Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222854
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114222854.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX,
zastúpenej Mgr. Marošom Nešťákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, adresa pre
doručovanie: AKMN, s.r.o., AK M., pobočka Košice, Park mládeže 1, 040 01 Košice, proti odporcovi T. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s prísl., o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 08.09.2014 č.k. 17C 296/2014 - 30 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že nariaďuje odporcovi dočasne nevstupovať do rodinného domu bez súp. č.,
nachádzajúceho sa na pozemku KN 3331/35, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. A., do právoplatného
skončenia konania o vylúčenie odporcu z užívania domu.

Ukladá navrhovateľka, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia, podala na príslušnom súde
žalobu o vylúčenie odporcu z užívania tejto nehnuteľnosti.

V prevyšujúcej časti uznesenie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh zo dňa 15.08.2014 na nariadenie
predbežného opatrenia a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch odvolania poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zakázal odporcovi vstupovať
na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. a zapísané na LV č. XXXX do právoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov k maloletým deťom
na čas po rozvode a zároveň sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia ohľadom zverenia

mal. A. a mal. V. do svojej osobnej starostlivosti. V tejto časti bol návrh vylúčený na samostatné
konanie. Podaný návrh navrhovateľka odôvodňovala tým, že z manželstva pochádzajú tri deti - dve
maloleté a jeden plnoletý syn s tým, že v posledných piatich rokoch prestalo manželstvo plniť svoju
základnú funkciu, správanie odporcu nadobudlo rozmery psychického nátlaku, týrania a manipulácie so
životom navrhovateľky, ktoré spočívalo v úplnej kontrole a zásahoch do jej osobnej slobody a slobody
rozhodovania.Navrhovateľkasimuselavyžadovaťsúhlasodporcusnávštevamisvojichpríbuzných,von

mohla chodiť v určenom čase, s povolením odporcu. V prípade nedodržania hrozilo zo strany odporcu
fyzické násilie, vyhrážky, následné obmedzovania v domácnosti. Akákoľvek diskusia na tému odlúčenia
manželov sa vo väčšine prípadov skončila trestami zo strany odporcu, obmedzovaním osobnej slobody
navrhovateľky, vyhrážaním sa, že „skončí na ulici“, že jej „zoberie deti“, že od neho nevysúdi ani korunu.
Intenzita týchto prevažne verbálnych útokov narástla v júli na spoločnej dovolenke v W. ju odporca za
prítomnosti ostatných hostí ubytovacieho zariadenia udrel do tvárovej časti hlavy a spôsobil jej zranenie,

ktoré má následky v podobe ďalšieho liečenia. Bezprostredne po tomto útoku bola navrhovateľka
údajne ošetrená v zdravotníckom zariadení v W.. Po návrate z dovolenky absolvovala z dôvodu
pretrvávajúcich problémov so sluchom návštevu špecializovaných lekárov. Navrhovateľka v dôsledku
popísaného útoku trpí závratmi, slabo počuje na jedno ucho, má mierne problémy s koordináciou. Tlakodporcu napriek všetkému nepoľavil, jeho nepochopiteľné správanie a ponižovanie zostalo zachované,
avšak bez fyzických útokov. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že predpokladom na nariadenie
žiadaného predbežného opatrenia je to, že konkrétna označená povinná osoba je dôvodne podozrivá

z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Osvedčenie
takéhoto podozrenia obvykle vyplýva z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku,
prípadne spisov orgánu povereného starostlivosť o rodinu a detí alebo z vedomostí spolubývajúcich
alebo susedov, tvrdení rodiča, manželky, družky a podobne. V danom prípade podľa súdu prvého
stupňa navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia jednak neosvedčila tým, že

ho nedoplnila, nepredložila preklad listiny, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia vystavená zdravotníckym
zariadením v W. a taktiež nešpecifikovala nehnuteľnosť - stavbu určenú na bývanie, vrátane jej
lokalizácienaniektoromzpozemkovzapísanýchnalistevlastníctva.Navrhovateľkasícevnávrhutvrdila,
že na niektorom z označených pozemkov sa nachádza rodinný dom, ale v danom prípade sa jedná podľa
všetkého o neskolaudovanú stavbu, ktorá nie je na liste vlastníctva zapísaná a ani inde špecifikovaná. Či
ide o stavbu na bývanie, nie je preukázané, ani to, kde presne sa rodinný dom nachádza, preto ak by aj

predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia boli osvedčené, išlo by o rozhodnutie nevykonateľné.
Okrem toho navrhovateľka napriek výzve neozrejmila, z akých dôvodov uvádza, že návrhom vo veci
samej sa mieni domáhať rozvodu manželstva. V konaní o rozvod manželstva, na čo ju súd upozornil,
sa riešia rozpory v spolužití manželov a jeho predmetom nie sú užívacie práva k veciach. Zo zmyslu
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa účastník domáha dočasného vylúčenia, resp.

obmedzeniavýkonuužívacíchprávinejosobykveci,vyplývatotižinýpredmetkonaniavovecisamejako
je rozvod manželstva. Návrhom neboli splnené predpoklady, za ktorých môže súd predbežné opatrenie
nariadiť, preto ho zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že

na základe telefonickej výzve súdu sa konalo pojednávanie, kde zákonná sudkyňa JUDr. N. A. podrobne
vypočula navrhovateľku ku všetkým okolnostiam uvádzaných v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Navrhovateľka už v čase pojednávania považovala za neobvyklý prístup sudkyne, ktorá
požadovala od nej zabezpečenie účasti odporcu pri evidentne preukázanom domácom násilí a tvrdila,
že bez jeho účasti vo veci nemôže rozhodnúť. Ďalším z veľmi zvláštnych tvrdení sudkyne bolo, že podľa

Občianskehosúdnehoporiadkunemožnobezsúčasnéhopodaniatrestnéhooznámeniavyhovieťnávrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, čo nevedela zdôvodniť. Navrhovateľka podrobne vysvetlila súdu
všetky dôvody, ktoré ju viedli k voľbe civilnej forme ochrany, napriek tomu súd podmienil nariadenie
predbežného opatrenia podaním trestného oznámenia na odporcu. Navrhovateľka pritom oznámila
súdu, že trvá na dôvodoch, ktoré ju viedli k podaniu tohto návrhu a oznámila súdu, že trestné oznámenie

zatiaľ nepodáva z obavy o svoj život a žiada, aby súd rozhodol na základe predložených a vykonaných
dôkazov. Až 27.08.2014 bola navrhovateľke doručená výzva súdu na doplnenie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, pričom navrhovateľka osobným podaním z 05.09.2014 výzve súdu riadne
vyhovela a návrh doplnila. Následne jej bolo doručené uznesenie o zamietnutí návrhu súdom prvého
stupňa, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka v určenej lehote svoj návrh neopravila

a nedoplnila. Právny zástupca navrhovateľky vzhľadom na zjavnú zmätočnosť rozhodnutia o zamietnutí
návrhu kontaktoval v deň doručenia uznesenia konajúci súd, kde mu bolo oznámené, že sa stala
chybička, keď bolo rozhodnutie expedované a pani sudkyňa si nevšimla podanie navrhovateľky, ktorým
bol návrh doplnený. Následne cestou zapisovateľky súdu bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky
telefonicky oznámené, že môže zvoliť procesné prostriedky nápravy, ak uzná za vhodné, avšak pani

sudkyňa odkazuje, že aj tak by návrhu nevyhovela. Z obsahu odvolania a z procesného postupu súdu
vyplýva, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd procesne pochybil,
keďže nezobral do úvahy doplnené podanie a expedovalo sa rozhodnutie bez uplynutia stanovenej
lehoty na doplnenie návrhu vo veci samej. Postupom súdu došlo k odňatiu možnosti navrhovateľka
konať pred súdom. Paradoxné je, že súd sám vyzval navrhovateľku na doplnenie návrhu, avšak sám vo

veci rozhodol a rozhodnutie expedoval bez toho, aby uplynula lehota na doplnenie podania, ktorú sám
určil a predmetné doplnenie návrhu pri svojom rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy. Týmto procesným
postupom súdu došlo k závažnej vade v konaní, pričom zároveň poukazuje navrhovateľka na neúmernú
celkovú dĺžku tohto konania. Súd mal možnosť bezodkladne vyzvať navrhovateľku na doplnenie návrhu
už na pojednávaní, čo sa nestalo. V popisovanom prípade, ktoré má skutkovo bez pochyby charakter

domáceho násilia, je rýchla a efektívna ochrana podľa pôvodného návrhu jednou z mála možností
pre zabránenie ďalšieho násilia, ktoré bolo preukázané listinnými dôkazmi. Pri predbežnom opatrenípostačuje ako jeden z predpokladov pre jeho nariadenie len samotné osvedčenie skutočností, ktoré
odôvodňujú dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Ani po uplynutí lehoty 30 dní nedošlo k meritórnemu
rozhodnutiu a navyše účastník je donútený podávať odvolanie z dôvodu procesnej chyby sudcu.

