Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 0Er/450/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4200895863
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4200895863.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Mesto Partizánske, Nám. SNP 212/4,
Partizánske, IČO: 00 310 905 proti povinnému: TEXUS, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Letná 22, Komárno,
IČO: 31 446 981 o vymoženie 89,99 Eur (2.711,- Sk) a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora Mgr. Zuzany Kubešovej, Exekútorský úrad so
sídlom Topoľčany, Streďanská 4055, pod sp. zn. 0Er/450/2000 (EX 120/1999) v y h l a s u j e za n

e p r í p u s t n é a z a s t a v u j e.

Súd súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 23.03.2000 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*008754 pre súdneho
exekútora Mgr. Zuzanu Kubešovú (EX 120/1999). Exekučné konanie sa začalo dňa 17.03.2000.

Dňa 02.09.2014 bol na tunajší súd doručený návrh (podnet) súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
podľa §57 ods.1 písm. h) EP z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko povinný nemá ani na

úhradu trov exekúcie a uznesením Krajského súdu Bratislava 8K 79/02 zo dňa 17.06.2003, bol návrh
na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku a spoločnosť bola vymazaná z obchodného
registra dňom 27.04.2004. Súdny exekútor si súčasne vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 31,87 Eur a
žiadal, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený.

Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa §-u 37 ods.1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti účastníka (spôsobilosti samostatne, osobne či
prostredníctvom zástupcu, vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti) podľa ustanovenia
§ 20 Občianskeho súdneho poriadku je občiansko-procesná subjektivita upravená v § 19 Občianskeho
súdneho poriadku.Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa §-u 107 ods.4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa §-u 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 79/02
zo dňa 17.06.2003 bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného (dlžníka) zamietnutý pre
nedostatok majetku povinného a následne bola obchodná spoločnosť TEXUS, s.r.o. v likvidácii, so

sídlom Letná 22, Komárno dňom 27.04.2004 vymazaná z obchodného registra.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa §-u 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov
exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa

princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy
exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená

až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.

S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa
17.03.2000, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu
vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie
nebude rozhodovať podľa §-u 203 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002 tak, ako

to žiadal súdny exekútor.

Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade
zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, akzastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti
v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V dôsledku zániku povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu

zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu
okolnosť, a to že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu
exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená
povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za

arbitrárny, či zjavne neodôvodnený.

Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za
príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej
predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú
súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných
ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie

preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny
exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia
podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale
súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie

oprávneného, resp. trov exekúcie.

Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van
der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.