Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010434
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814010434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti odsúdenému S. J., nar. XX.X.XXXX v A.
J., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 7. januára 2015,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. novembra 2014, sp. zn.
3Nt/20/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm.a/ Tr.por. z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 399 ods.2 Tr.por. sa návrh odsúdeného S. J., nar. XX.X.XXXX v A. J., trvale bytom H. C. č. XXX,
prechodne bytom A. J., ul. C. č. XXX, okres N. D., na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na
Okresnom súde v Prievidzi, sp.zn. 4T/267/92, z a m i e t a , pretože neboli zistené podmienky obnovy
konania podľa § 394 Tr.por.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený S. J. bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 4T/267/1992 zo dňa 6.10.1993,
uznaný vinným z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr.zák. č. 175/90 Zb., ktorého sa mal
dopustiť tak, že dňa 5.7.1991 o 17.30 hodine keď bol pod vplyvom alkoholu v miestnom pohostinstve v
obci H. C., okres N., začal sa vyhrážať fyzickým napadnutím S. H., nar. XX.X.XXXX, najprv posunkami,
päsťou pod bradu a keď bol upozornený na neslušné správanie v pohostinstve strhol záclonu z okna,

prevrátil stôl, začal rozbíjať poháre, pričom sa nad jeho konaním pohoršovali prítomní občania a jeho
konanie odsudzovali.

Bol za to odsúdený podľa § 155 ods.1 Tr.zák. s použitím § 35 ods.1, 2 Tr.zák. k súhrnnému a úhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 27 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods.2 písm.b/ Tr.zák.
zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne bol podľa § 35 ods.2 Tr.zák. zrušený výrok o treste

z rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 4T/386/92 zo dňa 3.11.1992, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejzrušenímdošlo,
stratili podklad.

Na podklade odvolania obžalovaného S. J. proti vyššie citovanému rozsudku rozhodoval vo veci Krajský
súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp.zn. 8To/2024/93 zo dňa 2.12.1993 podľa § 258 ods.1 písm.e/,

ods.2 Tr.por. zrušil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 4T/267/92 zo dňa 6.10.1993 vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 259 ods.3 Tr.por. u obžalovaného S. J. podľa § 37 Tr.zák. a
§ 35 ods.2 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu.

Dňa 3.9.2014 bol na Okresný súd v Prievidzi doručený návrh odsúdeného S. J. na obnovu konania vo
veci odsúdenia vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 4T/267/92. V dôvodoch

svojej žiadosti odsúdený uviedol, že bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody 27 mesiacov
za skutok tam uvedený, avšak skutku sa nemohol dopustiť, pretože v dobe keď sa mal stať, t.j. 5.7.1991o 17.30 hod., bol vo výkone trestu odňatia slobody v NVÚ Želiezovce. Preto trest 27 mesiacov, ktorý
vykonal, vykonal protizákonne. Žiadal o nápravu a zrušenie rozsudku vo výroku o treste. Záverom dodal,
že okresný súd dňa 2.12.1993 vydal rozhodnutie, že upúšťa od uloženia trestu sp.zn.4T/267/92.

Okresný súd v Prievidzi dňa 5.11.2014 na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného k jeho návrhu,
oboznámil trestný spis Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 4T/267/1992, z neho najmä výpoveď
odsúdeného na hlavnom pojednávaní č.l. 91-94, pričom tiež vykonal ďalšie dôkazy, ktoré si vyžiadal
z archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže Leopoldov. Odsúdený uviedol, že na svojom návrhu

zotrváva, pričom skutok dňa 5.7.1991 nemohol vykonať, pretože bol vo výkone trestu odňatia slobody v
Želiezovciach od júla do augusta 1991 a preto aj uložený trest je nezákonný a žiada o zrušenie rozsudku
vo výroku o treste. Bolo síce upustené od uloženia súhrnného trestu, avšak potom bol odsúdený
Okresným súdom Považská Bystrica na 20 mesiacov a v rozsudku sp.zn. 4T/386/92 sú robené čachre.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí po vykonaní dokazovania uviedol, že ak je pravdou, že

jeho klient bol vo výkone trestu, je nesporné, že skutok nemohol spáchať a teda sú splnené podmienky
pre povolenie obnovy konania.

Prokurátor uviedol, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že v čase skutku
odsúdený nebol vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci tak ako to tvrdí, a navrhol návrh odsúdeného

na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Odsúdený dodal, že trvá na svojom návrhu.

Následne okresný súd rozhodol tak, že podľa § 399 ods.2 Tr.por. návrh odsúdeného S. J. na povolenie

obnovy konania zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr.por.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol sťažnosťou
odsúdený.Vpísomnomodôvodnenízotrvalnatom,žedo26.7.1991bolvovýkonetrestuodňatiaslobody
v Želiezovciach, čo doložil potvrdením archívu ZVJS Leopoldov. Podľa tvrdenia odsúdeného hlásenie

zmien potvrdzuje, že dňa 28.3.1990 bol preradený z NVÚ Leopoldov do NVÚ Želiezovce na ďalší výkon
trestu a v súvislosti s tým vyjadril presvedčenie, že mu mal za skutky, pre ktoré bol odsúdený rozsudkami
sp. zn. 1T 509/91, 4 T 386/92 a 4 T 267/92, byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti po tom, čo mu bola okresným súdom predložená spolu so

spisom, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie,
ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom rozhodujúc o návrhu na povolenie obnovy konania skúmal
existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, a následne posudzoval, či nové
skutočnosti a dôkazy sami o sebe, alebo v spojitosti s už známymi, môžu odôvodniť iné rozhodnutie
týkajúce sa viny alebo trestu. V danom prípade súd prvého stupňa správne skonštatoval, že tvrdenie
uvádzané odsúdeným, že skutku sa dňa dňa 5.7.1991, za ktorý bol uznaný vinným rozsudkom

Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 4T/267/1992 nemohol dopustiť, pretože bol v tom čase vo výkone
trestu odňatia slobody v inej veci, nezodpovedá skutočnosti. Zo správy archívu Zboru väzenskej
a justičnej stráže Leopoldov o výkone väzby a výkone trestu, ktorú zadovážil prvostupňový súd
jednoznačne vyplýva, že odsúdený v roku 1991 nebol vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody.Bolo zistené, že v období rokov 1990 až 1992 S. J. vykonával najskôr trest odňatia slobody uložený
mu Okresným súdom Považská Bystrica sp.zn. 2 T 795/87 v trvaní 3 roky, z ktorého mu amnestiou
prezidenta republiky z 1.1.1990 bol odpustený 1 rok, pričom tento trest vykonával od 09.03.1988 do

09.03.1990, teda dva roky. Ihneď na to nastúpil trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom
Považská Bystrica sp. zn. 1T/464/88 v trvaní 30 mesiacov, z ktorého mu taktiež amnestiou prezidenta
republiky z 1.1.1990 bol odpustený 1 rok a takto zmiernený trest v trvaní 18 mesiacov vykonával
od 09.03.1990 do 26.07.1990, kedy bol z výkonu týchto postupne uložených trestov podmienečne
prepustený. Následne bol vo výkone trestu odňatia slobody od 21.9.1992 do 21.9.1994, kedy vykonával

trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 4 T 386/92 v trvaní 2
roky. Práve s poukazom na toto odsúdenie bol Krajským súdom Banská Bystrica uznesením sp. zn.
8To/2024/93 zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T/267/92 a podľa §
37 Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 odsek 2 Tr. zák. Napokon odsúdenému
bol z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení ešte nariadený výkon
zvyšku trestu odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 1T/464/88, ktorý

vykonával od 21.09.1994 do 04.11.1995.

Odhliadnuc od uvedeného správne okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že vo svojej výpovedi v
pôvodnom konaní odsúdený ani nespochybňoval svoju prítomnosť v čase skutku v danom pohostinstve,
bránil sa len tým, že on nebol útočníkom, ale práve naopak, on sa len bránil útoku na svoju osobu, čo

je v rozpore s jeho terajším tvrdením.

Uvedeným zisteniam na základe vykonaného dokazovania o priebehu výkonu trestu odsúdeného
neodporujú ani ním zaslané potvrdenia a hlásenia zmien priložené k sťažnosti. Pritom je zrejmé, že v
úvode sťažnosti odsúdený uvádza nesprávny dátum, dokedy mal byť vo výkone trestu (do 26.07.1991),

správne malo byť do 26.07.1990.

Na základe uvedeného aj krajský súd skonštatoval, že bolo vyvrátené tvrdenie odsúdeného o tom, že
v čase skutku, za ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 4T/267/92,
sa mal nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody a teda skutok nemohol spáchať. Taktiež nie je

pravdou, že by odsúdený vykonal trest odňatia slobody 27 mesiacov, nakoľko v tejto časti bol rozsudok
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T/267/92 zrušený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 8To/2024/93 z 2.12.1993. Napokon pokiaľ ide o námietku uvádzanú v sťažnosti, že za skutky, pre
ktoré bol odsúdený rozsudkami sp. zn. 1 T 509/91, 4 T 386/92 a 4 T 267/92 mu mal byť ukladaný
súhrnný trest odňatia slobody, k tomu krajský súd uvádza, že žiadne odsúdenie v odpise registra trestov

pod sp.zn. 1 T 509/91 u odsúdeného nie je zaznamenané (odsúdený neuviedol ani súd, ktorý mal
rozhodovať). U posledne citovaného rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T/267/92 skutočne
prichádzalo do úvahu uložiť trest súhrnný vo vzťahu k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica sp.zn. 4 T 386/92, čo bolo známe už v čase rozhodovania a aj práve s prihliadnutím
na predchádzajúci trest Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. 8To/2024/93 zo dňa 2.12.1993

zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 4T/267/92 zo dňa 6.10.1993 a sám
rozhodol tak, že u obžalovaného S. J. podľa § 37 Tr.zák. a § 35 ods.2 Tr.zák. upustil od uloženia
súhrnného trestu.

Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený S. J. vo svojom podaní neuviedol

žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Krajský súd však zistil pochybenie vo výrokovej časti napadnutého uznesenia v tom smere, že okresný
súd vo výroku neuviedol spisovú značku konania ani rozsudku, proti ktorému žiadosť smerovala a vo

vzťahu ku ktorému napokon aj žiadosť odsúdeného o obnovu konania zamietol. Preto krajský súd z
dôvodu úplnosti výroku zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.