilo ani po tomto
rozhodnutí, otec nekomunikuje s matkou a neinformuje ju o dieťati. Dieťa si vzal napriek ochoreniu
dieťaťa a zamlčal pred ňou návštevu dieťaťa na zubnej pohotovosti. Mení sa správanie dieťaťa, začína

byť neposlušné s odôvodnením, že u otca si to môže dovoliť. Ani raz sa rodičia nestretli a nekonzultovali
stav dieťaťa. Problémy sú pri rôznom užívaní liekov, otec musí rozlišovať, čo je alergická reakcia a čo
je kašeľ z inej choroby. Bol to práve otec, ktorý uvádza invektívy na matku, nie ona. Je medzi nimi
nezmieriteľný a antagonistický postoj.

Opatrovník dieťaťa uviedol:

Vzhľadom na vek dieťaťa a na to, že rodičia nekomunikujú, neodporučil striedavú starostlivosť. Nie je
dobré, ak rodičia vedú dieťa rôznym smerom. K posudku nemal pripomienky.

Zo spisu 27C 239/2010 tunajšieho súdu súd zistil, že 9.11.2010 podala matka návrh na určenie
výživného na manželku voči manželovi vo výške 200 eur mesačne. V spise bol dokumentovaný aj príjem
navrhovateľa a odporkyne (citované vyššie). Spis obsahuje aj záverečnú správu o poskytnutí detektívnej

služby, z ktorej fotodokumentácie vyplýva, že v mesiacoch apríl a máj 2011 bola detektívnou službou
monitorovaná odporkyňa, jej otec a spoločné dieťa účastníkov priestoroch súkromného bývania, práce
odporkyne a na iných miestach v meste. Podľa tvrdenia navrhovateľa musela mať príjem minimálne
436 eur pri zistenom rozsahu prác (detektívna služba). Súd návrh navrhovateľky rozsudkom zo dňa
30.11.2011 zamietol.

Zo spisu 21P 546/2010 tunajšieho súdu súd zistil, že dňa 15.12.2010 podal otec návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil stretávanie sa otca so synom. Súd uznesením zo dňa
10.1.2011, právoplatným dňa 1.2.2011, návrh zamietol s tým, že návrh nebol dôvodný, so synom sa
stretáva a matka mu v tom nebráni. Neskorším návrhom otec žiadal dieťa zveriť sebe, matku zaviazať
na výživné 100 eur mesačne a umožniť je stretávanie sa so synom v navrhnutej dobe. Žiadal nariadiť

aj predbežné opatrenie. Takisto podala návrh matka, ktorá žiadala dieťa zveriť sebe a otca zaviazať
výživným 200 eur mesačne s navrhnutým rozsahom stretávania sa otca so synom. Súd predbežnýmopatrením zo dňa 14.3.2011, vykonateľným 21.3.2011 a právoplatným dňa 20.6.2011, dočasne zveril
dieťa matke, otca zaviazal výživným 25,38 eur a úpravu stretávania sa s dieťaťom upravil na víkend
v jednom týždni a popoludní v stredu v druhom týždni. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9CoP

40/2011-71 zo dňa 29.4.2011 potvrdil. Dňa 2.5.2011 podali starí rodičia (rodičia navrhovateľa) návrh
o úpravu stretávania sa starých rodičov (rodičov navrhovateľa) k dieťaťu. Následne žiadali nariadiť v
tomto smere aj predbežné opatrenie. Súd návrh starých rodičov ma vydanie predbežného opatrenia
uznesenímz20.7.2011,právoplatnýmdňa17.8.2011zamietol.Dňa14.6.2011podalnavrhovateľnávrho
udelenie súhlasu na pobyt syna 3 týždne pri mori v Chorvátsku vzhľadom na jeho ochorenie, s čím matka

nesúhlasí a sama pritom pobyt nemôže zabezpečiť. Návrh zobral späť, takže súd uznesením zo dňa
6.10.2011, právoplatným dňa 5.11.2011, konanie zastavil. Na dobu trvania manželstva súd rozsudkom
č.k. 21P 546/2010-138 zo dňa 1.12.2011, právoplatným dňa 4.1.2012, zveril maloleté dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždennom intervale, pričom výživné neurčil.

