Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232493
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113232493.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, XXX XX T., o zaplatenie 429,70 Eur s prísl., o odpore občianskeho združenia Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,

právne zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, o odvolaní občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 7C/166/2014-52 zo dňa 03.07.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor podaný občianskym združením, Združením
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 30.12.2013, č.k. 13Ro/413/2013-17.

Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust.§ 172 ods.1 a 2, § 174 ods.3, § 93 ods.1, 2,
3, 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).

V danom prípade bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5. 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, má postavenie vedľajšieho

účastníka v tomto konaní a následne to, či vedľajší účastník môže účinne podať odpor voči platobnému
rozkazu.

Účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom konaní a pokiaľ ide o skrátené konanie,
ktorým je aj konanie o vydanie platobného rozkazu, tieto účinky môžu nastať až po podaní odporu.
Tento záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 207/2011
zo dňa 10.10.2012. Vzhľadom na tento záver v danom prípade nemožno považovať Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778, za vedľajšieho účastníka, a preto spomínané združenie nie je oprávnené k podaniu odporu voči
platobnému rozkazu. V prípade, ak by aj Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, bolo
vedľajším účastníkom konania, podaný odpor by odporoval úkonom a vôli účastníka konania, ktorý v
zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu nepodal. Tento záver vyplýva aj z uznesenia aj vyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013, kde sa uvádza, že podstatnou

podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného) účastníka na strane ktorého vedľajší
účastník chce vystupovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovanýniekým,účasťktoréhovkonanísineželá.To,ženiektochcevkonanípredsúdompodporovať(hlavného)
účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním
poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za

každých okolností súhlasiť. Navyše aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že ,,oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného (odporcu) v štádiu skráteného (rozkazného) konania,
nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu
vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto

do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom. " Pokiaľ žalovaný v tomto
štádiu konania (tzv. skrátené konanie) nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa vydáva
spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa doručuje
až spolu s platobným rozkazom, ako tomu bolo v prejednávanej veci), a teda žalovaný v tomto štádiu
konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesné urobiť ani subjekt, ktorý oznámi
súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel

vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore". Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude
proti platobnému rozkazu podaný odpor.

Už len pre úplnosť súd prvého stupňa dodal, že aj z gramatického výkladu ustanovenia § 172 ods. 1
O.s.p. a tiež § 174 ods. 2 O.s.p. možno vyvodiť, že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odporu
voči platobnému rozkazu, nakoľko toto právo má len odporca, čo je potrebné vykladať v kontexte so

zmyslom úpravy skráteného súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odpor voči platobnému
rozkazu súd vyhodnotil ako podaný neoprávnenou osobou, a preto ho uznesením odmietol s poukazom
na § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu včas podalo odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so

sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778. Poukázalo na znenie ust.§ 1 a 2
O.s.p. a zároveň tým, že z praxe v tzv. skrátených konaniach podaním odporov efektívne a účinne
pomohli tisíckam spotrebiteľov chrániť ich pred úžerou, neprijateľnými zmluvnými podmienkami a
nekalými obchodnými praktikami. Preto sa ukazuje, že nie je žiaden rozumný dôvod okrem ochrany
nepoctivých obchodníkov zabrániť im, aby aj naďalej poskytovali takúto efektívnu, účelnú a účinnú

ochranu neinformovaným a rezignovaným slovenským spotrebiteľom, ktorí sú v Slovenskej republike
státisíceazktorýchlennepatrnáčasťpodáodporprotiplatobnémurozkazu,ktorýsúdvydánezákonným
spôsobom v rozpore s ust.§ 172 ods.9 O.s.p. Považujú za tragikomické, keď súd odvolávajúc sa na
znenie zákona podporuje nezákonnosť aj nespravodlivosť, ktorá sa na území Slovenskej republiky
na všetkých okresných súdoch deje masovým vydávaním platobných rozkazov v rozpore s ust.§ 172

ods.9 O.s.p. Pritom podľa ich názoru nič nebráni tomu, aby príslušné ustanovenia vnútroštátnych
zákonov boli vykladané tak, aby boli naplnené ciele vyplývajúce pre Slovenskú republiku z primárneho
aj sekundárneho práva EÚ. V súčasnej právnej praxi existujúcej na súdoch Slovenskej republiky má
práve v skrátených konaniach nepopierateľný zmysel účasť vedľajšieho účastníka akým je združenie
na ochranu spotrebiteľa, ktoré na podporu neinformovaného a rezignovaného spotrebiteľa podá ako

