Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/81/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202135
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114202135.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse
13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému G. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom, Šindliar 100, 082 36 Šindliar za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 3, Košice 040 13, právne zastúpený JUDr. Ladislavom
Miklušom, advokátom, so sídlom Sofijská 13, Košice 040 13, v konaní o zaplatenie 648,77 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C
42/2014-104 zo dňa 24. 9. 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 648,77 eur s príslušenstvom. Náhradu trov konania účastníkom a ani
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že „na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobca svoj nárok
vo výške 319,70 eur uplatnil na základe zmluvy o pripojení, uzavretej dňa 8.11.2007, titulom neuhradenej
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby jeho právnym predchodcom spoločnosťou Telefónica O2
Slovakia, s.r.o. Zvyšok žalovanej sumy predstavuje zmluvná pokuta v výške 329,07 eur, ktorej uloženie
však žalobca vôbec nevysvetlil, neuviedol, aké za aké porušenie zmluvných povinností si nárok uplatnil,
na základe akej dohody, kedy nastala splatnosť tohto nároku a nevysvetlil ani jej výšku.

V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý vzniesol námietku
premlčania a poukázal na to, že zmluvnú pokutu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 8.11.2007 a jej dodatkom,
odstúpením od zmluvy zo dňa 13.6.2008, faktúrami č. 1000121763, 10002216752, 1000322361,
5100301824, zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2012 a 31.1.2014, oznámením o
postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2012 a zistil, že dňa 8.11.2007 bola uzavretá písomná zmluva
o pripojení medzi obchodnou spoločnosťou Telefonica O2 Slovakia a žalovaným. V žalobe je pritom
uvedený dátum uzavretia zmluvy dňa 22.11.2012, ktorý je evidentne nesprávny, keďže pripojené
faktúry, z ktorých sa nárok uplatňuje sú skoršieho dáta. Žalovaný neuhradil faktúry za poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie od 8.11.2007 do 7.2.2008. Konkrétne išlo o faktúry č. 1000121763

na sumu 6.601,- Sk so splatnosťou 2.1.2008, faktúra č. 1000216752 na sumu 4.536,50 Sk so splatnosťou
30.1.2008 a napokon faktúra č. 1000322361 na sumu 97,50 Sk so splatnosťou 29.2.2008. Z pripojenej
zmluvy o pripojení zo dňa 8.11.2007 ani jej dodatku uzavretého so žalovaným nevyplýva, že by
si účastníci dohodli zmluvnú pokutu. Napriek tomu spomínaná spoločnosť fakturovala žalovanému
zmluvnú pokutu vo výške 9.913,50 Sk faktúrou č. 5100301824 splatnou 20.7.2008 (č.l. 68). Dňa
22.11.2012 bola zmluvou o postúpení pohľadávok predmetná pohľadávka vo výške 648,77 Eur
postúpená na spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o. V priebehu konania potom došlo k ďalšiemu
postúpeniu tejto pohľadávky na aktuálneho žalobcu zmluvou zo dňa 31.1.2014.

Zmluva o pripojení medzi pôvodným právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je podľa
prvostupňového súdu nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, ako to vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa citovaného
ustanovenia každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na to, že zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ako špeciálny právny predpis
k Občianskemu zákonníku nerieši premlčanie, na jeho posúdenie aplikoval súd prvého stupňa Občiansky
zákonník a teda trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 101 (napr. uzneseniu Najvyššieho súdu SR 5MCdo
20/2009).

Zároveň prvostupňový súd zdôrazil, že s účinnosťou od 1.5.2014 v zmysle zákona č. 102/2014, ktorým
sa novelizoval aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na § 5b citovaného zákona
súd ex offo skúma, či uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčaný. Navyše v danom
prípade námietku premlčania vzniesol aj vedľajší účastník. Posledná faktúra, ktorá je predmetom tejto
žaloby bola splatná 20.7.2008, žalovaný sa dostal do omeškania s jej úhradou 21.7.2008 a trojročná
premlčacia lehota uplynula 21.7.2011. Žaloba bola teda podaná dávno po jej uplynutí (27.1.2014), a
preto ju súd z dôvodu premlčania zamietol. K uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu prvostupňový
súd dodal, že žalobca si nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť na preukázanie
platnej písomnej dohody o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca a vedľajší účastník. Podľa zásady úspechu v konaní
upravenej v § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcovi náhrada trov konania neprináleží. Trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka prvostupňový súd nepovažoval za účelne vynaložené, pričom v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia sa priznáva len nárok na náhradu účelne vynaložených trov. Z
predložených listinných dôkazov ako príloh k žalobe bolo totiž zrejmé, že celý nárok je premlčaný.
V čase vyjadrenia vedľajšieho účastníka už platila spomínaná novela zákona o ochrane spotrebiteľa,
preto vyjadrenie vedľajšieho účastníka ohľadom námietky premlčania prvostupňový súd považoval
za zbytočné, keďže ako už bolo uvedené v zmysle spomínanej novely súd ex offo skúma aj otázku
premlčania spotrebiteľských vzťahoch.“

