Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211201213
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8211201213.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľa Z. Š.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F.. K. X, C., zastúpeného Ľ. Š., bytom F.. K. X, C., proti odporcovi S. Š., bytom
E. H. X, C., zastúpeného JUDr. Petrom Cehelníkom, advokátom so sídlom Konštantínova 6, Prešov, o
určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh na určenie výživného za obdobie od 1.9.2009 do 27.2.2011 z a m i e t a v celom rozsahu.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľovi mesačne sumou vo výške 140€ za
obdobie od 28.2.2011 do 28.2.2013.
V prevyšujúcom rozsahu návrh na určenie výživného za obdobie od 28.2.2011 do 28.2.2013 z a m
i e t a .
Dlžné výživné za obdobie od 28.2.2011 do 28.2.2013 vo výške 2.815€ je odporca p o v i n n ý
uhradiť navrhovateľovi v lehote do 90. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nárok na určenie výživného za obdobie od 1.3.2013 do budúcna v y l u č u j e na samostatné konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným súdu dňa 28.2.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu
povinnosťou prispievať mu na výchovu a výživu mesačne sumou vo výške 370€ počnúc od 1. septembra
2009 opakovane do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca je jeho otcom a na výživu mu
neprispieva. Trovy konania nepožadoval.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že môže poskytnúť navrhovateľovi maximálne 50€ mesačne.
Uplatnil si náhradu trov konania.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie návrhom, písomným vyjadrením odporcu, vyjadreniami účastníkov
konania a svedkyne Ľ. Š., výpismi z účtu navrhovateľa, potvrdeniami Technickej univerzity v Košiciach,
potvrdením o úhrade odstupného č.l. 13, zmluvou o nákladoch športovej činnosti č.l. 14-15, dohodou o
spolupráci pri výkone športovo tanečnej činnosti č.l. 16- 17, potvrdením o platbe poplatkov za športovú

činnosť navrhovateľa v tanečnom klube, zmluvou o pôžičke č.l. 19, mzdovými listami odporcu,
potvrdeniami o výške stravného pre odporcu, príjmovými pokladničnými dokladmi, faktúrami, výplatnou
páskouodporcu, potvrdeniamiALNUSSlovakiaapotvrdeniami PROFIGARDEN-RIs.r.o.,zápisnicouz
pojednávania na OS Bardejov zo dňa 26.7.2011 v konaní 5P 15/2011, výsluchmi navrhovateľa, odporcu
a svedkyne Z. Š., potvrdeniami o príjmoch matky navrhovateľa, výdavkami navrhovateľa, ostatným
spisovým materiálom.

Navrhovateľ je synom odporcu a študentom Technickej univerzity v Košiciach, fakulty elektrotechniky a
informatiky od školského roka 2010/2011, doteraz. Dokáže si zarobiť na brigádach sumu okolo 280€mesačne. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Jeho matka mu
prispieva sumou okolo 200€ mesačne. Pravidelné mesačné náklady sú podľa navrhovateľa 180€ na
stravu ( v škole 30, mimo školy 150€), cestovné MHD v Košiciach 7€, cestovné Košice - Bardejov 16€,

oblečenie a obuv 30€, mobilný telefón 20€, poistka 30,22€, internát 47€, 15€ na hygienu. V priebehu
konania sa mu zvýšil poplatok za internát o 18€ mesačne.

Ďalej špecifikoval náklady na tancovanie, ktorému sa venuje. Tieto náklady sú vo výške 400 - 520€ na
topánky ( 100 - 130€ na jeden pár), 3 mesačný poplatok vo výške 51€, 60€ mesačne na štartovné na

súťažiach.

