Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alena Šalkovská
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1597/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114210662.4
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Milion Club BB&LM s. r. o., so sídlom Prof.
Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 802 339, zast. Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom
Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti povinnému THP INVEST, s.r.o., so
sídlom Starohorská 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 593 542, na vymoženie pohľadávky vo výške
200.000,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad
Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1229/2014, o návrhu
oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,24 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na
vymoženie pohľadávky vo výške 200.000,- eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu -
notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade JUDr. Daniely Vozárovej, notára so sídlom v Banskej
Bystrici, Skuteckého 17, dňa 07. 04. 2014 pod č. N 195/2014, NZ 13258/2014, NCRls 13501/2014.
Poverením č. 5601 * 101711 zo dňa 07. 08. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná
23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1229/2014.
Dňa 19. 09. 2014 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený
vo svojom podaní uviedol, že v oznámení o stave exekúcie súdny exekútor konštatoval, že povinný
nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok,
a teda je v súčasnosti založený predpoklad absolútnej nemajetnosti povinného. Na základe uvedených
skutočností oprávnený navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. h) Exekučného
poriadku zastaviť.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.Súd v konaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rešpektoval dispozičnú zásadu
občianskeho súdneho konania, a preto aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku,
napriek tomu, že oprávnený poukazoval aj na možnosť zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. Súd nie je viazaný právnym názorom účastníkov konania a túto skutočnosť
neopomenul ani pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, keď uprednostnil fakt, že návrh na
zastavenie exekúcie podal oprávnený. V prípade, že podá návrh na zastavenie exekúcie oprávnený,
ide vždy o dôvod zastavenia podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. V takom prípade
súd neskúma, či sú dané súčasne aj iné dôvody zastavenia. Keby súdny exekútor zaslal súdu správu o
tom, že exekúcia nemôže byť úspešne vykonaná z dôvodu nemajetnosti povinného, čo by dokladoval
predložením relevantných skutočností, súd by exekúciu zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 46,24 eura /z toho odmena
33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 5,34 eura (poštovné 4,44 eura, poplatky za súčinnosti 0,90
eura), 20 % DPH z celých trov, t.j. 7,71 eura/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom
prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd
uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v takej výške, v akej si ich
tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu
v minimálnej výške 33,19 eura (súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý
mu patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie).
Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom súd konštatuje, že tieto
si súdny exekútor vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku, a
preto uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v takej výške, v akej si ich súdny
exekútor uplatnil.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému
však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti
v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený navrhol jej zastavenie
(t.j. oprávnený v konaní úspech nemal), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov
oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného
rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až
po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)..
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.