Súd pôvodným rozsudkom zveril dieťa do výchovy matky a otca zaviazal na úhradu výživného
150 eur mesačne. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co 185/2012-152 zo dňa 25.6.2012 rozhodnutie

prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s nasledovnými závermi: 1. Súd rozhodol
predčasne s tým, že je potrebné doplniť zistenie skutkového stavu a vykonať ďalšie potrebné dôkazy.
2. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden rodič, súd musí skúmať, či táto je v záujme
dieťaťa. Predpokladom rozhodnutia súdu je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť
komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa. Súd nesmie rezignovať už vtedy, ak jeden z rodičov so

striedavou starostlivosťou nesúhlasí. 3. Súd rozhodol o zverení dieťaťa matke v krátkom čase po
rozhodnutí poručenského súdu (ktorý rozhodol o striedavej starostlivosti) a nebolo možné= v takom čase
posúdiť, či striedavá starostlivosť je nevhodná pre dieťa. Je potrebné zistiť komunikáciu a schopnosť
spolupráce rodičov (vodenie do škôlky, návšteva lekára a pod.). 4. Je potrebné uviesť úvahu, na základe
čoho je striedavá starostlivosť pre dieťa nevhodná, ak súd k nej dospeje - súd za rozhodujúcu skutočnosť

považoval narušenú komunikáciu rodičov a ich správanie na pojednávaní. 5. Bude potrebné vypočuť
kolízneho opatrovníka a znalkyňu.

Po pôvodnom rozhodnutí súdu účastníci v konaní uviedli:

Otec uviedol:

Nikdy nespochybnil úprimný záujem matky o dieťa a ani odporkyňu ako matku. V priebehu celého

konania sa však musel brániť proti tvrdeniam matky, že on je nevhodným rodičom na striedavú
starostlivosť. Súd však túto obranu proti klamstvám vyhodnotil ako sofistikované útoky navrhovateľa na
odporkyňu.Navrhovateľsvojimnávrhomnaručildlhoročnérutinnérozhodovaniesúdovozverenídieťaťa
výhradne matke dieťaťa. Súd vytrhol z kontextu argumenty, ktoré boli pôvodne v prospech otca. Otec bol
vykreslený ako netvor, hodnotenie matky však chýba. Posudok odporúčal striedavú starostlivosť, rodičia

súnazačiatkusnahydohodnúťsaažesanaplnilpredpoklad,žerodičiamusiadokázaťkomunikovaťako
zrelí rodičia. Správanie rodičov na pojednávaní je ovplyvnené charakterom sporu - rozvod manželstva.
Všetky návrhy podával otec len ako rekciu na kroky matky, nie z rozmaru. Otec musel predložiť dôkaz
(detektívna služba), aby preukázal, že matka nepoberá smiešny príjem, ako tvrdila a neoprávnené
poberanie dávok je trestné. Otec spomínal len jeden prípad, keď dieťa plakalo po odchode od neho,

matka však stále dieťaťu vštepuje, že preto musia bývať so starými rodičmi, lebo ich otec opustil. Bývanie
s viacerými generáciami súd považuje za dobré, pritom však už len problém generačnej priepasti medzi
rodičmi a deťmi môže sa negatívne odzrkadliť na správaní dieťaťa, ktoré nevie z protichodných názorov
vybrať ten správny. Napätie medzi rodičmi sa zmiernilo, v základných otázkach (dieťa) bez vážnejších
konfliktov fungujú. Súd odporúča dobrú komunikáciu obidvoch rodín, pritom aj náhodné stretnutie v

meste zneužila matka na obviňovanie otca.

Komunikácia prebieha s matkou, čo sa týka dieťaťa, svedčí o tom správa zo škôlky, výpisy z telefónnych
účtov. Že chodia ku psychológovi, sa dozvedel až na pojednávaní. Matka všetko robí preto, aby nebola
striedavá starostlivosť. Komunikácie nie je sladká (oslovenie miláčik), ale je o dieťati.Matka uviedla:

Navrhovateľova je presvedčený, že len jeho názory sú správne, jeho terčom bola „neschopná“ matka,
kvôli tomu sa vzdala prípadu aj pracovníčka kolízneho opatrovníka a napokon je nežiaducou osobou

aj súd. Posudok konštatuje, že vzájomná komunikácia rodičov ako podmienka striedavej starostlivosti
absentovala. Význam má aj osvojenie si pravidelných návykov, životosprávy, jednotného výchovného
vplyvu, stabilného miesta na bývanie a pod. Otec nesúhlasil s výškou výživného, ale neváhal použiť
nemalé prostriedky na detektívnu službu, bol na dovolenke v Karibiku a pod. Ekonomickú prevahu
preukazuje nakupovaním hračiek a vecí pre syna, ktoré však môže používať len počas návštevy otca.

Po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom od 25.6.2012 sa obnovila striedavá starostlivosť

na základe poručenského rozhodnutia a preukázalo sa, že nie sú na to vytvorené základné podmienky.
Neexistuje žiadna komunikácia medzi rodičmi, dieťa v prvé dni u matky býva neposlušné, nechce
dodržiavať denný režim a na výčitky reaguje, že otec mu to dovoľuje (hry na televízore, počítači...).
Dieťa používa nevhodné výrazy, po návrate od otca býva aj choré, neinformuje ju o problémoch dieťaťa,
neoznámi jej miesto dovolenky a žiada hneď rozhodnutie súdu a nahradenie môjho súhlasu. Pri odchode

od matky býva dieťa smutné, nechutí mu jesť a pod. Má syndróm strachu zo zatiaľ nezistených príčin,
navštevujú psychológa. Striedavá starostlivosť nie je pre dieťa vhodná.

Opatrovník maloletého dieťaťa uviedol:

Je potrebné zvážiť, či pre dieťa v predškolskom veku je vhodná striedavá starostlivosť a či je vhodná s
ohľadom na stav vzťahu medzi rodičmi. Podporovali by rodinnú terapiu pre obidvoch rodičov.

Znalkyňa PhDr. Stela Jančárová uviedla:

Dieťa má citové väzby k obidvom rodičom a preto je striedavá starostlivosť pre dieťa vhodná, len apeluje
na rodičov, aby ukončili vzájomné nedorozumenia. Pri konzultácii

psychológa s matkou kládol dôraz na to, aby pred dieťaťom nehodnotila a nedehonestovala spôsob
výchovy otca, ale aby si dieťa samo vytváralo úsudok. Rodičia aj nechtiac komentujú postoj k druhému

rodičovi a to je obrovská trauma pre dieťa, pretože obidvoch rodičov má dieťa rado a je dezorientované.
Čiže aj bolesti brucha nie sú dôsledkom návštevy u otca, ale toho, že je dieťa rôzne vedené v dvoch
prostrediach. Rodičia by sa mali dohodnúť na spoločnej (jednotnej) výchove a tento problém by mohol
byť jedinou prekážkou striedavej starostlivosti. Nevie to posúdiť, možno je to zámer jedného z rodičov,
aby nedošlo k striedavej starostlivosti. Rodičia majú potenciál dobre komunikovať a zlú komunikáciu

môžu ukončiť v sekunde, len záleží na ich rozhodnutí, potenciál na to majú (len nechcú). Striedavá
starostlivosť inak vhodná je, a to aj v predškolskom veku. Odporučila rodinnú terapiu aj s obidvomi
rodičmi.

Otec predložil správu z materskej škôlky z 31.10.2012, kde sa uvádza: Od septembra 2012
nezaznamenali žiadne zmeny nálad, agresívneho správania, negatívnej zmeny charakteru, dieťa je

veselé, priebojné a správa sa primerane veku, pravidelne navštevuje škôlku. Obidvaja rodičia sa
zaujímajú o dieťa a spolupracujú s učiteľkami.

