Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 31, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811205044
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811205044.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.
augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: Piera s. r. o.,
naposledy so sídlom Prievidza, Bukovčana 32, IČO: 44 458 975, t.č. vymazaný z obchodného registra,
o vymoženie 666,20 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.
júna 2014, č. k. 16Er/936/2011-13, takto dňa 31.decembra 2014

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi trovy
exekúcie vo výške 56,74 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V predmetnej veci mal
súd prvého stupňa preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/236/2011-22 zo

dňa 30.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2012 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť
Piera s. r. o., so sídlom Bukovčana 32, Prievidza, IČO 44 458 975 (povinného) zapísanú v obchodnom
registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 20930/R a povinný bol dňa 11.01.2013 ex
offo vymazaný z obchodného registra. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený
bez likvidácie, súd má za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). K

uvedenému konštatovaniu súd prvého stupňa dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Súd prvého stupňa z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho
právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Na základe uvedeného súd
prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho
majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 200

ods.2a§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaspoukazomnapríslušnéustanoveniavyhláškyč.288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie v celkovej výške 56,74 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie

voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného
registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučnéhoporiadku,pretožebezprostrednýmdôvodomzastaveniaexekúciejeskutočnosť,žepovinný
zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a sp. zn. IV. ÚS 27/08.
Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že

poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Jozef Martišík, ktorý uviedol, že
v prípade, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, je tu daný dôvod na zastavenie
exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku

a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, nakoľko súd v zmysle § 8a zákona o Obchodnom
registri vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra len po predchádzajúcom zistení nemajetnosti
danej spoločnosti. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo
16/2011 a 6 M Cdo 13/2012. Žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie súdu prvého stupňa o
zastavení exekúcie a o priznaní trov exekúcie vo výške 56,74 Eur potvrdil.

Krajský súd ako odvolací súd vec preskúmal na podklade podaného odvolania, posúdiac ho podľa

obsahu, v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o
zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo
dňa 21.03.2011, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi dňa 30.03.2011,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 666,20 Eur, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. 700-1010018811-

GC04/11 zo dňa 24.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.02.2011. Súd
prvého stupňa dňa 19.04.2011 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie proti povinnému.

Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora napadnutým uznesením predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 28CbR/236/2011-22 zo dňa 30.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2012
súd zrušil bez likvidácie spoločnosť Piera s. r. o., so sídlom Bukovčana 32, Prievidza, IČO 44 458 975
zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 20930/R. Povinný

bol následne dňa 11.01.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného

z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však

musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená,
že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd

Trenčín uznesením č. k. 28CbR/236/2011-22 zo dňa 30.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa11.12.2012, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia
žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého

stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a

exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto

bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťouod 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším

súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .