Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010193
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému V. Y., pre zločin znásilnenia podľa §
199 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí, konanom dňa 21. januára 2015, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého,
odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 01.10.2014, sp.zn.
3T/38/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/38/2014 zo dňa 01.10.2014 bol obžalovaný V. Y.
oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene zo dňa 18.03.2014, sp.zn.
2Pv 284/2013/6611, a to postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. pre skutok, ktorý podľa výroku tejto
obžaloby mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe v čase asi o 22,00 hodine dňa 29.04.2013 v rodinnom dome v meste S., v časti
B., popisné číslo XXX, násilím donútil k súloži V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., R. XXXX/X napriek
jej vážne mienenému odporu tak, že po tom, čo dobrovoľne prišla s ním do jeho domu, kde spoločne
pozerali filmy a počúvali hudbu, počas toho, ako ležali oblečení na posteli bokom vedľa seba, si náhle
kľakol na posteľ, otočil ju na chrbát, rukami jej rozopol gombík a zips na nohaviciach a silou jej ich ťahal
dole, ako aj spodnú bielizeň, poškodená sa snažila si nohavice vytiahnuť hore, čo sa jej nepodarilo, na to

ju pritiahol bližšie k okraju postele a silou jej stiahol nohavice a nohavičky, pričom mu vravela, aby s tým
prestal, snažila sa ho od seba odtlačiť nohami, kopnúť ho, čo sa jej nepodarilo, na to jej rukami roztiahol
od seba nohy, sadol si na jej brucho, aby sa nemohla hýbať, pritlačil ju na posteľ rukami, navliekol si
kondóm na penis a pohlavným údom vnikol do jej pošvy a vykonal s ňou súlož, ktorú ukončil ejakuláciou,
čím jej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
ktorým konaním mal spáchať zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. Takýmto výrokom dospel

prvostupňový súd k záveru, že tento skutok nie je trestným činom.
Súd prvého stupňa zároveň rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že podľa § 288 ods.
3 Tr. por. poškodenú V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., R. XXXX/X, s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný
prokurátor a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 01.10.2014, ktoré

odvolanie následne písomne zdôvodnil podaním zo dňa 14.11.2014. V jeho dôvodoch predovšetkým
namietal oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu s tým, že vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil
jednoznačne a iba v prospech obžalovaného, pričom však také dôkazy zdôvodňovali iný postup
súdu, a to uznanie viny obžalovaného zo spáchania zločinu znásilnenia. V tejto súvislosti zvýraznil
obsah svedeckej výpovede poškodenej V. K., ktorá bola od počiatku trestného konania nemenná.
Nielen v prípravnom konaní, ale i v konaní pred súdom obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku

usvedčovala. Pokiaľ okresný súd argumentoval obsahom výpovedí svedkov P. M., Q. W. a V. R.,
ide o kamarátov obžalovaného. Pokiaľ boli súdom vykonané osobné výsluchy znalcov, títo praktickyzotrvali na svojich záveroch, vyslovených v písomných znaleckých posudkoch, hodnovernosť výpovede
poškodenej odborne skúmala znalkyňa V.. Z. K., podľa ktorej ,,tam muselo byť násilie“, u poškodenej
nezistilavysokélžiskóre,jesenzitívnejšiaacelúsituáciumohlavnímaťtak,akosastala.Ďalejprokurátor

poukázal aj na obsah svedeckých výpovedí matky a sestry poškodenej V. K. a V. K.. Naviac poukázal aj
na obsah svedeckej výpovede V.. V. K. - ošetrujúcej lekárky (psychiatričky) poškodenej, ktorá vyslovila
názor, že posttraumatická stresová porucha sa u poškodenej neprejavila ihneď po skutku, nejde o nič
nezvyčajné. U poškodenej zistila súbeh dvoch diagnóz a nielen naznačenú poruchu, ale i rekurentnú
depresívnuporuchu.Voveciexistujeskupinadôkazov,ktorýchvierohodnosťnebolaničímspochybnená,

ani narušená, naopak, skupina dôkazov na strane obhajoby si vo viacerých častiach odporovala,
výpovede svedkov boli nevierohodné, sám obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil. Záverom
odvolania prokurátor navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby krajský súd odvolaniu vyhovel
a vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne.

Súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a taktiež rešpektovaní práva obžalovaného na
obhajobu, rozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, na hlavnom pojednávaní v jeho
priebehu dňa 25.06.2014 vykonal výsluchy svedkov V. K., V. K., V. K., P. M. a znalcov V.. T. R.,
V.. Z. K., V.. C. V., PhDr. Q. E., pričom sa žiada pripomenúť, že obžalovaný využil svoje zákonné
právo, hlavného pojednávania sa nezúčastnil a pri zachovaní procesného postupu bolo toto vykonané

v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2014 prvostupňový súd doplnil dokazovanie
výsluchom svedkov V.. V. K., V.. T. A., V. R., Q. W. a v zmysle § 269 Tr. por. prečítal obsah písomných
listinných dôkazov, a to najmä výpisov hovorov z Orange a Telefonica Slovakia, lekárskych správ na
poškodenú, zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciou a správ na obžalovaného, ako i odpisu
z registra trestov, týkajúceho sa jeho osoby.