vedľajší účastník na strane odpor proti platobnému rozkazu, ktorý súd nemal vôbec vydať. Zároveň
poukázal na znenie ust.§ 93 ods.2 , 3, 4 O.s.p. Z ust.§ 172 ods.1 a § 174 ods.2 O.s.p. vôbec nevyplýva
výslovne, že odpor môže podať len odporca, ale odporca. Podľa názoru združenia slovo odporca
vyjadruje, že odpor nemôže podať navrhovateľ, ale nie to, že ho nemôže podať vedľajší účastník
vystupujúci na strane odporcu. Zásah do dispozičného práva odporu je tu rovnaký, ako zásah do jeho

dispozičného práva, ak by bol odporcom v konaní, v ktorom by súd vydal rozsudok. Nevidia preto rozdiel
medzi rozsudkom a odporom a nevidia ani dôvod na hľadanie obmedzení vedľajšieho účastníka pri
snahe vedľajšieho účastníka chrániť spotrebiteľa vo verejnom záujme, s cieľom zvýšenia kvality života.
Pri poukázaní na rozdiel spočívajúci v suspenzívnych a devolutívnych účinkov odvolania a okamžitého
nezvratného účinku zrušenia platobného rozkazu, poukázali na znenie ust.§ 93 ods.4 O.s.p. Súd by

odpor vedľajšieho účastníka najprv posúdil, a až keď by zistil, že spotrebiteľ s ním nesúhlasí a že je
v rozopre so záujmami spotrebiteľa, odmietol by ho. Podľa názoru odvolateľa, ak vedľajší účastník
vstúpil do konania pred vydaním platobného rozkazu, je mu potrebné doručiť platobný rozkaz a od
doručenia platobného rozkazu mu plynie lehota na podanie odporu. Občiansky súdny poriadok nepoznádva začiatky konania, jeden začiatok podaním návrhu a druhý začiatok podaním odporu. V skrátenom
konaní neide o dve konania, kde od podania návrhu po podaní odporu by bolo konanie jedno a po
podaní odporu konanie druhé a po zrušení platobného rozkazu, napr. v dôsledku jeho nedoručenia ešte

snáď tretie s rozdielnymi dôsledkami kedy a či nastávajú a kedy a či nenastávajú účinky vedľajšieho
účastníctva. Konanie, v ktorom súd vydá platobný rozkaz je konaním sporovým, lebo je upravené v
tretej časti O.s.p. a nie je ani osobitným konaním akými sú konania upravené v piatej hlave tretej časti
O.s.p. Vydanie platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci nemôže byť len vecou navrhovateľa a odporcu,
ktorým je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na Občiansky súdny poriadok, Komentár I.

diel, autorov Števček/Ficová a kol., 2.vydanie 2012, Vydavateľstva C-M-BECK, v ktorom sa na strane
607 pod bodom 1 v 5 odseku konštatuje: „Z povahy veci vyplýva, že platobný rozkaz možno vydať
iba vo veciach, ktoré sa rozhodujú v sporovom konaní“. V takomto sporovom konaní však osamotený
spotrebiteľ nemá žiadne šance proti profesionálnym žalobcom, zastúpenými špecializovanými silnými
advokátskymi kanceláriami, ktoré podávajú státisíce návrhov na vydanie platobných rozkazov strojovým
spôsobom, nakoľko súd spotrebiteľovi ex offo ochranu súdnou kontrolnou neprijateľných zmluvných

podmienok neposkytne a naviac subjektu, ktorý takúto pomoc spotrebiteľovi poskytnúť vie a chce, v tom
paradoxne súd zabráni. Odporca sa nestáva účastníkom konania až doručením odporu, ale podaním
návrhu na súd. Naviac je diskutabilné, či vo veciach, kde § 172 ods.9 O.s.p. zakazuje skrátené konanie
sa takéto konanie skutočne stáva skráteným len preto, že to navrhol navrhovateľ, alebo len preto, že súd
vydal nezákonný platobný rozkaz. Z judikatúry poukázal odvolateľ osobitne na uznesenie Krajského

súduPrešovsp.zn.6Co/164/2013z28.10.2013,zktoréhocitoval. Zároveňodvolateľpoukázalnačlánok
169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38 Charty základných práv EÚ a článok 47 Charty základných
práv EÚ. Zároveň poukázal na najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel., 2. Vydanie 2012,
Števček/Ficová a kolektív, str. 327 - 331, judikatúru Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych veciach Oceáno
GrupoEditorial,SalvatEditorial,C-240/98ažC-244/98,MostazaClaroC168/05aGodardC-429/05,kde

Súdny dvor EÚ v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom stanovil pre súdy povinnosť
ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na
plnenie z takýchto nekalých podmienok. Do pozornosti dali rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Cofidis
C-473/00 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Banco Espaňol C-618/10 zo dňa 14.06.2012. Na
podporu svojej argumentácie predložil i uznesenie Krajského súdu Košice sp.zn. 3Co/222/2013 zo dňa

31.07.2013 a poukázal i na mimoriadne dôležité uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo 27/2012
zo dňa 27.08.2012. Zároveň poukázal na uznesenia Krajského súdu Prešov vo veci 1Co/219/2013 a
ďalšie.

