Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/237/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812201047.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov : 1. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXXX/XX, E. L.
P., 2. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. L. P., obe zast. JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom,
AK Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 2465 proti žalovanej : R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. XXX/
X, E. L. P., zast. MVDr. K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, E. L. P., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou

č. k. 5 C 241/2005-186 zo dňa 23.7.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali zrušenia podielového

spoluvlastníctva žalobkýň a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie
E. L. P., prikázania do výlučného vlastníctva žalobkýň za súčasnej povinnosti výplaty za ustupujúci podiel
žalovanou.

Žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrali žalobu v celom rozsahu späť a navrhli
konanie zastaviť, nakoľko došlo k predaju nehnuteľností, ktoré boli predmetom súdneho sporu.
Žalobkyne žiadali priznať náhradu trov konania, pretože žalovaná neuznávala nárok na spoluvlastnícky

podiel ku garáži, pričom toto akceptovala až po rozhodnutí tunajšieho súdu.

Žalovaná súhlasila so zastavením konania avšak žiadala, aby súd žalobkyniam náhradu trov konania
nepriznal v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa preto konania zastavil a aktuálne napadnutým
uznesením rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

K tvrdeniu žalobkýň o spoluvlastníctve garáže prvostupňový súd konštatoval, že predmetná garáž mala
byť v rozhodnutí o dedičstve pojatá hoci aj ako nehnuteľnosť - garáž bez súpisného čísla a keďže sa tak
nestalo, žalobkyne samé mohli požiadať o opravu rozhodnutia v dedičskej veci, pričom tak neučinili, čo

však nemení nič na výroku rozhodnutia o trovách konania.Vo vzťahu k trovám konania súd prvého stupňa dôvodil tým, že v predmetnej veci nemožno konštatovať
späťvzatie dôvodne podaného návrhu pre správanie sa žalovanej, čo by odôvodňovalo aplikáciu § 146
ods. 2 druhá veta O.s.p. a teda priznanie trov žalobkyniam, keďže došlo k predaju nehnuteľností.

Správanie sa žalovanej neviedlo k takémuto zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu.
Vzhľadom na dohodu medzi sporovými stranami nemožno konštatovať ani procesné zavinenie žalobkýň
na zastavení konania, čo by odôvodňovalo aplikáciu § 146 ods. 2 prvá veta a teda priznanie trov
žalovanej.

O trovách konania preto prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko z dôvodu

mimosúdnej dohody medzi účastníkmi bolo konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
zastavené.

Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolali prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyne. V
odvolaní uviedli, že nesúhlasil s prvotným finančným vyporiadaním, t. j. po 292.417, - Sk pre každú zo
žalobkýň, ale bola ochotná vyplatiť len 300.000, - Sk pre obe žalobkyne. Následne žalobkyne navrhovali
žalovanej, že jej vyplatia za jej podiel sumu 300.000, - Sk, s čím žalovaná nesúhlasila. Žalovaná potom

reagovala tak, že za nehnuteľnosť požadovala nereálnu cenu 70.000 eur. Až po návrhu, že žalobkyne
vyplatia žalovanej každá po 10.788 eur došlo k súhlasu žalovanej predať nehnuteľnosť a rozdeliť
výťažok. Po uvedenom došlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania. Namietali, že súd pochybil, keď
rozhodoval podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ale mal použiť § 146 ods. 2, príp. § 147 ods. 1 O.s.p..
Dôvodil, že žaloba bola podaná dôvodne, žalovaná zaujala počas konania vyslovene negatívny postoj

k navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti. Navrhli, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie a uložil žalovanej zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania podľa vyčíslenia,
resp. aby uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní úspech, má právo na náhradu všetkých trov

konania. Táto náhrada je obmedzená na náhradu tých trov, ktoré boli vynaložené na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne
uzatvára:

Žalobkyne podaním návrhu voči žalovanej iniciovali začatie súdneho konania a preto si museli byť
vedomé aj zodpovednosti za podanú žalobu, z čoho plynie aj zodpovednosť za prípadné trovy konania.
Predpokladom použitia § 150 O.s.p. je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa s tým, že ide
o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.

Je odôvodnený tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

Vo všeobecnosti možno povedať, že treba zvažovať vždy okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen na
strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane účastníka, ktorému inak
patriaci nárok nie je priznaný. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov. Je tiež potrebné prihliadnuť
na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj na postoj účastníkov v konaní.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa poukazuje na to, že zavinenie vo vzťahu k zastaveniu
konania je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. V danej právnej
veci bol nesúhlas, či už žalovanej alebo žalobkýň, s formou vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti,
resp. nesúhlas s výškou podielu. Až predajom nehnuteľností so súhlasom oboch strán a následnom
vyporiadaní podielov došlo k späťvzatiu žaloby. Neprichádza preto do úvahy aplikácia § 147 ods.

1 O.s.p., ako to navrhovali žalobkyne vo svojom odvolaní, pretože správanie žalovanej (rovnako
ako žalobkýň) nemal súd za preukázané ako zavinenie vo vzťahu k trovám a konsenzuálny predaj
nehnuteľností nebol vo vzťahu k trovám konania ani náhodou, ktorá by sa účastníkom konania
prihodila. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a citované právne ustanovenia by podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo spravodlivé, aby ktorákoľvek zo strán uhrádzala trovy konania druhej strane,

keďže žaloba síce bola podaná dôvodne, ale k jej späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovanej, ale sa
dohode účastníkov konania o predaji nehnuteľnosti. Za tejto situácie nemožno konštatovať jednoznačné
zavinenie toho - ktorého účastníka na zastavení prebiehajúceho konania. Ohľadom predmetu sporu sa
účastníci už spomínaným spôsobom dohodli až počas konania, čo súd prvého stupňa a pôvodné znenie
žalobného návrhu správne vyhodnotil pri rozhodovaní o trovách konania.

So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Odvolateľky - žalobkyne neboli v odvolacom konaní úspešnými účastníčkami, preto nemajú právo na
náhradu trov odvolacieho konania, žalovaná si náhradu týchto trov neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.