Matka predložila správu z psychologickej starostlivosti zo dňa 7.11.2012, kde sa uvádza: Dieťa má
väzby k obidvom rodičom, matka po počiatočných problémoch zvládať stres spojený s komunikáciou
s manželom aktívnejšie zvláda tieto problémy. Dieťa citlivejšie vníma rozdiely medzi proklamovaným

správaním otca a realitou. Patrik má bolesti brucha a pod., čo je možno spôsob spracovania stresu
zo striedavej starostlivosti, prípadne z presunov. Patrik kvôli spracovaniu reality v snoch navštevuje
psychológa.Na intervenciu súdu Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) po
spolupráci s rodičmi podalo túto správu z 5.2.2013: Rodičia sú stále zasiahnutí silne rozvodom a
súvisiacimi udalosťami, že ani počas stretnutí (mediácie) nie sú schopní nadviazať konštruktívny

komunikačný prístup. Sú zahltení minulými vzájomnými negatívnymi skúsenosťami a zážitkami natoľko,
že konflikt a masívna obrana svojich záujmov, správania a osobnosti sú ich jedinou komunikačnou
stratégiou. Predpokladané zranenie ich ega z minulosti silno štrukturujú aktuálne prežívanie a z toho
vyplývajúce správanie. Neustály konflikt deštruoval akýkoľvek pokus o dohodu, akceptáciu iného
prežívania či hodnotenia situácie druhou stranou. Stres z uvedeného správania rodičov N. spracováva

pomocou obranného mechanizmu - akýkoľvek negatívny obsah spojený s rodičmi masívne vytesňuje,
čím si realitu idealizuje. Matku vníma realistickejšie, otca si viac idealizuje. K obidvom rodičom má
pozitívny vzťah. Pri poslednom stretnutí rodičia uvádzali začiatok nového spôsobu komunikácie, nemali
vážnejší konflikt, aj keď uvádzajú, že je to pre nich náročné, vyskytnú sa problémy, ktoré však chcú
riešiť. Dokážu sa aj pružne prispôsobiť jeden druhému. Smerujú k dohode a súd zatiaľ nech nerozhodne
o výchove.

Pred začiatkom pojednávania 7.2.2013 účastníci zhodne navrhli vyčkať niekoľko mesiacov s tým, že
prebiehajú rokovania o dohode o starostlivosti (možno aj o striedavej). Súd žiadal účastníkov, aby do
15.7.2013 podali súdu správu o výsledku rokovaní.

Súd určil termín pojednávania na 12.9.2013. Na pojednávaní predložila matka správu zo 7.6.2013
CPPPaP: Dieťa je sledované od apríla 2012. N. desivé sny sú dôkazom jeho vnútorného konfliktu a

nespracovania súčasnej situácie, vo výraznej miere sa do nich premieta konfliktné správanie rodičov
medzi sebou. N. spočiatku situáciu vytesňoval, hneval sa a manipuloval so snahou danú realitu zvrátiť.
Vnútorné napätie narastalo a nie je možné vylúčiť ani jeho pocit viny na vyniknutej situácii. K zlepšeniu
dochádza vo februári 2013, keď rodičia boli po intervencii CPPPaP ochotní dočasne komunikovať.
Situácia sa však po 3-4 týždňoch opäť vrátila k antagonizmom medzi rodičmi. Naliehavosť korektnej

situácie sa ešte zvýrazní nástupom dieťaťa do školy. Komunikačné skraty, presadzujúca sa naplnenie
svojich predstáv, rozpory medzi rodičmi budú v novej životnej situácii u dieťaťa prehlbovať jeho neistotu,
frustráciu, psychosomatické či zdravotné ťažkosti.

Otec správu hodnotil ako nekompletný výťah negatívnych záverov s absenciou popisu jednotlivých
sedení a absenciou pozitívnych vlastností N. a jeho rodičov a striedavej starostlivosti. Správa nehodnotí,

či konflikty vyplývajú zo striedavej starostlivosti alebo z iných faktorov a či to nie je z úmyselného konania
jedného z rodičov. Konflikt potom nemôže zmeniť ani prípadná osobná starostlivosť jedného z rodičov.