Odporca v priebehu konania býval u svojej matky. Príjem odporcu v spoločnosti ALNUS Slovakia s.r.o.,
kde pracoval v pravidelných mesačných turnusoch, za obdobie 1/2011 -5/2011 predstavoval sumu
654,05€ dokopy a zároveň mu boli vyplácané cestovné náhrady (stravné) vo výške postupne 225€,
720€ a 630€. Zároveň v čase, kedy bol z turnusov doma pracoval aj v spoločnosti Son Sat, s.r.o.,

kde za obdobie od 1/2011 - 5/2011 zarobil dokopy 332,1€. Za mesiace 6,7,8/2011 zarobil odporca v
uvedenej spoločnosti ALNUS Slovakia s.r.o. mesačne 322€ a zároveň dostal cestovné náhrady vo výške
postupne 855€, 945€ a 765€. Zároveň mu v mesiaci 8/2011 uhradila spoločnosť PROFI GARDEN - RI
s.r.o. cestovné náhrady vo výške 135€. Následne až do mesiaca 4/2013 pracoval odporca v predmetnej
spoločnosti ALNUS Slovakia s.r.o. za čistú mesačnú mzdu okolo 300€, s miestom výkonu práce v

Nemecku. Zároveň poberal cestovné náhrady ( stravné) vo výške po 45€ denne, až do mesiaca február
2013, kedy začal pracovať na území SR, pričom výška stravného predstavovala sumu 450€ za január
a február roku 2013. V konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 5P 15/2011 na
pojednávaní dňa 26.7.2011 odporca pripustil, že počas práce v Nemecku potrebuje sumu 30€ denne
na stravu, ako aj iné potreby. Odporca sa musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom

a svojou bývalou manželkou, ako aj mladším synom Ľ., pričom mu nebolo umožnené, aby si zobral
svoje osobné veci a preto si musel zaobstarať nové. Uviedol mesačné náklady vo výške 10€ na lieky,
približne 20€ na oblečenie, 15€ na hygienu, sumou 50€ prispieva svojej matke na stravu a sumou 50€
mesačne jej prispieva na bývanie, 20€ mesačne vynakladá na mobilný telefón. Platí si poistku vo výške
20,35€ mesačne. Uviedol dlhy voči fyzickým osobám, ktoré spláca podľa toho, koľko môže.

Za obdobie od podania návrhu do 20.7.2011 prispel odporca navrhovateľovi sumou 200€, čo vyplýva z
výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.7.2011, pričom uvedené tvrdenie odporca nespochybnil.
Následne odporca zaplatil navrhovateľovi dňa 13.1.2012 sumu 50€, dňa 13.4.2012 sumu 50€, dňa
14.5.2012 sumu 30€, dňa 19.12.2011 sumu 30€, dňa 13.2.2012 sumu 30€ a dňa 14.3.2012 sumu 50€,

teda za obdobie od 21.7.2011 do 9.7.2012 sumu 240€, čo preukázal poštovými poukazmi. V mesiaci
december 2012 prispel odporca po 50€, v januári 2013 sumou 30€ a vo februári 2013 sumou 30€.
Odporca síce zaslal navrhovateľovi za mesiace október a november 2012 po 50€, tie si však navrhovateľ
nevyzdvihol. Odporca do vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal, aby tieto peniaze za mesiace 10,11/2012
odporcoviuhradil.Celkovotakvkonanívyšlonajavo,aodporcanepreukázalopak,ževpriebehukonania

prispel navrhovateľovi na výživu sumou 550€.

Rozsudkom v konaní, vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 4P 14/2012 bolo manželstvo
odporcu a matky navrhovateľa rozvedené, maloletý brat navrhovateľa Ľuboš bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výchovu a výživu mesačnou

sumou vo výške 100€. Rozsudok je právoplatný.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodiny č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§77Zákonaorodineprávonavýživnésanepremlčuje.Možnohovšakpriznaťlenododňazačatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd zamietol návrh na určenie výživného pre navrhovateľa vo výške 370€ mesačne za obdobie,
predchádzajúce podaniu návrhu, teda od 1.9.2009 do 27.2.2011, keďže navrhovateľ podal návrh ako
plnoletý a uplatnenie nároku na výživné za predchádzajúce obdobie nie je možné priznať z dôvodov,
uvedených v § 77 Zákona o rodine. Navrhovateľ sa teda môže domáhať výživného len od podania
návrhu, teda od 28.2.2011. Preto súd nebral do úvahy náklady, pochádzajúce z uvedeného obdobia ako