Odvolateľ považuje za absurdné, aby nezákonným postupom súdu, ktorý vydá platobný rozkaz vo veci,
v ktorej ho vydať nesmie súd odôvodňoval vylúčenie vedľajšieho účastníka z konania a zabránil mu

takýmto nezákonným postupom ochrániť spotrebiteľa pred úžerou, nemorálnosťou a nečestnosťou a
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. Preto trvá na podanom
odpore a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný
rozkaz.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 nie je
dôvodné.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.10.2013, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu

dňa 7.11.2013, domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 429,70 Eur s prísl., ako
aj nahradiť trovy konania.

Písomným podaním zo dňa 4.12.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 9.12.2013, svoj vstup do tohto
konania oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajší účastník na strane odporkyne a rovnakým podaním

podalo aj odpor proti platobnému rozkazu.Následne súd návrhu vyhovel a dňa 30.12.2013 vydal platobný rozkaz, č.k. 13Ro/413/2013-17, ktorý
bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 13.1.2014 a odporkyni dňa 25.5.2014.

Návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s prílohami a vydaným platobným rozkazom bol právnemu

zástupcovi Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS doručený dňa 14.1.2014.

Odporkyňa proti platobnému rozkazu odpor nepodala. Podaním zo dňa 29.01.2014, ktoré bolo urobené
elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS prostredníctvom právneho zástupcu proti platobnému rozkazu odpor.

Podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa

platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa ust. § 174 ods. 3 O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a/ oneskorene, b/ bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c/

neoprávnenou osobou.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že v danom prípade bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5. 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778, má postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní a následne to. či vedľajší účastník
môže účinne podať odpor voči platobnému rozkazu.

Súd prvého stupňa správne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého v tzv.
skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tretieho subjektu na strane
žalovaného, vyslovil Najvyšší súd už v uznesení z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011 a následne
aj v uzneseniach z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013 a z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012
(dostupné na www.najpravo . sk - judikatúra).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 11/2014 zo
dňa 22.10.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 11Ro/132/2012, keď Najvyšší
súd rozhodoval o uznesení Okresného súdu Humenné č.k. 11Ro/132/2012 - 117 zo dňa 14.05.2013 a
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/163/2013 zo dňa 17.09.2013. Z dôvodov uznesenia,
ktorým dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.09.2013 sp.zn. 5Co/163/2013

uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 14.05.2013 č.k. 11Ro/132/2012-117, pričom uznesenie
Najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2014 vyplýva, že pripustenie vzniku vedľajšieho
účastníctvanastranežalovanéhoužvskrátenomkonaníbyvyvolaloviaceréprávneotázky,napr.otázku,
či sa aj vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk bez možnosti náhradného
doručenia, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak oznámil vstup do konania až po jeho vydaní

(vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 154 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia či vydania rozhodnutia), či má právo podať odpor, ak ustanovenie
§ 174 ods. 2 výslovne priznáva právo podať odpor len odporcovi, odkedy mu plynie lehota na podanie
odporu, či ním podaný odpor má rovnaké účinky ako odpor podaný odporcom, t. j. zrušenie platobného
rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O. s. p. Podľa názoru dovolacieho súdu kladná odpoveď na tieto

otázky by znamenala tvorbu nových procesných pravidiel súdom, ktorá by presiahla rámec prípustného
sudcovskéhodotváraniapráva,najmäakO.s.p.jeprávnympredpisomverejnoprávnejpovahy.Došloby
tým k neprípustnému narušenia princípu deľby moci ako jednej zo základných charakteristík právneho
štátu.

Realizáciou ochrany spotrebiteľa, zaručenej právom EU, je v skrátenom konaní ustanovenie § 172

ods. 9 O. s. p., podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskejzmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky. Prípadné nerešpektovanie tohto zákazu súdom nemožno riešiť neprípustným (princípu
deľbymociodporujúcim)vytváranímnovýchprocesnýchpravidielmeniacichzmyselinštitútuvedľajšieho

účastníctva. Je vecou zákonodarcu, aby zvážil rozšírenie ochrany spotrebiteľa v skrátenom konaní napr.
zavedením inštitútu prieskumu platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci obdobne ako túto možnosť
upravuje už spomínané Nariadenie o európskom platobnom rozkaze.

Aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou osobou na podanie

odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t. j. právo urobiť
uplatnený nárok sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. výslovne len odporca (žalovaný). Ide
o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho
súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni
platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej
zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel
od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odporu okamžité a
nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O. s. p.). V prípade
podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska
žalovaného stalo bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť (žiadne

takéto pravidlo O. s. p. neobsahuje). V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej praxe,
týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním
a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie
odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.

Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa

ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.