Predložil potvrdenie mediátora o záujme otca riešiť spor s matkou dieťaťa, informáciu triednej učiteľky
základnej školy z 26.9.2013, kde sa uvádza: V mesiaci 9/2013 sa u N. neprejavili negatívne prejavy,
zmeny nálad, agresivita, vzdor, nesústredenosť. Žiak chodí upravený, má všetky potrebné pomôcky,

vzorne vypracované úlohy, má kamarátov, na hodinách je aktívny a má záujem o učivo. Obidvaja rodičia
sa o neho zaujímajú a zúčastňujú sa školských podujatí. Učiteľka z materskej škôlky uviedla, že podobná
situácia bola aj počas návštevy škôlky (do júla 2013).

Psychologička z CPPPaP, ktorá viedla rodinnú terapiu s rodičmi a N., na pojednávaní uviedla: N.
neprejavuje v realite nejaké negatívne emócie, on to nevie, ukázalo sa však, že veci veľmi intenzívne

vnútorneprežívaasituáciuvytesnil.Realitupersonifikovalcezautíčka,ktorémáveľmirád,cezsnyapod.
(potreboval to dostať zo seba). Dieťa stratilo komplexný pocit istoty a bezpečia. Po čase (a ústretovosti
rodičov) sa dieťa upokojilo, ale opäť sa to asi po mesiaci vrátilo (odreagovávanie sa). Ani jedno riešenie
nie je v danej situácii dobrým riešením. Ideálna by bola aspoň vecná interakcia rodičov. Mali by platiť
nejaké základné pravidlá aj v obidvoch domácnostiach. Vždy však bude problém vzťah rodičov, aj pri

takej aj pri onakej starostlivosti. Ďalšie sledovanie chlapca je problematické, pretože je bystrý a došiel už
na to, že ide o cielené stretnutia na to, aby sa vyrovnal s rozchodom rodičov a už bol všetkého presýtený,
už sa tým nechce zaoberať, už má všetkého dosť. Hrozí, že dieťa začne zo situácie ťažiť a manipulovať.
Ak fungujú vzťahy dobre, striedavá starostlivosť je vhodná, ale nie je znalkyňa a aktuálne nevyšetrovala
rodinu, aby na to mohla odpovedať konkrétne. Ide o dieťa, ale rieši sa problém rodičov. Tí by sa malipredstaviť svoje dieťa ako handrovú bábiku, ktorú ťahá jeden rodič na jednu stranu a druhý na druhú a
hrozí, že bábika sa roztrhne. Môže nastať situácia, keď to dieťaťu už neprospeje.

Navrhovateľ na záver uviedol, že striedavá starostlivosť je vhodná, rodičia komunikujú, matka vždy na

pojednávanie prinesie nejaký prekvapivý dôkaz, prestane komunikovať s otcom, aby vytvorila dojem
konfliktu. Striedavá starostlivosť už 3 roky funguje.

Odporkyňa na záver uviedla, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že predpokladom
striedavej starostlivosti je vysoká miera dohody rodičov a intenzívna komunikácia ohľadne dieťaťa.
Takáto však neexistuje, rodičia sa hádajú. Otec najskôr žiadal dieťa zveriť sebe, lebo matka je
neschopná, potom to zmenil na striedavú starostlivosť. Matka ani raz nepovedala, že je proti striedavej

starostlivosti, len žiadala skúmať, či sú na to vhodné podmienky. Otec znevažuje všetko, čo mu nesedí
(závery CPPPaP). Znalkyňa povedala, že sú tu predpoklady na komunikáciu a na striedavú starostlivosť,
ale nepovedala, že tie predpoklady sa naplnili. Existuje tu dvojkoľajnosť výchovy. Jeho komunikácia je
dobrá vždy len pred pojednávaním.

Zástupkyňa opatrovníka uviedla, že najvhodnejšia by bola striedavá starostlivosť, ale ak je pravdou,

že otec zmení dieťaťu lekárku bez vedomia matky, neinformuje ju o jeho zdravotnom stave, tak je na
zváženie, či je striedavá starostlivosť vhodná.

Právna úprava v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZR):

Podľa § 24 ZR: (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže
zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú

takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden
z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3)
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť
sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5)

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ZR: (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením

rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak sa rodičia
nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletéhodieťaťasrodičomalebohozakáže.(4)Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerne

neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj
beznávrhuzmeniťrozhodnutieoosobnejstarostlivosti.(5)Akjetopotrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa
a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia
odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.Podľa§26ZR:Aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Rozhodnutie súdu bolo veľmi zložité. Musel rozhodnúť o výchove dieťaťa, ktorému rodičia spoločne

ubližujú a vytvárajú živnú pôdu pre jeho budúce možné problémy. Vedia o tom súd, opatrovník dieťaťa,
znalkyňa, CPPPaP, jediní, ktorí to nechcú zobrať na vedomie, sú práve rodičia. Pritom podľa odborníkov
majú na zvrátenie tohto stavu všetky predpoklady, len to nechcú urobiť (začať aspoň vecnú korektnú
komunikáciu). Súd si musel položiť aj hraničnú otázku - je dobré pre dieťa zverovať ho takýmto rodičom?

Je veľa rodín, ktorí majú problémy a z rôznych dôvodov (stupeň inteligencie, sociálne vnímanie, životná
úroveň...) ani nepoznajú stupeň a rozsah problémov alebo nemajú ani najmenšie povedomie o tom, či

a ako problémy riešiť.

V konkrétnom prípade však odborníci doslova kričia a prosia rodičov, aby svojmu dieťaťu prestali
ubližovať, rodičia sú inteligentní, majú svoje dieťa radi, dieťa má rado ich a napriek tomu dokázali ako
tak komunikovať len pár týždňov v roku 2013.

Za takejto situácie musel súd rozhodnúť a musel nájsť najmenej zlé riešenie zo všetkých možných. Do

úvahy prichádzali reálne len tri riešenia - zveriť dieťa matke, otcovi alebo do striedavej starostlivosti
obidvoch rodičov.

Pri akomkoľvek riešení je však potrebné mať na zreteli objektívny stav pomenovaný odborníkmi:

- N. neprejavuje v realite nejaké negatívne emócie, on to nevie, ukázalo sa však, že veci veľmi intenzívne
vnútorne prežíva a situáciu vytesnil.

- Dieťa stratilo komplexný pocit istoty a bezpečia. Po čase (a ústretovosti rodičov) sa dieťa upokojilo,
ale opäť sa to asi po mesiaci vrátilo.

- Mali by platiť nejaké základné pravidlá v obidvoch domácnostiach.

- Hrozí, že dieťa začne zo situácie ťažiť a manipulovať.

- Rodičia by si mali predstaviť svoje dieťa ako handrovú bábiku, ktorú ťahá jeden rodič na jednu stranu

a druhý na druhú a hrozí, že bábika sa roztrhne. Môže nastať situácia, keď to dieťaťu už neprospeje.

- Dieťa má citové väzby k obidvom rodičom a preto je striedavá starostlivosť pre dieťa vhodná, len sa
apeluje na rodičov, aby ukončili vzájomné nedorozumenia.

- Rodičia majú potenciál dobre komunikovať a zlú komunikáciu môžu ukončiť v sekunde, len záleží na
ich rozhodnutí, potenciál na to majú (len nechcú).

- Rodičia sú stále zasiahnutí silne rozvodom a súvisiacimi udalosťami, že ani počas stretnutí (mediácie)
nie sú schopní nadviazať konštruktívny komunikačný prístup. Sú zahltení minulými vzájomnými
negatívnymi skúsenosťami a zážitkami natoľko, že konflikt a masívna obrana svojich záujmov, správania
a osobnosti sú ich jedinou komunikačnou stratégiou. Predpokladané zranenie ich ega z minulosti silno
štrukturujú aktuálne prežívanie a z toho vyplývajúce správanie. Neustály konflikt deštruoval akýkoľvek

pokus o dohodu, akceptáciu iného prežívania či hodnotenia situácie druhou stranou.

- Stres z uvedeného správania rodičov N. spracováva pomocou obranného mechanizmu - akýkoľvek
negatívny obsah spojený s rodičmi masívne vytesňuje, čím si realitu idealizuje. Matku vníma
realistickejšie, otca si viac idealizuje. K obidvom rodičom má pozitívny vzťah.Rodičia sa správajú presne ako ich syn - vytesňujú realitu, ktorú im hovoria odborníci (a súd), nechcú
ju akceptovať a ak čiastočne, tak to vnímajú ako vinu toho druhého. Striedavo spochybňujú závery raz
súdu, raz znalca, raz opatrovníka a inokedy CPPPaP.

