Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212641
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912212641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému :
Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa zo dňa 17.09.2012, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovejujmyvovýške385,-Eur.Vžalobepoukázalnato,žežalovanýnárokmuvznikolnazáklade
nesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduvRimavskejSobotevexekučnejvecivedenejnatomto
súde pod sp. zn. B. proti povinnému: P. X., pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej dobe.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 24.07.2013, pričom

žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné
pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle Zák.č. 514/2003 Z.z. Vo vyjadrení uviedol procesné
námietky týkajúce sa toho, že žalobca podal žalobu predčasne, pretože ju podal skôr ako uplynula 6-
mesačná lehota na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom nie
je nejasné, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu
prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), námietky týkajúce sa toho, že
samotné nedodržanie zákonnej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, námietky, že žalobca

nepreukázal svoj nárok na náhradu škody ( vznik a ani výšku škody) a tiež , že nepreukázal vznik nároku
na nemajetkovú ujmu ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Žalovaný vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých
došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Na pojednávanie dňa 31.07.2013 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý deň pred pojednávaním e
- podaním požiadal o zrušenie termínu pojednávania ako ani žalovaný, ktorí doručenie predvolania
mali vykázané riadne a včas, pričom žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Súd neakceptoval žiadosťžalobcu o zrušenie termínu pojednávania jednak z dôvodu, že táto žiadosť bola doručená súdu len deň
pred pojednávaním a to po pracovnej doby, teda do súdneho spisu bola táto žiadosť žurnalizovaná až
v nasledujúci pracovný deň, t.j. v deň pojednávania, ako aj preto, že o námietke zaujatosti vznesenej

žalobcom ( pre ktorú žiadal o zrušenie termínu pojednávania ) bolo zákonným postupom rozhodnuté,
pričom sudkyňa JUDr. Martina Koreňová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX a vyjadrením žalovaného zo dňa 09.07.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/161/2008 súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
spísaný do zápisnice dňa 23.09.2008,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: P. X., W. J. F. Č.. XX,

- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 7 260,- Sk s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave,
- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07.10.2008
bola doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 06.11.2008

- tunajší (exekučný) súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre JUDr. Krutého dňa 03.12.2008.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli žalovanému doručené (prvé žiadosti boli žalovanému doručené
dňa 23.04.2009).

Zo žaloby ale aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že predmetný nárok žalobcu
nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

Vzhľadom na uvedené žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani splnenie
zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len

predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti

zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby
ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto

exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom tvrdenej škody.Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou
informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami, ktoré museli
žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej

povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.

Žalobcom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde..." vo výške 15,- Eur

navrhovateľ nepreukázal. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany žalobcu.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.

Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.

Súd síce konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 06.11.2008 vydaním
poverenia dňa 03.12.2008, t.j. po 15 - dňovej zákonnej lehote, s krátkym časovým oneskorením ( 11
dní ), avšak táto skutočnosť ešte neznamená, že postupom exekučného súdu došlo k zbytočným
prieťahom. Pojem "zbytočné prieťahy" je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s

ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Treba prihliadať na okolnosti konkrétnej veci, na základe ktorých
by sa postup dotknutého štátneho orgánu nemusel vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

V danom prípade súd prihliadol na to, že v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie boli na tunajší exekučný súd zo strany žalobcu postupne podávané hromadné
podania v zmysle Exekučného poriadku v exekučných veciach a to v počtoch výrazne negatívne
ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených
lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu ako aj na
to, že žalobca nijako nepreukázal, že konštatované krátke časové omeškanie s vydaním poverenia mu

akýmkoľvek spôsobom zasiahlo do jeho práv alebo mu spôsobilo akúkoľvek ujmu, preto súd nemal za
preukázanú existenciu zbytočných prieťahov v tejto veci a žalobu pre neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania.
Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného
práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a

účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným
bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú
preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom
tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy

výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013 súd
konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Pretože žalobca v konaní nepreukázal, kedy sa o škode tvoriacej predmet konania dozvedel, nebolo
možné posúdiť, či ku tejto skutočnosti došlo do (alebo po) dni 23.04.2009. Uvedený dátum považuje za
rozhodujúcisamotnýžalovaný,keďvosvojomvyjadrenízodňa09.07.2013uvádza,ževznášanámietku

premlčania pri tých uplatnených nárokoch žalobcu, pri ktorých došlo "k uplynutiu 15-dňovej lehoty na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku)".

Súd nevykonal dokazovanie ohľadom zisťovania okamihu, kedy sa žalobca dozvedel o škode a to

z hľadiska zachovania hospodárnosti a rýchlosti konania, pretože doteraz vykonané dokazovanie
odôvodnilo zamietnutie žaloby z iného dôvodu.

Žalovanému ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanému súd náhradu trov v konania nepriznal, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že

si uplatňuje právo na náhradu trov konania, pretože trovy konania si v zákonom stanovenej lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd

munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd prihliadol na to, že v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie boli na tunajší exekučný súd zo strany žalobcu postupne podávané hromadné

podania v zmysle Exekučného poriadku v exekučných veciach a to v počtoch výrazne negatívne
ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených
lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu ako aj na
to, že žalobca nijako nepreukázal, že konštatované krátke časové omeškanie s vydaním poverenia mu
akýmkoľvek spôsobom zasiahlo do jeho práv alebo mu spôsobilo akúkoľvek ujmu, preto súd nemal za

preukázanú existenciu zbytočných prieťahov v tejto veci a žalobu pre neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).