Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/131/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010522
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010522.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2015, v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja
Sendeckého, prejednal odvolanie obžalovaného S. N. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
24. septembra 2014 sp. zn. 4T/38/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. N. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného S. N. za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 21.10.2013 v čase okolo 15.00 h v byte na Ul. K. X v J., okr. J., fyzicky napadol X.. I. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX tým spôsobom, že po slovnej hádke pri prepadnutí X.. I. H. cez dvere bytu
ho udrel do hlavy, pričom X.. I. H. spadol na zem, kde ho kopal a päsťami ruky udieral niekoľkokrát
do rôznych častí hlavy a následne ho zhodil dolu schodmi, čím mu spôsobil pomliaždenie s krvnou
podliatinou tváre v oblasti ľavej očnice, pomliaždenie s krvnou podliatinou tváre v oblasti pravej očnice
a spánkovej oblasti, pomliaždenie hornej a dolnej pery úst, poruchu vedomia - otras mozgu, trieštivú
zlomeninu nosových kostí s posunom, pomliaždenie pravej strany krku s hematómom, pomliaždenie
zadnej steny hrudníka s hematómom, pomliaždenie v driekovej oblasti vľavo s krvnou podliatinou s
dobou liečenia a PN v trvaní 3-4 týždne, kde však kopaním alebo aj intenzívnejším úderom do hlavy
poškodeného bol ohrozený mozog ako životne dôležitý orgán, pričom mohlo dôjsť k otrasu mozgu,
k zlomeniu lebečnej klenby alebo lebečnej spodiny alebo k poraneniu ciev mozgu a zakrvácaním do
vnútrolebečnej dutiny a takisto intenzívnejším úderom alebo kopnutím, či kopnutiami do bočnej oblasti
krku mohlo dôjsť k poraneniu krčnice, teda tepny, ktorá vedie krv do mozgu a takisto k poraneniu
blúdivého nervu a následnej reflektorickej zástavy srdcovej činnosti a poraneniu krčnej chrbtice a
následnému poraneniu krčnej miechy, pričom došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, kde však k
takémuto následku nedošlo, teda v úmysle spáchať trestný čin dopustil sa konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, k dokonaniu trestného činu však nedošlo,
čím spáchal zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spáchanom v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zák.
Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. a), Tr. zák., § 38 ods. 2 na
trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov a podľa § 50 ods. 1, 2 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený s tým, že bola určená skúšobná doba
s probačným dohľadom vo výmere 40 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť
škodu poškodeným stranám: X.. I. H. v sume 2.415 Eur, Lesom SR, š. p. odštepný závod Levice v sume

208,01 Eur, Poisťovni Dôvera, a. s. Bratislava v sume 148,38 Eur a Sociálnej poisťovni, a. s., pobočka
Levice v sume 249,40 Eur.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému X.. I. H..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby podľa § 285
písm. a), b) Tr. por., alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok krajským súdom a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, prípadne vo veci rozhodnúť sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by on vyvolal
konflikt, alebo že by ho vyprovokoval. Naopak bol fyzicky napadnutý on počas návštevy T. H. v jej byte,
pričom počas tejto návštevy sa poškodený snažil dostať do tohto bytu, ktorý patrí aj jemu. Podľa jeho
názoru konal v tzv. nutnej obrane, keď ho poškodený chytil pod krk, a on sa bránil počas trvajúceho
útoku, hoci aj silou väčšej intenzity ako poškodený útočil. Priebeh skutku popisuje zhodne ako svedkyňa
T. H., ktorá tiež za iniciátora útoku označila I. H.. Podľa jeho názoru bol rovnako zranený ako poškodený
po tomto konflikte, o čom svedčí aj výpoveď T. H. a svedka K.. K. H. ( správne má byť titul K..). Súd
dostatočne nebral v úvahu všetky okolnosti skutku, akým spôsobom a medzi kým konflikt začal, ako
prebiehal a aké zranenie utrpel obžalovaný a aké poškodený.

V ďalšom spochybňuje správnosť právnej kvalifikácie predmetného skutku, keď podľa vyjadrenia znalca
išlo o ľahké zranenia, útok voči nemu bol vedený nie veľkou intenzitou, liečenie zranení bolo bolestivým
a k sťaženiu obvyklého spôsobu života prichádzalo cca len 21 dní.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.
por. vysvetlil, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne a aké úvahy
ho viedli k jednotlivým skutkovým a právnym záverom.