Matka má správu o zlom stave svojho syna z júna 2013 a súdu (a druhej strane) ho predloží na začiatku
pojednávania v septembri 2013. Ak by pojednávanie bolo o rok neskôr, zrejme by ho predložila až o rok.
Akoby procesný postup v súdnom konaní a úspech v ňom bol viac ako záujem dieťaťa.

Psychologička uvedie, že dieťa má problémy kvôli zlej komunikácii rodičov a otec jej vytkne, že správa
neobsahuje aj dobré vlastnosti rodičov a ich syna. Akoby obraz otca pred okolím bol viac ako záujem
syna (problémy sú podstatou sporu, nie dobré stránky).

Psychológovia podôkladnomvyšetreníPatrikakonštatujú,žemáveľképroblémyaženegatívneemócie
nedáva najavo. Z toho vyplýva, že problémy sú takého (vnútorného) charakteru, že si ich okolie nemusí
všimnúť (rodina, deti, učitelia v škole). Otec napriek tomu vyvracia existenciu problémov potvrdeniami
zo školy, ktoré hovoria o neexistencii problémov práve na základe vonkajšieho prejavu - o ktorom už
odborníci konštatovali, že problémy neprezradí. Celkove otec vynakladá veľa energie na to, aby jeho

obraz pred zúčastnenými osobami bol dobrý (advokátovi protistrany povie, že ho sklamal, súdu chce
niečo vysvetľovať ešte aj po skončení pojednávania a vyhlásení rozhodnutia). Existenciu komunikácie
chce prezentovať výpismi z telefónnych hovorov a aj keď tvrdí v pojednávacej miestnosti, že žiadne
problémy neexistujú, tak to pomaly kričí, akoby chcel o tom presvedčiť hlavne seba.

Preto súd konštatuje, že zodpovednosť za súčasný stav nesú obidvaja rodičia, ale viac musí zmeniť vo

svojom vnútri otec, pretože na rozdiel od matky nechce existenciu problémov ani len zobrať na vedomie.
Tvrdí, že ich umelo vytvára matka.

Za takejto situácie, keď je vývoj dieťaťa vo vážnom ohrození, odôvodňovať akékoľvek rozhodnutie
o starostlivosti dieťaťa je veľmi problematické. Každé rozhodnutie totiž „vkladá“ dieťa do napätého a
problematického prostredia. Lenže dieťa od narodenia v určitom rodinnom prostredí žije a žiadne súdne

rozhodnutie nezmení rodičov dieťaťa.

Súd preto konštatuje, že najmenej zlé rozhodnutie za súčasného stavu je ponechať dieťa v takom
prostredí, v akom žilo väčšinu z posledných troch rokov - v striedavej starostlivosti. V takejto situácii
zmeniť ešte aj starostlivosť by znamenalo vznik novej doslova „vojny“, ktorá by dieťaťu neprospela.
Dohasínajúci konflikt rodičov (podľa názoru psychológov ešte z čias spoločného spolužitia a zlé

spomienky) by tak dostal nový náboj a ožil by v plnej intenzite.

Súd tak rozhodol napriek vzťahu rodičov, pretože práve ten by spôsobil v snahe dosiahnuť iný stav, než
osobnú starostlivosť, nové zdroje napätia. Nemeniť to, v čom žijú rodičia so synom, v poslednej dobe,
je podľa názoru súdu najmenej ubližujúce dieťaťu s ohľadom na vzťah jeho rodičov.

