Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/393/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203272
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614203272.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému ISO & spol, s.r.o., so sídlom
Lesnícka 10, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 368 521, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.240,14 Eur a
trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Krištofík Muchom, so sídlom Exekútorského úradu E. B. Lukáča 2, Martin, pod sp. zn. EX 7118/2014,

takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e v časti o vymoženie 1.230,14 eur.

Vo zvyšnej časti súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofík Muchovi trovy exekúcie

vo výške 44,39 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofík Muchom sa dňa 7. 4. 2014 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 7118/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.240,14 eur, priznanej Výkazom
nedoplatkov č. 1400213771 zo dňa 16. 2. 2014, vydaným DÔVERA zdravotnou poisťovňou, a. s. Súdny
exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 052737 zo dňa 17. 4. 2014, ktoré v

súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 1.240,14 eur a trovy exekúcie.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 8. 7. 2014, č. k. 5Er/393/2014-16, vyhovel námietkam
povinného proti predmetnej exekúcii v časti vymáhania sumy 1.230,14 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 7. 2014.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 50 ods. 5 Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu v
rozsahu vymáhanej pohľadávky 1.230,14 eur, v ktorej časti súd právoplatne vyhovel námietkam proti

exekúcii.Vo zvyšnej časti, t. j. o vymoženie 10,- eur sa exekúcia začala dôvodne. Z listinných dôkazov
predložených povinným však vyplýva, že predmetná suma 10,- eur bola uhradená bankovým prevodom
zo dňa 7. 5. 2014. Oprávnená vo svojom vyjadrení k námietkam zároveň uviedla, že na predmetné

exekučné konanie prijala finančné plnenie vo výške 10,- z exekútorského úradu. Z uvedeného vyplýva,
že povinný po dôvodnom začatí exekúcie svoj dlh v zostávajúcom rozsahu 10,- eur splnil. Nakoľko súdny
exekútor neupustil od exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodoval súd o jej zastavení
vo zvyšnej časti podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo
exekútora. Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového
konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po
vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13. 10. 2009). Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému,
ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom, pretože nie je čo vymáhať. Exekúcia je
nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť
je splnená, ani exekútor ani exekučný súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil. Skutočnosť, že
zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretože o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie, rozhoduje exekučný súd podľa
§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
exekúciu vo zvyšnej časti (o vymoženie 10,- eur) zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor v podaním doručenom súdu dňa 4. 9. 2014 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo

výške 168,10 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 29. 4. 2014. Trovy exekúcie sú
uplatnené vo výške platnej pre úhradu pohľadávky v lehote na dobrovoľné plnenie, nakoľko povinný
celkovú vymáhanú sumu doplatil dňa 12. 5. 2014.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný v časti dôvodne, nakoľko povinný uhradil sumu

10,- eur až po začatí exekučného konania, z tohto dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného v plnom rozsahu, a súd tak aplikoval § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na
náhradu priznaných trov exekúcie povinného.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.Súdnemu exekútorovi patrí odmena v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súdny
exekútor si uplatnil odmenu vo výške 124,25 eur vyčíslenú podľa § 5 z výšky vymáhanej pohľadávky.
V prípade, ak sa exekúcia končí rozhodnutím súdu o jej zastavení súd, postupuje sa však podľa § 14 a

nasl.vyhlášky,súdnemuexekútorovitedapatrípaušálnaodmenazajednotlivéúkonyexekučnejčinnosti,
najmenej však vo výške 33,19 eur, ktorú mu súd aj priznal, nakoľko súdny exekútor nešpecifikoval
žiadne úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Pre úplnosť súd dodáva, že aj pri výpočte
odmeny podľa § 5 vyhlášky by bolo potrebné dospieť k sume odmeny 33,19 eur, nakoľko táto sa vypočíta
len zo sumy 10,- eur vymáhanej v exekúcii. Pre zvyšnú časť pohľadávky 1.230,14 eur súd vyhovel

námietkam proti exekúcii, ktorá sa v tomto rozsahu začala v rozpore so zákonom, táto suma nebola
súdnym exekútorom vymožená, ale povinný ju zaplatil ešte pred začatím exekučného konania, a preto
z nej ani súdnemu exekútorovi nemôže patriť odmena podľa § 5 vyhlášky.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov za poštovné vo výške spolu 3,80 eur, a to
za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, predloženie
námietok povinného súdu a predloženie exekútorského spisu s odpoveďou na výzvu súdu. Súd pritom

vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vynaloženie nákladov na poštovné
vo zvyšnom rozsahu nemal súd z predloženého exekútorského spisu preukázané. Pokiaľ si súdny
exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov označených ako kancelársky materiál, telefónne poplatky,
vrátenie poverenia, vyúčtovanie a potvrdenie o skončení exekúcie, náhradu týchto mu súd nepriznal.
Vynaloženie týchto výdavkov nie je zo strany súdneho exekútora nijako preukázané, pričom v časti ide

o náhradu budúcich nákladov, ktorú súd nemôže priznať, nakoľko je pri svojom rozhodovaní viazaný
stavom v čase vydania rozhodnutia. Tiež nie je podľa názoru súdu spravodlivé, aby bol ten ktorý účastník
konania zaviazaný znášať náklady potrebné na administratívny chod exekútorského úradu.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku

zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 36,99 eur o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 7,40 eur.
Spolu tak súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 44,39 eur, z toho na odmenu súdneho
exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 3,80 eur a na DPH 7,40 eur. Tieto trovy
je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofík Muchovi povinný do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 169 ods. 1 druhej vety O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Keďže súd zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu, aby nebola
vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,
podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičnýčakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.