Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžso/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200881
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4013200881.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/4262/Rk zo dňa 14.06.2013,
konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/65/2013-35 zo dňa 04.

marca 2014 v časti výroku o trovách konania, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/65/2013-35 zo dňa 4.
marca 2014 v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/4262/Rk zo dňa
14.06.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume
501,57 € pozostávajúcu z odmeny za právne zastupovanie podľa vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) podľa § 11 ods. 4 prvej vety vo výške jednej šestiny
výpočtového základu určeného v roku realizácie úkonu za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2013 - príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 03.07.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/) a podanie
žaloby na súd zo dňa 10.07.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/) po 130,16 €, za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2014 - účasť na pojednávaní dňa 04.02.2014 vo výške 134 € a 3x režijný paušál - 2x
7,81 € (rok 2013) a 1x 8,04 € (rok 2014) a 20% DPH (83,59 €). Krajský súd uviedol výšku priznanej
náhrady za DPH vo výške 78,86 €, avšak vzhľadom k celkovej priznanej náhrade trov konania uvedenej
vo výroku rozhodnutia krajského súdu a k skutočnostiam vyplývajúcim zo súdneho spisu je zrejmé, že

ide o nesprávnosť v písaní a počítaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 11.04.2014 voči
výroku o náhrade trov konania v ktorom uviedol, že uvedenú výšku považuje za nedôvodnú. Poukazuje
na to, že konanie vo veci podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
peňažných príspevkoch“) je konaním vo veci sociálnych služieb (§ 2), a preto bolo potrebné postupovať

podľa druhej vety ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky a odmenu stanoviť vo výške jednej trinástiny
výpočtového základu. Tento postup zodpovedá aj ustálenému právnemu názoru a praxi slovenských
súdov a rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR (napr. 7Sžso/25/2008, 10Sžso/7/2012, 1Sžso/34/2010).
Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby zmenil výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu
trov konania vo výške 501,57 €.Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v časti o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)

postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je
možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade
trov konania a posúdenie otázky, či poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je vecou sociálnych
služieb v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky, teda či odmena za jeden úkon právnej

služby má byť určená vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch, kompenzácia sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho

dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia:

a) poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo

b) poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu (zákon o sociálnych službách).

c) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného
predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch, tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len

„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací
preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnych službách“), tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb,

financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, sociálna služba je odborná činnosť,
obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na

- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo
zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,- zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej
začlenenia do spoločnosti,

-zabezpečenienevyhnutnýchpodmienoknauspokojovaniezákladnýchživotnýchpotriebfyzickejosoby,

- riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,

- prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca upravil kompenzáciu (t.j. zmiernenie alebo
prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia) v zákone o peňažných príspevkoch
tým spôsobom, že sa uskutočňuje formou o. i. poskytovania peňažných príspevkov a poskytovania
sociálnych služieb. Vzhľadom k tomu, že tieto inštitúty sú z hľadiska predmetu rozdielne, sú upravené

v osobitných zákonoch. Z predmetu zákona o peňažných príspevkoch vyplýva, že upravuje najmä
právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkoch a iné. Pod poskytovaním peňažných príspevkov
ide o poskytnutie finančných prostriedkov (či už jednorázovo alebo opakovane), ktoré príjemca môže
účelne vynaložiť na lepšie zvládanie, resp. prekonanie sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z ťažkého
zdravotného postihnutia (napr. kúpou, opravou, úpravou pomôcky), čím sa tieto peňažné príspevky

nepriamo podieľajú pri prekonávaní a zmierňovaní dôsledkov ŤZP. Spomínané peňažné príspevky
sú taxatívne uvedené v § 19 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch. Naproti tomu, zo znenia
ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o sociálnych službách vyplýva, že pod poskytovaním sociálnych služieb
rozumieme určitú fyzickú činnosť (odbornú alebo obslužnú), ktorá sa priamo podieľa pri prekonávaní a
zmierňovaní sociálnych dôsledkov. Takými činnosťami sú napríklad prepravná služba, sprievodcovská

služba, tlmočnícka služba, domov na pol ceste, nocľaháreň a iné. Všetky sociálne služby sú podľa druhu
uvedené v § 12 ods. 1 zákona o sociálnych službách. V skratke tak možno konštatovať, že predmetom
jedného zákona je poskytovanie peňažných prostriedkov a predmetom druhého zákona je určitá činnosť.
Z uvedeného teda vyplýva, že peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP a sociálne služby sú úplne
odlišné inštitúty.

Z terminologického vymedzenia okruhu vecí uvedených v ustanovení § 11 ods. 4 druhej vete Vyhlášky
vyplýva, že zákonodarca presne uvádza, za ktoré veci patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo
výške 1/13 výpočtového základu. Ide o dávkové veci sociálneho poistenia, veci sociálnych služieb a
veci týkajúce sa preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch. V prípade, ak by zákonodarca v citovanom
ustanovení uviedol, že: „Vo veciach sociálnych patrí odmena...“, tak by sa dalo uvažovať o tom, či

veci týkajúce sa poskytovania peňažných príspevkov možno charakterizovať ako veci sociálne, a
teda by za ne patrila odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Najvyšší súd SR tak na základe
vyššie uvedeného nesúhlasí s názorom žalovaného, že predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia
žalovaného týkajúceho sa poskytovania peňažných príspevkov boli veci týkajúce sa sociálnych služieb.
Keďže veci týkajúce sa poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemožno stotožniť

ani s pojmom dávky sociálneho poistenia, ktoré sú upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, ani s vecou týkajúcou sa preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch, najvyšší súd rozhodol
tak, že v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu v časti o trovách konania ako
vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c

ods. 1a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešný žalobca si v
odvolacom konaní neuplatnil náhradu trov a žalovaný nárok na náhradu trov nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.