Navrhovateľka tiež nesúhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadom toho, že v konaní o rozvod
manželstva sa riešia rozpory v spolunažívaní manželov a jeho predmetom nie sú užívacie práva k
veciam. Toto odôvodnenie je nepochopením inštitútu predbežného opatrenia - zákazu vstupu do bytu,
ktorý má slúžiť na efektívnu ochranu pred domácim násilím. V danom prípade nemožno tento inštitút
zaradiť bez ďalšieho medzi riešenie užívacích práv k nehnuteľnostiam, ako sa to domnieva súd. Jeho

cieľom je deklarovaná ochrana pred domácim násilím a to dočasného charakteru. Má za to, že samotný
vzťah návrhu, ktorého podstata je ochrana pred domácim násilím a veci samej de jure neexistuje a ak
má súd za to, že zo zmyslu návrhu vyplýva iný predmet konania, má povinnosť sám uložiť navrhovateľke
takýto návrh podať. Napriek tomu navrhovateľka uvádza, že vzhľadom na násilnícke a agresívne
správanie odporcu je konanie o rozvod manželstva, ktoré definitívnym spôsobom ruší právny vzťah
medzi manželmi a nastoľuje slobodu navrhovateľky, relevantným vetným prepojením medzi návrhom,

ktorý má zastaviť násilné správanie odporcu. Za súčasného stavu existencie formálneho zväzku je
predsa len postavenie odporcu iné, kedy z titulu postavenia manžela svojim spôsobom ovláda situáciu,
disponuje čiastočne s vôľou navrhovateľky, v manželstve sú dané spoločné práva jeho účastníkov, kým
po rozvode nastáva podstatne odlišný právny režim tak v majetkových, ako aj vzájomných vzťahov
účastníkov. Ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o vzájomnom vzťahu navrhovateľkou žiadaných

predbežných opatrení s vecou samou, môže časovo obmedziť trvanie predbežných opatrení podľa
§ 76 ods. 3 posledná veta O.s.p. V popisovanom prípade môže súdne rozhodnutie vo veci rozvodu
manželstva nepochybne prispieť k definitívnej a právom regulovanej úprave vzťahov medzi účastníkmi
konania a k maloletým deťom, ktoré sú rovnako ohrozené násilím tak, ako navrhovateľka a nie sú
schopné samostatne sa brániť. Tvrdenie súdu prvého stupňa je v absolútnom rozpore s účelom

predbežného opatrenia, ako aj s názorom Ministerstva spravodlivosti SR a Generálneho prokurátora
SR, ktorí proklamujú boj proti latentným formám domáceho násilia, ktorému má práve inštitút dočasného
zákazu vstupu slúžiť. Preto navrhovateľka trvá na podanom odvolaní z dôvodu procesnej chyby súdu,
odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, procesnú vadu konania a nezákonnosť rozhodnutia a
o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zmätočnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia

a nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je sčasti opodstatnené.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nevstupovaldočasnedodomualebobytu,vktorombývaosobavovzťahukuktorejjedôvodnepodozrivý
z násilia.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komupredbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,
však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej
strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia, aj za cenu, že skutočný stav veci ešte nie je náležite zistený a teda že
subjektívne právo, ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a
jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa §
76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať
ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti
osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú

pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému
človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení

násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie
ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania
slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5MCdo 10/2012).