Prvostupňový súd takýto súhrn dôkazov vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne správne. Jeho rozhodnutie
zodpovedá všetkým hľadiskám, obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

okresného súdu je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného
V. Y. zo spáchania stíhaného skutku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil prakticky tým, že šlo o skutok, kde mali byť prítomní len obžalovaný a
poškodená a tieto verzie si vzájomne odporujú, na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych

a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a
usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom

prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodenej v
procesnom postavení svedkyne ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších
podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné
dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a

zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. V súvislosti s "dôkaznou
núdzou", aká sa vyskytla aj v tomto prípade, okresný súd poukázal na zásadu "in dubio pro reo",
teda "v pochybnostiach v prospech obžalovaného" vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. poriadku,
použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť

k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Nad rámec dôvodov napadnutého rozsudku krajský súd zvýrazňuje obsah výpovede obžalovaného z
prípravného konania zo dňa 10.09.2013, keď dokazoval, že s poškodenou V. K. sa poznali asi štyri roky,kontaktovala ho cez facebook a už pri prvom osobnom stretnutí mali pohlavný styk. Za takým účelom sa
aj následne stretávali, poškodená vedela, že v tom čase mal priateľku, na túto chorobne žiarlila, dokonca
s ňou mala incident. Sex s poškodenou mal viac ako desaťkrát. V kritický večer boli u neho v dome,

pozerali film, navzájom sa bozkávali, vyzliekli donaha, mali pohlavný styk, pričom mu ničím nedávala
najavo, že by s týmto pohlavným stykom nesúhlasila. Tento pohlavný styk po predohre trval asi 15 minút.
Po jeho skončení začala nerváčiť, plakala, zúrila, vyžadovala od neho, aby sa rozišiel s priateľkou, inak
mu zničí život.
V reakcii na odvolacie námietky prokurátora, krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady náležitého zistenia

skutkového stavu veci, vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. por. vyplýva, že prípadný záver o vine obžalovaného
V. Y. zo spáchania stíhaného zločinu by musel byť založený na bezpečne zistených faktoch a nie iba
na predpokladoch a domnienkach, hoci sa môžu javiť pravdepodobnými. Pokiaľ vo svojom písomnom
odvolaní argumentoval v neprospech obžalovaného nepriamymi dôkazmi, ktoré majú potvrdzovať
vierohodnosť výpovede poškodenej V. K., je nutné v tejto súvislosti naviac zdôrazniť, že taký súhrn
nepriamych dôkazov, na preukázanie viny obžalovaného v posudzovanom prípade by musel tvoriť

logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by nielen spoľahlivo
preukazovali všetky okolnosti žalovaného skutku v zmysle usvedčenia obžalovaného z jeho spáchania,
ale čo je dôležité, aj vylučovali nadovšetko pochybnosť prijatie iného záveru o nevine obžalovaného.
Súd prvého stupňa sa hodnotením dôkaznej situácie podrobne zaoberal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, je uvedené vyššie, s týmito dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a bolo by

nadbytočné na tomto mieste túto argumentáciu znovu opakovať. Stručne sa žiada dodať, že vykonaným
dokazovaním neboli odstránené pochybnosti ohľadom vierohodnosti výpovede svedkyne - poškodenej
V. K. pokiaľ ide o použitie násilia či hrozby ním zo strany obžalovaného za účelom dosiahnutia
pohlavného styku s ňou. Nebolo možné tak prijať jednoznačný záver, nevzbudzujúci akúkoľvek dôvodnú
pochybnosť o vine obžalovaného. Naznačené pochybnosti pritom neodstránili ani závery jednotlivých

písomných znaleckých posudkov, na obsah ktorých odvolateľ v dôvodoch svojho odvolania poukazuje.
Za takejto dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver
spočívajúci v tom, že stíhaný skutok nie je trestným činom. Tento skutok sa síce stal, no vo svojom
rozsahu nenapĺňa objektívne, resp. subjektívne znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa §
199 Tr. zák. V súdenom prípade boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu

veci a to nielen v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného, nie je objektívne možné už nič ďalej
dokazovať, resp. iným dôkazom, majúc na mysli taký, ktorý by spochybnil obhajobu obžalovaného,
usvedčiť ho zo spáchania stíhaného skutku v rozsahu uvedenom v obžalobe prokurátora.
Pokiaľ vo veci zostalo minimálne podozrenie, že obžalovaný mohol v záujme dosiahnutia pohlavného
styku s poškodenou V. K. použiť istý druh násilia, resp. hrozby ním, krajský súd zdôrazňuje, že zo

zásady prezumpcie neviny pre orgány činné v trestnom konaní vyplýva, a to pokiaľ ide o vyvodzovanie
skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania to, že v prípade pochybností o skutku, ako
bol ustálený obžalobou, ktoré preukázateľne nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je
povinnosťou týchto orgánov a súdu obzvlášť prikloniť sa k možnosti pre obžalovaného priaznivejšej.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa § 288 ods. 3 Tr. por.

poškodenú V. K. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, rozhodol krajský
súd o odvolaní prokurátora, považujúc ho za nedôvodné, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.