Súd prvého stupňa jednoznačne postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. pri hodnotení
dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, na základe zásad správneho myslenia, vnútorného presvedčenia a
tieto dôkazy a úvahy o nich vedie aj odvolací súd, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku a
dopustil sa ho tak, ako bolo ustálené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd
prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom vyhodnotil dôkazy a s týmto postupom
dostatočne oboznámil v dôvodovej časti napadnutého rozsudku, tieto úvahy a dôvody si odvolací súd
osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom preto na ne iba poukazuje. Reagujúc na odvolanie obžalovaného
však považuje za potrebné dodať, že rozhodne nedošlo v konkrétnom prípade k situácii tak, ako ju
popisoval obžalovaný, kde teda konal v podmienkach nutnej obrany, pretože žiadnym dôkazom nebolo
preukázané, že by obžalovaný bol zranený, resp. minimálne v takej miere ako poškodený, jeho obrana
bola vyvrátená tiež aj vo vzťahu k intenzite útoku. Obžalovaný popiera, že by poškodeného bil, kopal
na zemi, pritom znaleckým dokazovaním jednoznačne bolo preukázané, že zranenia, ktoré poškodený
utrpel, boli spôsobené takým mechanizmom, ako ho popisoval poškodený a v tomto smere nevznikli
žiadne pochybnosti, na rozdiel od tvrdení obžalovaného. Už len z tohto dôvodu vznikajú pochybnosti
o vierohodnosti výpovedi obžalovaného, ktorý však môže na svoju obhajobu uvádzať aj nepravdu, na
rozdiel od svedka, resp. poškodeného. Je len logické, že čiastočne potvrdzuje jeho tvrdenia aj svedkyňa
T. H., pretože s touto zrejme mal podľa vykonaného dokazovania nadštandardné vzťahy a rozhodne
lepšie ako s bývalým manželom a poškodeným I. H., keď bol konflikt vyvolaný práve preto, že ho
nechcela vpustiť do bytu, ktorý bol v ich spoluvlastníctve, resp. spoločnom užívaní ešte ako manželov.
Rozhodne však nebol oprávnený obžalovaný konať takým spôsobom, ako ho popísal poškodený, teda
napadnúť poškodeného v jeho vlastnom byte a tak agresívnym a závažným mechanizmom, že podľa
znaleckého dokazovania veľmi ľahko mohlo dôjsť týmto mechanizmom a miesta, na ktoré útočil, k
vážnemu poškodeniu zdravia v zmysle ťažkej ujmy alebo dokonca aj k smrti pri zasiahnutí tzv. blúdivého

nervu, resp. iného životne dôležitého orgánu, nachádzajúceho sa v miestach, na ktoré obžalovaný
útočil, hlavne v oblasti krku a hlavy. Preto ani nemá význam vôbec uvažovať o tvrdení obžalovaného
o podmienkach nutnej obrany v zmysle ustanovenia § 25 Tr. zák., hlavne pre absenciu podmienok v
zmysle § 25 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého

nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu
a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

V konaní obžalovaného nie je možné nájsť ani iný, čo len jediný zásadný bod pre aplikáciu celého
ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. zák., naproti tomu ide o situáciu, kedy je možné a správne bolo postupované
súdom prvého stupňa v zmysle § 25 ods. 2 Tr. zák., keď nutnú obranu neuznal. Správne potom
bolo konanie obžalovaného podradené pod príslušné zákonné ustanovenie § 155 ods. 1 Tr. zák.,
kvalifikovaného ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd nezistil pochybenia ani vo výroku o treste v tom zmysle, ako ho napádal obžalovaný,
skôr naopak, vidí pochybenie súdom prvého stupňa, keď uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby pri ustanovení § 155 ods. 1 Tr. zák. v rozmedzí 4 - 10 rokov odňatia
slobody a ukladal mu trest na slobode, aj keď za inak splnených podmienok z formálneho hľadiska,
pretože išlo o pokus trestného činu, resp. zločinu ublíženia na zdraví v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák., na
ktoré prípady je možné aplikovať v dôvodných prípadoch ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Je
však otázne, či boli splnené podmienky pre ukladanie trestu na slobode, teda podmienečné odloženie za
dodržania aj ustanovení o probačnom dohľade a ustanovení § 50 ods. 1, 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. c)
Tr. zák., podľa odvolacieho súdu totiž nemožno prehliadnuť rozsah zranení, aj keď nie s naplnením ťažkej
ujmy na zdraví, ale na hrane tejto kvalifikácie, s prihliadnutím na zranenia, ktorý poškodený utrpel a na
akú oblasť a akým mechanizmom útočil obžalovaný na telo poškodeného, kde teda i z laického pohľadu,
nielen podľa znaleckého dokazovania vykonaného v predmetnej veci, možno konštatovať určité šťastie
a náhodu, že nedošlo k ťažkej ujme na zdraví, resp. úmrtiu poškodeného. Tiež je zrejmé, že tento útok
trval dlhšiu dobu, poškodený bol PN viac ako 3 týždne, len na hlave mal údajne 11 podliatin a modriny
na hrudníku, hlave, krku, nose, kde sa nachádzajú životne dôležité ľudské orgány, preto nebola zistená
ani len jedna poľahčujúca okolnosť, ktorú by bolo možné vyhodnotiť v prospech obžalovaného, keď v
minulosti bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný, aj keď sa na túto skutočnosť pozerá, akoby nebol
odsúdený.

Je treba uviesť, že v neprospech obžalovaného odvolanie nebolo podané, preto odvolací súd len
poukazuje, ako uvažoval o podmienkach pre uloženie trestu v zmysle ustanovení § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.
a ďalších ustanovení Trestného zákona, ktoré sú významné pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu.

Inak uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám individuálnej generálnej prevencie z
pohľadu, ako uvažoval súd prvého stupňa a odvolací súd nevidel zákonné podmienky pre zmenu ani vo
výroku o treste v zmysle dôvodov odvolania obžalovaného.

Súd prvého stupňa rovnako zákonne postupoval aj pri rozhodnutí o náhrade škody, ktorú obžalovaný
bude povinný nahradiť poškodeným stranám počas plynutia skúšobnej doby, inak bude výkon trestu
odňatia slobody nariadený, pritom bude povinný dodržiavať aj ostatné podmienky, ako súčasť pôsobenia
na prevýchovu obžalovaného uložené súdom prvého stupňa, vrátane ospravedlnenia sa obžalovaného
voči poškodenému.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil dôvod pre akúkoľvek zmenu napadnutého rozsudku, nezistil
pochybenie ani v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, považuje odvolanie obžalovaného
za nedôvodné a z týchto dôvodov potom toto odvolanie aj zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.