náklady na gymnázium 27€ mesačne, výdavky za prihlášku na vysokú školu 111€, overenie notárom
15€, stužková slávnosť, výdavky na stravu v danom období 25€, výdavky na školské potreby a pomôcky,
oblečenie, pretože sa nevzťahujú za obdobie tohto konania. Rovnako náklady na Notebook vo výške
200€ (nie 550€, ako to navrhovateľ uviedol v návrhu, keďže toto tvrdenie opravil na pojednávaní dňa
20.7.2011),ktorýsinavrhovateľkúpilvroku2010,tedapredzačatímtohtokonania,nemôže súdzahrnúť

do výdavkov navrhovateľa, ktoré sú predmetom tohto konania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že objektívne potreby navrhovateľa, predstavujúce základ
pre určenie nároku na výživné zo strany odporcu, sa pohybujú približne okolo 280€ mesačne, do čoho
treba započítať aj súčasné zvýšené osobné náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, platby za

internát, cestovné, strava, hygiena a ošatenie.

Tie bežné a pravidelné podľa názoru súdu predstavujú u navrhovateľa okolo 250€ mesačne. K tomuto
však je potrebné ešte prirátať výdavky, ktoré na navrhovateľa vynakladá jeho matka ( ako napr. výdavky
na pracie prostriedky), ale aj nepravidelné výdavky ako napr. ošetrenie u lekára v prípade choroby,

ktoré sa menia a ktoré podľa názoru súdu predstavujú priemerne približne 30€ mesačne. Navrhovateľ
si dokáže na tieto potreby zarobiť, zároveň je však nepochybné, že vykonáva voľno časovú aktivitu,
ktorá si vyžaduje väčšiu časť z jeho zarobených finančných prostriedkov.

Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi však majú obaja rodičia. V dôsledku tejto skutočnosti súd

zaviazal odporcu povinnosťou prispievať navrhovateľovi na pravidelné a základné životné potreby takou
sumou, aby to približne zodpovedalo rozloženiu nákladov oboch rodičov na neho. To, že navrhovateľ si
vlastným pričinením zarába finančné prostriedky mu v tejto fáze života nemôže byť na ujmu a súd má
za to, že takéto finančné prostriedky môže použiť ľubovoľne napr. na vlastné záľuby bez toho, aby
mu rodičia len z tohto dôvodu neprispievali na životné potreby.

Podstatnou otázkou ostáva určenie, či predmetnú sumu bol odporca schopný splácať. Príjem odporcu,
čo sa týka mzdy je síce minimálny, ale aj to, že poberá cestovné náhrady (stravné), ktoré síce nie
sú súčasťou mzdy, ale patrí to medzi príjem odporcu. Na druhej strane je nepochybné, že odporca
pracuje v zahraničí práve preto, že súčasťou jeho pravidelného príjmu je aj táto náhrada. Z celého

svojho príjmu má odporca na to, aby splácal svoje záväzky, platil telefón vo výške 50€, prispieval svoje
matke sumou 100€ , kupoval si cigarety vo výške približne 15€ mesačne, kupoval si počas výkonu
práce sladené nápoje vo výške približne 4€ a spotreboval počas práce denne na jedlo sumu približne
30€. Je nepochybné, že navrhovateľ má právo podieľať sa na životnej úrovni odporcu, aj keď je podľa
názoru súdu nemožné počítať do nákladov navrhovateľa aj tie výdavky, ktoré nie je potrebné vynakladať.

Preto pri zvážení všetkých okolností, zároveň prihliadnuc na to, že odporca má skutočne doteraz
zvýšené nálady so zaobstarávaním osobných vecí a vecí dennej potreby, uvedomujúc si skutočnosť,
že navrhovateľ má príjem vďaka vlastnej pracovitosti určil odporcovi vyživovacou povinnosť na sumu
140€ mesačne, ako bolo vyššie uvedené s tým, že odporca mal počas obdobia od podania návrhu dofebruára 2013 finančné prostriedky na to, aby odporcovi mesačne takouto sumou prispieval. Náklady
odporcu na sladké nápoje, telefón, dlhy a cigarety nie je možné považovať za náklady, ktoré môžu mať
prednosť pred životnými nákladmi na svojho nezaopatreného syna.