V zákonom stanovenej lehote podal vedľajší účastník odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým mu
prvostupňový súd nepriznal náhradu trov konania. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade
išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Uviedol, že vykonal právne
a skutkové posúdenie prípadu pri prvom úkone, ktorý mu patril, z tohto dôvodu tento úkon nie je
nadbytočný a vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v
prospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolateľa sú s prihliadnutím na charakter sporového konania,
v ktorom trovy právneho zastúpenia vznikli, nanajvýš účelne vynaložené. Ďalej uvádza, že vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania dňa 16.5.2014, t.j. ešte pred nadobudnutím účinnosti právnej
úpravy, podľa ktorej na námietku premlčania prihliada aj súd. Z týchto dôvodov navrhoval, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. E. F.. V odvolaní takisto
žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,77 eur.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný ako spotrebiteľ by v konaní
dosiahol rovnaký úspech aj bez účasti vedľajšieho účastníka, keďže ako aj prvostupňový súd uviedol
v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle právnej úpravy účinnej od 1.5.2014 súdy ex offo
prihliadajú na premlčanie žalovaného nároku. Tvrdenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až 13.6.2014, je podľa názoru
žalobcu nesprávne a vychádza zo zjavne nesprávneho porozumenia zákona. Žalobca dodal, že súd
nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré boli vynaložené zbytočne.
Musí sa jednať o účelne vynaložené trovy konania. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. IV. ÚS 3259/11, sp. zn. III. ÚS 3303/11 a sp. zn. I. ÚS 988/12. Žalobca uviedol,
že vedľajší účastník vstupuje do viacerých konaní hromadne naraz, a to bez akejkoľvek nadväznosti
na osobu odporcu ako spotrebiteľa, bez znalosti predmetu konania. Vo vyjadrení k odvolaniu odkázal
tiež na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Sži 10/2014 a 6 M Cdo 5/2013,
na uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. 5Co 465/2013, Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 3Cob
259/2011, Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co 91/2012 a Krajského súdu Nitra, sp. zn. 8Co
207/2014. Na záver dal žalobca do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 10C 123/2013,
ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, a to z dôvodu ich neúčelnosti. Na
základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 59,45 €.

Keďže odvolanie smerovalo iba proti výroku rozsudku prvostupňového súdu o trovách konania medzi
vedľajším účastníkom na strane žalovanej a žalobcom, preskúmal ho odvolací súd v súlade s § 214 ods.
2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd žalobu zamietol.

V tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť, a tak ho nebolo možné v
rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3, § 167 ods. 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto rozhodnutie preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) Po takomto preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej je nedôvodným.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa Čl. VIII bodu 12 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z.z., zákona č. 318/2009 Z.z., zákona č. 575/2009
Z.z., zákona č. 508/2010 Z.z., zákona č. 301/2012 Z.z., zákona č. 132/2013 Z.z. a zákona č. 437/2013
Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

Za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie:

"§ 5b

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.".

Podľa Čl. XIV zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014
okrem čl. I, čl. II bodov 2 až 8, čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28,
31 a 36, čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý
nadobúda účinnosť 1. apríla 2015.

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne z dôvodu procesnej ekonómie sa zaoberal premlčaním nároku žalobcu. Rovnako správne
vyhodnotil účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Na margo odvolacej námietky vedľajšieho účastníka týkajúcej sa nadobudnutia účinnosti novely zákona
o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorej súd ex offo skúma nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho
premlčania, treba uviesť, že predmetná právna úprava nadobudla účinnosť 1.5.2014, preto posúdenie
účelnosti námietky premlčania podanej vedľajším účastníkom bolo zo strany konajúceho súdu vykonané
správne.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania,
keďže každý prípad prejednávaný súdmi je vždy okolnosťami individuálny a jedinečne špecifický,
preto si aj posúdenie účelnosti vynaložených trov vyžaduje individuálne posúdenie okolností.
Prvostupňový súd v tomto prípade správne prihliadal na účelnosť vynaložených trov konania spojených
s účinným uplatňovaním práva a poukazujúc na fakt povinnosti prihliadať na námietku premlčania
pri spotrebiteľských zmluvách mal náležite za to, že v danom prípade po novele zákona o ochrane
spotrebiteľa účinnej od 1.5.2014 námietka realizovaná vedľajším účastníkom bola zbytočnou.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie vedľajšieho účastníka za dôvodné, a preto
rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Vedľajší účastník podal odvolanie proti rozsudku, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol
a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel.
Vedľajší účastník v odvolacom konaní nebol úspešným. Úspešný žalobca žiadal priznať náhradu trov
konania za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Odvolací súd mu nepriznal
náhradu trov za tento uplatnený úkon právnej služby, nakoľko ten nebol urobený tak účelne, aby mu
zaňho patrila náhrada trov konania. Písomné vyjadrenie zo dňa 10.11.2014 je vyjadrením žalobcu k
odvolaniu vedľajšieho účastníka. Na vykonanie tohto úkonu nebol žalobca vyzvaný súdom, nakoľko súd
mu uvedené odvolanie doručoval iba na vedomie. K tomu odvolací súd poznamenáva, že uvedený záver
neznamená, že by účastník bol obmedzovaný v možnosti robiť v konaní návrhy a vyjadrovať sa podľa
svojej vlastnej vôle. Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. (upravujúce kritérium účelnosti pri náhrade trov
konania) ukladá súdu povinnosť skúmať to, či v prípade priznávania náhrady trov konania boli uplatnené
trovy vynaložené účelne na uplatňovanie alebo bránenia práva účastníka a pokiaľ kritérium účelnosti
nebolo dodržané, musí si trovy takéhoto úkonu hradiť účastník sám. Kritérium účelnosti musí súd skúmať
pri rozhodovaní o každej náhrade trov konania.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely
vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.