Je potrebné konštatovať, že navrhovateľka v konaní predložila súdu viaceré listinné dôkazy, ktoré pre
toto štádium konania osvedčujú, že zo strany odporcu došlo k fyzickému útoku na jej osobu počas ich
pobytu v zahraničí, čo dokumentuje predložený platobný doklad o ošetrení navrhovateľky v W. zo dňa
23.07.2014 (č.l. 12). Po návrate na územie Slovenska navrhovateľka absolvovala viacero lekárskych
vyšetrení, v rámci ktorých uvádzala, že bola manželom atakovaná - udretá po hlave v oblasti tváre vľavo

aj v oblasti ucha. V tejto súvislosti vykonala neurologické vyšetrenie 30.07.2014, ošetrenie v ambulancii
odborného lekára ORL dňa 04.08.2014, ktorý ju odoslal na audiometrické vyšetrenie, keď toto vyšetrenie
bolo realizované 05.08.2014 s výsledkom zistenia kombinovanej poruchy sluchu ľahkého stupňa pre
udávanú anamnézu - úraz tváre vľavo aj v oblasti ucha a bola jej nariadená liečba. Navrhovateľka v
priebehu konania bola zároveň súdom prvého stupňa vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní

dňa 15.08.2014, kde podrobným spôsobom popísala priebeh tohto konfliktu a zároveň sa vyjadruje aj k
predchádzajúcim okolnostiam spolužitia s odporcom v manželstve, kde poukazovala na to, že problémy
v manželstve sú dlhodobé, spočívajú v arogantnom, vulgárnom a agresívnom správaní sa odporcu.
Navrhovateľka opakovane vyjadrovala svoje obavy o život a zdravie, tak svojej osoby ako aj detí.Podľa zistení odvolacieho súdu navrhovateľka dňa 05.09.2014 podala na OS Prešov návrh na rozvod
manželstva s odporcom a úpravu ich práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (sp. zn.
30P 252/2014) a v tomto návrhu taktiež popisuje okolnosti spolužitia účastníkov ako aj daného

konfliktu. Je tiež zrejmé, že na základe návrhu navrhovateľky bolo OS Prešov uznesením č.k. 27P
224/2014-23 nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd mal. V. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky. Pri pohovore s kolíznym
opatrovníkom v spomínanom konaní navrhovateľka uvádzala, že dôvodom návrhu bola neúnosná
situácia, hlavne psychické a fyzické násilie zo strany odporcu.

Odvolací súd preto konštatuje, že predložené listinné dôkazy v spojení s výsluchom navrhovateľky
dostatočne osvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., a preto
postupom podľa § 220 O.s.p. bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odporcovi sa uložilo
nevstupovaťdočasnedospoločnéhorodinnéhodomubezsúpisnéhočísla,ktorýsanachádzanaparcele
KN 3331/35, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. A., a to do právoplatného skončenia konania o vylúčenie
odporcu z užívania takejto nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala uloženia

zákazu odporcovi vstupovať aj na okolité pozemky, ktoré sú taktiež v bezpodielovom spoluvlastníctve
účastníkov, čo preukazuje výpis z LV č. XXXX kat. úz. A.. Už citované ustanovenie § 76 ods. 1 písm.
g/ O.s.p. však umožňuje, aby sa odporcovi uložil zákaz nevstupovať len do domu alebo bytu, v ktorom
býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia a takéto zákonné ustanovenie sa netýka
navrhovateľkou označených pozemkov, preto v prevyšujúcej časti bolo uznesenie prvostupňového súdu

ako vecne správne potvrdené (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd zároveň v súlade s § 76 ods. 3 O.s.p. uložil navrhovateľke v lehote 30 dní od
doručenia tohto uznesenia podať na príslušnom súde žalobu o vylúčenie odporcu z užívania predmetnej
nehnuteľnosti. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že by toto predbežné opatrenie
malo byť viazané na ukončenie konania o rozvod manželstva účastníkov s prísl. V konaní o rozvod

manželstva účastníkov sú riešené rozpory v spolužití manželov a ako konštatoval aj súd prvého stupňa,
jeho predmetom nie sú užívacie práva k veciam, či už hnuteľným alebo nehnuteľným. Ustanovenie §
76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. bezprostredne nadväzuje na § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu
k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie

neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k
domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne
vylúčiť. V nadväznosti na nariadené predbežné opatrenie tak bude úlohou navrhovateľky podať žalobu
o veci samej v zmysle predpokladov ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V konečnom rozhodnutí o veci bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania o nariadenie predbežného

opatrenia (§ 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.