Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204925
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8509204925.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
811 09, IČO: 36 865 141, proti povinnej: L. R., nar. XX. X. XXXX, bytom A. W. č. XXX, XXX XX A. W.,
v konaní o vymoženie 3,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uznesenie Okresného
súdu v Starej Ľubovni zo dňa 7. 10. 2014 čk2Er/340/2009-38 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie okrem výroku o trovách exekúcie.

Zamieta návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutím uznesením súd 1. stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu, vyslovil, že
oprávnený a povinná nemajú právo na náhradu trov konania a stanovil, že o trovách exekúcie súd sa
rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch tohto rozhodnutia súd 1. stupňa dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka
obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve o úvere uzatvorenej dňa 20. 6.
2008, je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej a je v rozpore s citovanými ustanoveniami § 52 nasledujúcich
Občianskeho zákonníka ako aj Smernicou rady 93/13/EHS.

Takto dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná podľa § 53 ods. 5
OZ. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak by ak by exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky

tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť - nezáväznosť rozhodcovského
rozsudku. Poukázal ďalej na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku. Zdôraznil že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania ak zistí, že sú
dané dôvody na ukončenie núteného výkonu rozhodnutia. Súd je povinný v priebehu celej exekúcie ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na jej vedenie, jedným z nich je aj relevantný exekučný

titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade súd 1. stupňa svoje rozhodnutie
opera o neexistenciu relevantného exekučného titulu uplatnením spomínaných ustanovení zákonov
právneho poriadku SR. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., a
rozhodnúť o trovách exekúcie si vymienil prvostupňový súd samostatným rozhodnutím po právoplatnom
ukončení tejto veci.

Proti tomuto uzneseniu, okrem výroku o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol v napadnutej časte uznesenie súdu 1. stupňa zrušiť, vrátiť mu vec na ďalšiekonanie a taktiež podal návrh na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c) O.s.p., s tým aby súd
predložil vec Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
prejudiciálne otázky v znení, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ takéto rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujú vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom
na Smernicu 93/13/EHS, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Taktiež
by sa súd mal dotazovať na zodpovedanie otázok, či sa má ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy
Smernice rady 93/13/EHS vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci
spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov.

V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, či je možné písm. q) ods. 1 prílohy
Smernice rady 93/13/EHS vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky,
ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie
všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde
alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o
podané odvolanie žalobca tvrdí, že súd sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v

Smernici rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku v zmluve o úvere. Podľa oprávneného v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu
nekalá zmluvná podmienka v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ. Otázku či exekučný titul bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom a teda či predmetná exekúcia sa bude vykonávať v celom rozsahu
alebo nie, súd už raz posudzoval a už raz právoplatne rozhodol. V tejto súvislosti poukázal na § 44

ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na vydané poverenie súdnemu exekútorovi. Podľa jeho
názoru súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie
začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Súd nie je oprávnený vykonať
prieskum rozhodcovského konania podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, teda
podľa dôvodov uvedených v osobitnom predpise, ktorým v zmysle poznámky pod čiarou 17, je § 268

O.s.p., § 57 exekučného poriadku. Ak by súd túto argumentáciu o nemožnosti uplatniť dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 exekučného poriadku neakceptoval, oprávnený tvrdí, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom na základe
vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zostáva platným, právoplatným a
vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu o exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie

na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na
uvedené považuje oprávnený rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenie
exekúcie za nezákonné a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila aj povinná, ktorá požiadala o ukončenie súdneho konania v tejto
veci. Zdôrazňuje, že svoj dlh voči spoločnosti oprávneného si splnila a nemá vedomie o existencii inej
zmluvy s danou spoločnosťou.

Odvolací súd preskúmal uznesenie okrem výroku o trovách exekúcie v zmysle zásad vyjadrených v §

212 ods. 1) 2) O.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Vec prejednalo bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného opodstatnené nie je.

K návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) rozhodol o
otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora,

ktoránepodporujeprávnynázoroprávneného.Jevecoučlenskýchštátov,abysavyrovnalisotázkou,čiv
konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho
dvoraPannonC-243/08;,,Vnútroštátnemusúduprislúchaurčiť,čizmluvnápodmienka,akojetá,ktoráje
predmetomsporuvovecisamej,spĺňakritériápožadovanénato,abyjubolomožnékvalifikovaťvzmysle
článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten

C-237/02)

Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. zamietol.Pokiaľ sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami oprávneného, je potrebné vychádzať z ust. § 35
zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.

Účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú presne upravené. Teória však
rozoznáva účinky právoplatnosti tzv. formálne a tzv. materiálne.

Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
oprávnenými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,
sa nastolil kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova
konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

Formálna právoplatnosť je bezvýnimočná a teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi
opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia. Nie je bezvýnimočná, z vážnych
dôvodov existujú jej výnimky. Tieto výnimky sú stanovené v zákone a pokiaľ zákon nie je v rozpore s
ÚstavouSR,ústavnýmizákonmialebomedzinárodnýmizmluvami,súdnemámožnosťskúmaťvhodnosť

alebo nevhodnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Takto treba vykladať aj ust. § 45 ods. 1, 2
zákona o rozhodcovskom konaní.

Z obsahu spisu plynie, že vo vzťahu medzi účastníkmi konania bola dňa 20. 6. 2008 uzatvorená
zmluva o úvere a vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v čl. 17 bola uvedená rozhodcovská

doložka, podľa ktorej sa spory vzniknuté zo zmluvy budú riešiť v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s..

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde,
druhý účastník sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na

rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Ak teda dojednanie ukladajúce účastníkovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre

jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.

Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný

uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na
posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu riešil, je otázka

platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3 Cdo 146/2011 najvyšší
súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak užpri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci
6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01. 11. 2011. Dojednanie rozhodcovskej
doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský
súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu, zaručeným Ústavou SR“.

S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, okrem výroku o trovách exekúcie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. prvostupňový súd pretože ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
exekúcie z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd
1. stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.