Striedavú starostlivosť nepovažuje súd za niečo nové, či neobvyklé, čo by malo spôsobovať problém

v jeho rozhodovacej činnosti. Napokon aj pred novou právnou úpravou ak si rodičia takú starostlivosť
dohodli, tak existovala dávno pred tým, než bola upravená. Napokon ani pôvodná právna úprava
neznemožňovala striedavú starostlivosť, len nebola výslovne upravená. Legendou sú aj názory, že
súdy „dávajú“ deti len matkám. Naopak, v drvivej väčšine tak znejú zhodné návrhy rodičov na dobu po
rozvode. Svedčí to o stave spoločnosti (rodové návyky) a nie o stave rozhodovacej činnosti. Len veľmi

málo otcov usiluje skutočne o osobnú starostlivosť svojich detí a ak o to usiluje aj matka, tak je z toho
vážny problém. Ide však o vážny problém tej rodiny, nie o to, že by mal súd problém zveriť deti práve
otcovi.Takisto v spornom prípade majú vážny problém rodičia dieťaťa a ten sa už bohužiaľ preniesol aj na ich
syna (psychické a zdravotné problémy). Rodičia (otec osobitne) však hľadajú príčiny v zlých posudkoch,
správach, odpovediach svedkov, rozhodnutiach súdu a pod.

Keď svoju lásku k dieťaťu dokážu prejaviť aj slušnou komunikáciou s druhým rodičom a v prvých
pokusoch o dohodu o výchove syna, tak až vtedy budú môcť povedať - nielenže svoje dieťa milujeme,
ale aj robíme všetko dobré pre neň. Doteraz ho milujú, ale súčasne mu ubližujú. Skúsenosti súdu (trestné
veci, ústavná výchova...) hovoria o tom, že mnohé problémy staršej mládeže či dospelých majú korene
v problémoch rodiny a vôbec nie len rodiny asociálnej, ale aj dobrej či tzv. dobrej.

Je povinnosťou rodičov, ak skutočne majú svoje dieťa radi, obnoviť komunikáciu, odstrániť napätie a

začať spoločne riešiť problémy svojho dieťaťa. Niet dôvodu do toho nezapojiť aj starých rodičov, keď je
evidentné, že rodičom dieťaťa pomáhajú a vnúča milujú.

Úspech v tomto konaní spočíva v duši dieťaťa, v ktorej nastane pokoj, keď uvidí svojich rodičov
komunikovať s úsmevom na tvári a s úctou jedného k druhému. Keď uvidí, že rodičia korektne
komunikujú aj so starými rodičmi z druhej strany. Že aj náhodné stretnutie v meste bude príjemný

stretnutím ľudí, ktorých spája syn a vnuk N. a že nepôjde o traumatickú udalosť na celý deň.

Po týchto záveroch súdu by bolo vhodné začať od seba meniť svoje postoje do budúcnosti a potlačiť
spomienky na budúcnosť. Nie začať spisovať príklady, kedy v minulosti ten druhý zlyhal. Tým vôbec
súd nenavádza nikoho, aby nepodával odvolanie. Tým chce súd len povedať, že žiadne súdne konanie
nemôže zabrániť tomu, aby rodičia dieťaťa boli na svoje dieťa dobrí (v zmysle odporúčania psychológov,

nie v zmysle svojich predstáv). Bohužiaľ, platí aj opak, súdne konanie zatiaľ nijakým spôsobom
nezabránilo ani tomu, aby rodičia dieťaťu neubližovali.

Z rozhodnutia o výchove dieťaťa vyplýva aj rozhodnutie o výživnom - súd ho neručil. Každý z rodičov
má rovnomerne dieťa vo svojej starostlivosti a jej výkonom mu rovnomerne zabezpečujú aj výživu, bez
potreby prispievať na ňu druhému z rodičov.

Súd na záver pripomína, čo uvádzal už na pojednávaniach - išlo o veľmi ťažký prípad, ktorý aj pre
zainteresovaných ľudí, ktorí sa tým zaoberajú profesionálne, bol veľmi ťaživý. Súd súčasne dodáva, že
má poznatky len z pojednávaní, čo je limitujúce - verí však, že v reálnom živote to už nie je horšie.

Otrováchsúdrozhodolnazákladetoho,ževkonaníorozvodužonáhradetrovkonaniaboloprávoplatne
rozhodnuté a v konaní o výchovu a výživu dieťaťa sa v zásade náhrada trov konania nepriznáva. Žiadne

z účastníkov si ju napokon ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.