Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/533/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613212730
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613212730.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská
37, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: H. W., bytom J. T. XXXX, O. X , o zaplatenie 13,28 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. 03.
2014 č. k. 6Ro/1380/2013-8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 27. 03. 2014 č.k. 6Ro/1380/2013-8 zastavil konanie, aplikujúc § 10
ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, lebo navrhovateľ v súdom určenej 10-dňovej lehote
nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura, hoci bol o následkoch

nesplnenia povinnosti vopred poučený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, aplikujúc ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a
vráteniaveciprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.Dôvodilodňatímjehomožnostikonaťpredsúdom
v dôsledku postupu súdu, lebo v čase výzvy za na zaplatenie súdneho poplatku už nebolo možno s
poukazom na § 13 Zákona o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb.) ho vyrubiť pre uplynutie zákonnej
trojročnej lehoty. Súdny poplatok sa stal splatným 24. 07. 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31.

12. 2009. Trval na tom, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou na súd prvého stupňa dňa
24.07.2006sadomáhalvočiodporcovizaplateniaistinyspríslušenstvom.Podanieurobilelektronickými
prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd Topoľčany odmietol prijať
takéto podanie a podanie s DVD nosičmi mu vrátil. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp.zn. II. ÚS 147/08-87 z 24. 06. 2008 konštatoval, že bolo porušené
právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prikázal, aby súd
prvého stupňa (OS Topoľčany) vo veci podania z 24. 07. 2006 opätovne konal. Navrhovateľ opätovne
doručil podania súdu prvého stupňa majúc za to, že účinky podania zostanú zachované ku dňu jeho
podania na súde (24.07.2006). Súd ho však vyzvalna zaplatenie súdneho poplatku až v roku 2013. Trvá
na tom, že podania doručené v roku 2013 nie sú novými podaniami, ale iba rovnopisy k odmietnutým
podaniam z roku 2006.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal v dôsledku odvolania navrhovateľa
napadnuté uznesenie (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP); dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia § 219, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prirozhodnutiachodvolaciehosúdusavychádza(§219OSP)zkoncepciezjednodušenéhorozhodnutia.
Ak totiž odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého stupňa nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením,
nemusí vyhotovovať „štandardné“ rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže doplniť ďalšie dôvody

na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia je dôvodné v
prípade, ak účastník v odvolaní - ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1) - uvedie úvahy,
či už v naviazaní na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal.
Ide najmä o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, a preto logicky predstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je treba poukázať na to, že právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu. K tomu viď
judikatúru ESĽP (napr. Higgins c/ Francúzsko z 19. 02. 1998, Kraska c/ Švajčiarsko z 29. 04. 1993),
nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 241/07, II. ÚS 6/00 z 13. 03. 2003, I. ÚS 126/2010, II. ÚS 410/06,
ako aj NS SR sp.zn. 2 Cdo 170/2005.

Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien
adoplnkovupravuje-interalia-predmetsúdnychpoplatkov,okruhpoplatníkov,vznikazánikpoplatkovej
povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie poplatku, ako aj následky nezaplatenia
poplatku.

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, t.j. navrhovateľ, ktorý podal žalobný návrh na súd (§ 2

ods. 1 písm. a/ cit. zákona), pričom poplatková povinnosť vznikla podaním návrhu (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit.
zákona) vo výške 16,50 eur a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit. zákona).

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich
dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O

následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdil. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zastavil konanie o zaplatenie 13,28 eura s
príslušenstvom pre nezaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podaný návrh na začatie konania.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu pripojeného spisu prvostupňového súdu sp.zn.

4Ro/437/2008 vyplýva, že Okresný súd Topoľčany vychádzajúc z hromadného podania navrhovateľa z
20. 07. 2006, ako aj Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 147/08-87 z 24. 06. 2008 začal konať
o uplatnenom návrhu podanom v roku 2006 voči odporcovi na základe písomného podania došlého
súdu dňa 18. 04. 2008 pod sp. zn. 4Ro/437/2008. V tomto súdnom konaní prvostupňový súd vyzval
navrhovateľa výzvou z 23. 09. 2008, doručenou navrhovateľovi 24. 09. 2008, na zaplatenie súdneho

poplatku 500,- Sk za návrh na vydanie platobného rozkazu v lehote 10 dní s poučením o následkochnezaplatenia poplatku. Súd uznesením z 14. 11. 2008 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku, právoplatným 04. 12. 2008.

Návrhom skutkovo totožným z toho istého dňa (20. 07. 2006), došlým súdu prvého stupňa (OS

Topoľčany) dňa 05. 06. 2013, ktorému bola pridelená sp.zn. 6Ro/1380/2013, sa navrhovateľ vo vzťahu
k odporcovi opätovne domáha zaplatenia (400,-Sk), t.j. 13,28 eura s príslušenstvom. Prvostupňový súd
vyzval navrhovateľa - opäť bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podaný návrh
(výzva zo 11. 02. 2014), doručená 06. 03. 2014 jeho právnemu zástupcovi. Súdny poplatok nebol dosiaľ
navrhovateľom zaplatený.

Je teda nesporné, že v danom prípade ide vo vzťahu k odporcovi o dva samostatne uplatnené návrhy

(oba z 20. 07. 2006) v roku 2008 a v roku 2013, čoho dôkazom sú aj dve rozdielne spisové značky
(sp. zn. 4Ro/437/2008 a sp. zn. 6Ro/1380/2013). S poukazom na túto skutočnosť nie je možné prijať
ten záver, že súd prvého stupňa vo vzťahu k navrhovateľovi začal vyrubovať súdny poplatok za podaný
návrh oneskorene, t.j. v rozpore s lehotou ustanovenou v § 13 poplatkového zákona, keďže táto trojročná
lehota bola v obidvoch prípadoch dodržaná.

Navrhovateľ ničím nedoložil, že toto jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD
nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje Nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 147/08-87 a ním vyslovený príkaz.
Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s podaním z roku 2013,
nemožno prvostupňovému súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho,
že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie

doručené súdu prvého stupňa v roku 2013.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať záver, že súd prvého stupňa
navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za podaný návrh oneskorene, t.j. v rozpore s lehotou zakotvenou
v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., lehota bola dodržaná.

Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3 Cdo/436/2013 z 09. 12. 2013. V ňom (v skutkovo a právne podobnej veci toho istého navrhovateľa)
najvyšší súd poukázal na to, že ústavný súd v náleze sp.zn. II. ÚS 147/08-87 konštatoval, že navrhovateľ
právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba
rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré
návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých

vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Najvyšší súd SR, okrem iného, uviedol: „Navrhovateľ,
ktorý v roku 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného
rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania,
ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým istým podaním doručeným
súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz vychádzať z

toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej
nič nepreukazovalo, že nález a v ňom obsiahnutý príkaz sa týkal aj preskúmavanej veci, t.j. že na
daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tvrdeného
podania z roku 2006 s podaním v roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať
ako nesprávny úradný postup, pokiaľ: a) vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo

právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať
pochybnosti-toznamenápodaniedoručenévroku2013súduprvéhostupňa,ab)nepostupovalitak,ako
by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého
návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali
a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie

konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že
bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe
s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval
na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že
mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných

v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje právabránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že
právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa
aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú

aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo
práve na navrhovateľovi, aby najmä po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej
podobe, uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým riziku, že v súčasnosti
nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku
2006. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť

navrhovateľa vznikla doručením návrhu 9. januára 2013 a že vzhľadom na nerešpektovanie výzvy na
zaplatenie súdneho poplatku sú v danej veci splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu.“

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom

konaní úspešnému odporcovi nepriznal ich náhradu, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.