Súd za odôvodnené potreby nepovažuje náklady - poplatky tanečnému klubu, poplatky za individuálne
tréningy, tanečné oblečenie na štandardné tance a latinskoamerické tance, tanečné topánky, ktoré
navrhovateľ mesačne vynakladá na svoju záľubu - tanec, pretože podľa názoru súdu nespĺňajú
podmienku odôvodnených potrieb. Zvyšok nákladov súd rozdelil medzi jeho rodičov, z ktorých

obaja majú vyživovaciu povinnosť voči nemu. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že skutočnosť,
že navrhovateľ dobrovoľne odišiel od jedného tanečného klubu k inému a je preto povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu 3.319,39€ (100.000,- Sk) nemožno zahrnúť do vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ
sa tak rozhodol ako svojprávny a dospelý človek a rozhodol sa tak vedomý si následkov svojho
konania. Dôvody nemusí nikomu vysvetľovať, následky však musí znášať rovnako. Navrhovateľ to urobiť
nemusel,bolotojehodobrovoľnérozhodnutie. Niejetovšakpredmetomvyživovacejpovinnostiodporcu

voči svojmu synovi.

Zároveň je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania je vyživovacia povinnosť odporcu voči
navrhovateľovi. V rámci tohto konania sa preto posudzujú náklady navrhovateľa a nie aj náklady jeho
matky,resp.nákladynaspoločnúdomácnosť,vktorejodporcasnavrhovateľomnežije. Pretosúnáklady

deklarované navrhovateľom ako mamina poistka 30,22€, poistka jeho bratov 24€, inkaso 39€, nájomné
145€.

Súd neuznal námietky odporcu ohľadne toho, že navrhovateľ preukázal, že je schopný samostatne sa
živiť. Toto kritérium je objektívne a nie subjektívne. Navrhovateľ študuje na vysokej škole a má menej

než 26 rokov. To, že je vlastnou šikovnosťou schopný zaobstarať si čiastočne prostriedky na vlastnú
výživu skoro v takej výške, ako odporca, nezbavuje odporcu zákonnej povinnosti vyživovať svojho syna,
ktorá v súčasnosti nezanikla.

Celková suma výživného pre navrhovateľa za obdobie od 28.2.2011 do 28.2.2013 predstavuje 3.365€

( za 24 mesiacov od 1.3.2011 do 30.4.2013 - 24x140, plus 5€ za 1 deň v mesiaci 2/2011 - 140/28).
Odporca preukázal iba zaplatenie sumy 550€ na výživu navrhovateľovi za predmetné obdobie, preto
dlžné výživné predstavuje sumu 2.815€, ktorú súd umožnil odporcovi splatiť v lehote do 90. dní od
právoplatnosti rozsudku.

Zároveň súd vylúčil na samostatné konanie nárok navrhovateľa voči odporcovi o určenie výživného
za obdobie od 1.3.2013 do budúcna, keďže v konaní na poslednom pojednávaní vyšlo najavo, že
odporca prestal vykonávať prácu na území iného štátu, prestal v dôsledku toho dostávať cestovné
náhrady ( stravné), ktoré tvoria významnú časť jeho príjmu a keďže jeho základný príjem sa pohybuje
na hranici minimálnej mzdy, bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom posúdenia, či od

1.3.2013 nedošlo k dôvodnému zníženiu príjmu odporcu, opodstatňujúcemu iné rozhodnutie súdu o
výške mesačnej sumy výživného pre navrhovateľa. Ak sú totiž príjmy odporcu nižšie, nie je možné
priznať rovnaké výživné, aké bolo určené pri niekoľkonásobne vyšších príjmoch.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a prihliadol pri tom na skutočnosť, že

odporca je otcom navrhovateľa a napriek tomu, že mal v konaní úspech vo väčšej časti, je to práve on,
ktorý začal plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči odporcovi až na základe návrhu zo strany
odporcu a teda je dôvodné predpokladať, že pokiaľ by navrhovateľ nebol uplatnil svoje práva na súde,
bol by odporca v takomto svojom konaní pokračoval naďalej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.